Pľúcne hamartómy sú nezhubné (benígne) útvary v pľúcach, ktoré sú tvorené abnormálne usporiadanými tkanivami, ktoré sa bežne v danom orgáne nachádzajú, ale ich štruktúra nezodpovedá normálnej architektúre orgánu.

Predstavujú najčastejšie benígne nádory pľúc u dospelých, no u detí sa vyskytuje len zriedkavo. Pľúcne hamartómy rastú pomaly, zvyčajne nespôsobujú žiadne príznaky a často sa objavia náhodne počas zobrazovacích vyšetrení hrudníka. Keďže rastú pomaly a majú neagresívny charakter, zriedkavo spôsobujú tlak alebo poškodenie susedných štruktúr. Preferovanou liečbou je chirurgické odstránenie. 

Príčina a výskyt

Príčina vzniku hamartómov pľúc nie je známa. Hamartómy sú najčastejšie benígne nádory pľúc, ktoré tvoria asi 77 % všetkých benígnych lézií pľúc. Najčastejšie sa vyskytujú medzi piatou a šiestou dekádou života. Muži sú postihnutí štyrikrát častejšie ako ženy. Väčšina pľúcnych hamartómov je lokalizovaných v periférnych častiach pľúc, približne 10 % lézií je lokalizovaných endobronchiálne (vo vnútri priedušiek). Obvykle dosahujú veľkosť menej ako 4 centimetre.

Prejavy

Väčšina pľúcnych hamartómov je asymptomatikých a obvykle sú odhalené náhodne. V závislosti od lokalizácie a veľkosti lézie sa u pacientov s hamartómom môžu rozvinúť rôzne klinické ťažkosti, napriek tomu že ide o benígny útvar. Medzi bežné symptómy patrí pretrvávajúci kašeľ, sipot, dýchavičnosť (dyspnoe), vykašliavanie krvi (hemoptýza), chrapot, zvýšené riziko zápalu pľúc, kolaps pľúcneho laloka (atelektáza), alebo v zriedkavých prípadoch pneumotorax.

Endobronchiálne útvary navyše predstavujú riziko mechanickej obštrukcie dýchacích ciest, čo môže viesť k závažnejším komplikáciám. Pokiaľ sa hamartóm stane symptomatickým, je potrebný dôkladný diagnostický postup, vrátane zobrazovacích metód ako CT alebo bronchoskopia. V mnohých prípadoch sa následne pristupuje k chirurgickej resekcii postihnutej oblasti, najmä ak lézia spôsobuje klinicky významné ťažkosti alebo ohrozuje priechodnosť dýchacích ciest.

Diagnostika

Hamartómy  pľúc sú často náhodne objavené pri zobrazovacích vyšetreniach z inej indikácie a môžu napodobňovať zhubné pľúcne nádory. Po ich objavení – najmä ak sú asymptomatické – je k dispozícii viacero diagnostických stratégií na určenie povahy lézie. Zlatým štandardom v diagnostike je počítačová tomografia (CT). V nejasných prípadoch sa môžu byť potrebné ďalšie diagnostické metódy, ako je PET (pozitrónová emisná tomografia), pomocou ktorej je možné posúdiť metabolickú aktivitu ložísk a zhodnotiť malignity. Definitívnu diagnózu stanovíme odberom biopsie a následným histopatologickým vyšetrením. Na vizualizáciu endobronchiálnych lézií alebo odber biopsie slúži bronchoskopia.

Terapia

Jedinou definitívnou a kuratívnou možnosťou liečby pľúcneho hamartómu je chirurgický zákrok. Hlavným cieľom je odstránenie hamartómu so zachovaním čo najväčšieho množstva funkčného pľúcneho tkaniva. Snažíme sa preto o čo najmenej rozsiahle chirurgické výkon. Radikálnejšie výkony ako je lobektómia (odstránenie pľúcneho laloku) alebo totálna pneumonektómia (odstránenie celých pľúc) sú vyhradené pre rozsiahle, viacpočetné, veľmi veľké ložiská alebo ložiská, pri ktorých nie je možná menej invazívna resekcia.