Absces pečene označuje ohraničenú dutinu vyplnenú hnisom, ktorá môže vznikať v dôsledku ochorení žlčových ciest, šírením infekcie zo vzdialených lokalít alebo následkom penetrujúcich poranení. Klinicky sa asbces prejavuje horúčkou, zimnicou, bolesťou, nevoľnosťou, vracaním. Diagnózu potvrdíme pomocou zobrazovacích vyšetrení. Terapia spočíva v antibiotickej liečbe a drenáži abscesu.

Príčina

V minulosti bola apendicitída hlavnou príčinou vzniku pečeňového abscesu. Vďaka zlepšeniu diagnostiky a terapie je v súčasnosti apendicitída príčinou menej ako 10 % prípadov asbcesov. V súčasnosti sú hlavnou príčinou abscesov pečene ochorenia žlčových ciest, ako sú žlčové kamene, striktúry (zúženiny), nádory alebo vrodené anomálie. Menej často sú príčinou baktérie šíriace sa cez pečeňovú artériu alebo portálnu žilu, divertikulitída, cholecystitída (zápal žlčníka) alebo penetrujúce poranenie. V niektorých prípadoch zostáva príčina neznáma.

Medzi najčastejšie izolované mikroorganizmy patrí Escherichia coli, Klebsiella, Streptococcus, Staphylococcus .Infekcie bývajú väčšinou polymikrobiálne. Medzi ďalších pôvodcov patrí Entamoeba histolytica či zriedkavejšie Echinococus granulosus.

Rizikové faktory

• Diabetes mellitus.
• Cirhóza pečene.
• Mužské pohlavie.
• Vyšší vek.
• Poruchy imunity.
• Užívanie inhibítorov protónovej pumpy.

Prejavy

• Horúčka.
• Zimnica.
• Nočné potenie.
• Nevoľnosť (nauzea).
• Vracanie (vomitus).
• Bolesť v pravom ramene pri dráždení bráničného nervu (nervus phrenicus).
• Bolesť v pravom podrebrí (hypogondriu).
• Chudnutie.
• Dýchavičnosť (dyspnoe).
• Pri postihnutí žlčových ciest môže byť prítomná žltačka (ikterus), tmavý moč.

Diagnostika

V anamnéze pátrame po prítomnosti žlčových kameňov, abnormalitách žlčových ciest a iných rizikových faktoroch, ktoré by mohli predisponovať k vzniku hepatálneho abscesu. Súčasťou diagnostiky by malo byť aj fyzikálne vyšetrenie. Laboratórne sú obvykle elevované zápalové markery (CRP, leukocytóza, sedimentácia) a hepatálne enzýmy. Diagnózu potvrdíme pomocou zobrazovacích vyšetrení – ultrasonografie a počítačovej tomografie (CT).

Terapia

Základom terapie je antibiotická terapia a drenáž abscesového ložiska. Drenáž pečeňového abscesu sa môže sa vykonávať cez kožu (perkutánne) pod ultrazvukovou alebo CT kontrolou. Ihličková aspirácia, ktorá sa niekedy opakuje, môže byť postačujúca pri abscesoch menších ako 5 cm. V niektorých prípadoch môže byť potrebný chirurgický zákrok, a to najmä pri výskyte peritonitídy, ruptúre (prasknutiu) abscesu alebo zlyhaní drenáže.