Urtikárna vaskulitída je zriedkavé autoimunitné ochorenie, pri ktorom dochádza k zápalu malých ciev v koži. Na prvý pohľad sa môže podobať na bežnú žihľavku (urtikáriu), no na rozdiel od nej sú kožné prejavy dlhodobejšie a často sprevádzané systémovými príznakmi.

Príčiny a mechanizmus ochorenia

Urtikárna vaskulitída je výsledkom imunitnej reakcie, pri ktorej sa v stenách malých ciev ukladajú imunitné komplexy, čo vedie k ich zápalu a poškodeniu. Presná príčina nie je vždy známa, no môže byť spojená s autoimunitnými ochoreniami, infekciami, užívaním niektorých liekov alebo chronickými zápalovými stavmi, ako je lupus či reumatoidná artritída.

Príznaky

Ochorenie sa prejavuje hlavne pretrvávajúcimi vyrážkami pripomínajúcimi žihľavku, ktoré však:

• Pretrvávajú dlhšie ako 24 hodín (na rozdiel od bežnej urtikárie, ktorá rýchlo mizne).
• Sú bolestivé a môžu zanechávať pigmentové škvrny po zahojení.
• Sú sprevádzané opuchom, svrbením alebo pálením.

Okrem kožných prejavov sa môžu vyskytnúť aj celkové symptómy:

• Bolesť kĺbov a svalov
• Horúčka a únava
• Bolesť brucha, nevoľnosť
• Postihnutie obličiek či pľúc v závažných prípadoch

Diagnostika a liečba

Diagnóza sa stanovuje na základe klinického obrazu, krvných testov a biopsie kože, ktorá preukáže zápal ciev.

Liečba závisí od závažnosti ochorenia. U miernych foriem sa používajú antihistaminiká a protizápalové lieky (napríklad nesteroidné antiflogistiká). V ťažších prípadoch sa nasadzujú kortikosteroidy, imunosupresíva alebo biologická liečba.