Kreatínkináza je enzým, ktorý môžeme nájsť v celom rade tkanív a zisťovanie jeho koncentrácie v krvi má význam v diagnostike mnohých ochorení. Kreatínkináza (CK) sa vyskytuje v cytoplazme mnohých buniek a svalových vlákien. Enzým má význam pre bunkový energetický metabolizmus, a preto jeho podtypy (tzv. izoenzýmy) nájdeme v tkanivách s vysokým energetickým obratom. Medzi tieto tkanivá patrí priečne pruhovaná svalovina, srdcový sval a mozog.

Princíp vyšetrenia

Hodnotu kreatínkinázy je možné zistiť z jednoduchého odberu žilovej krvi, kedy získanú vzorku odošleme do biochemického laboratória. Bežným výsledkom je celková koncentrácia CK, v prípade potreby je možné došetriť konkrétne CK z určitého tkaniva (napríklad CK-MB je izoenzým kreatínkinázy nachádzajúci sa v bunkách srdcového svalu).

Normálne hodnoty kreatínkinázy

Bežná hodnota CK sa pohybuje medzi 0,45-2,45 mikrokatalov na liter. Z klinického hľadiska nás zaujímajú najmä stavy so zvýšením kreatínkinázy nad hornú hranicu normy.

Príčiny zvýšenia kreatínkinázy

Kreatínkináza je väčšinou zvýšená vtedy, keď dochádza k poškodeniu a odumieraniu buniek, v ktorých sa enzým nachádza. Enzým je vyplavený do krvi, kde potom zistíme jeho vyššie hodnoty. Pri prvom kontakte s pacientom obvykle kreatínkinázu vyšetrujeme vtedy, keď udáva ťažkosti charakteru svalovej slabosti alebo bolestí svalov. 

1. Ochorenie srdca – Kreatínkináza patrí medzi historické kardioenzýmy, teda zlúčeniny stanovované v diagnostike infarktu. Kreatínkináza sa zvyšuje asi za 4-6 hodín od začiatku prvých príznakov a je pomerne málo citlivá, o niečo lepšie bolo stanovenie jej srdcového izoenzýmu CK-MB. V dnešnej dobe však už dávame prednosť iným kardioenzýmom. Ďalšou chorobou srdca, kedy môžeme očakávať zvýšenie CK, je zápal srdcového svalu (myokarditída). 

2. Rabdomyolýza (rozpad svalov) – Ak dôjde k rozpadu pruhovanej svaloviny, kreatínkináza sa uvoľňuje do krvi. Takéto stavy sa zhŕňajú pod pojmom rabdomyolýza. 

3. Zápaly priečne pruhovaných svalov – Opäť ide o variant predchádzajúcej situácie. Zápalom poškodené svaly vo vyššej miere uvoľňujú kreatínkinázu do krvi. Príkladom takýchto stavov sú autoimunitné choroby známe ako dermatomyozitída a polymyozitída.

4. Chronické degeneratívne svalové ochorenia - Do tejto skupiny patria geneticky podmienené choroby, ako sú Beckerova a Duchennova dystrofia. Podstatou je pomalý rozpad svalových vlákien kvôli vrodenému nedostatku (či chýbaniu) bielkoviny dystrofínu.

5. Zlyhávanie obličiek – Ťažké prípady akútneho i chronického zlyhávania obličiek môžu byť spojené so zvýšením hladiny kreatínkinázy. V tomto prípade ide o dôsledok zníženého vylučovania kreatínkinázy močom z tela. Tieto situácie uvádzam skôr pre poriadok, pri takýchto stavoch je zvýšenie CK len podružný problém.