Výdavky na zdravotníctvo majú v roku 2027 dosiahnuť 11,1 miliardy eur. Počíta s tým návrh rozpočtu, ktorý schválila vláda. V porovnaní s týmto rokom ide o zvýšenie o 429 miliónov eur, teda o 4,03 %. Na verejné zdravotné poistenie je navrhnutých 9,74 miliardy eur. Ďalšou významnou položkou sú investície. Na výstavbu nemocníc, rekonštrukcie a prístrojové vybavenie má smerovať 694 miliónov eur. Minister zdravotníctva Kamil Šaško pripomína aj ďalších 200 miliónov eur, ktoré má rezort už na účte. Do nemocničnej infraštruktúry by tak podľa neho mohlo ísť celkovo 800 až 900 miliónov eur. Čo majú tieto peniaze zabezpečiť? Predovšetkým pokračovanie výstavby nemocníc v Martine, Banskej Bystrici, Ružomberku, Prešove a Bratislave. Vláda podľa ministra dodrží aj záväzok zvyšovania miezd zdravotníkov. Na ich rast má v budúcom roku smerovať navyše viac ako 350 miliónov eur. 

Jasnejšie pravidlá pri úhrade liekov a lepšiu dostupnosť liečby má priniesť reforma liekovej politiky. Parlament ju schválil 6. októbra. Jednou z najvýznamnejších zmien je zákonný nárok na úhradu liekov na výnimku. Pacient ho má získať vtedy, ak splní stanovené podmienky. Jednotné kritériá budú platiť pre všetky zdravotné poisťovne. Pri posudzovaní žiadostí má byť jasné, podľa akých pravidiel poisťovňa rozhoduje. Ak žiadosť zamietne, zákonnosť jej rozhodnutia má preverovať Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Reforma zároveň ruší osobitný finančný limit poisťovní na výnimkové lieky. Neznamená to však zrušenie všetkých rozpočtových obmedzení. Celkový strop výdavkov na lieky zostáva zachovaný. Novela má tiež urýchliť vstup nových liekov do systému a sprehľadniť kategorizáciu, teda proces rozhodovania o ich úhrade. Podporiť má dostupnosť generických aj biosimilárnych liekov. Obsahuje aj opatrenia proti nelegálnemu reexportu, čiže vývozu liekov do zahraničia v rozpore s pravidlami. Podľa ministra Kamila Šaška má zákon nadobudnúť účinnosť 1. novembra 2026. Kľúčové zmeny sa však majú uplatňovať od januára 2027. Ministerstvo ešte pripraví vykonávacie vyhlášky a usmernenia. 

Od pravidiel úhrady k starostlivosti na konkrétnom pracovisku. Národný onkologický ústav v Bratislave otvoril Prsníkové centrum. Ambulantnú starostlivosť o pacientky s ochoreniami prsníka sústreďuje na jednom mieste. Centrum má 7 ambulancií a 2 koordinátorky onkologickej starostlivosti. Pacientky sprevádzajú vyšetreniami, diagnostikou aj liečbou. Počas októbra ústav ponúka skríningovú mamografiu aj v popoludňajších hodinách. Ministerstvo zdravotníctva pripomína, že organizovaný skríning je určený ženám bez príznakov vo veku od 45 do 74 rokov. Vyšetrenie podľa rezortu absolvujú 1-krát za 2 roky a je plne hradené z verejného zdravotného poistenia. Pri hrčke alebo inej nezvyčajnej zmene však treba vyhľadať lekára bez ohľadu na vek. V takom prípade nejde o čakanie na preventívnu pozvánku, ale o vyšetrenie konkrétnych ťažkostí. Samovyšetrenie mamografický skríning nenahrádza. Na účasť žien vplýva aj to, ako sa k nim informácie dostanú. Analýza Inštitútu zdravotných analýz upozorňuje na komunikačné bariéry a socioekonomické rozdiely. Pacientske organizácie preto žiadajú zrozumiteľné informácie, pozývanie na konkrétny termín a nasmerovanie žien do preverených skríningových pracovísk.

Bez dostatku personálu však nové priestory samy osebe nestačia. Sesterské organizácie upozorňujú, že chýbajúce sestry ohrozujú pacientov. Nový vzdelávací model označovaný ako 1+4 podľa nich aktuálny nedostatok nevyrieši. Jeho absolventi nastúpia do praxe najskôr o 5 rokov. Odborové združenie sestier a pôrodných asistentiek uvádza, že v rokoch 2022 až 2025 ukončilo bakalárske štúdium ošetrovateľstva 4 173 absolventov. Nemocniciam napriek tomu sestry naďalej chýbajú. Organizácie preto žiadajú sledovať, kam absolventi odchádzajú a prečo v nemocniciach nezostávajú. Požadujú primerané odmeňovanie, bezpečné pracovné zaťaženie, podporu pri nástupe do praxe a menšiu závislosť od nadčasov. Odborové združenie navrhuje aj skrátenie týždenného pracovného času na 35 hodín. Ministerstvo zdravotníctva reaguje, že model 1+4 je iba súčasťou širšej stratégie. Pracuje aj na odmeňovaní, ktoré má motivovať začínajúcich zdravotníkov a zohľadňovať skúsenosti aj dĺžku praxe. K lepším pracovným podmienkam má podľa rezortu prispieť výstavba a modernizácia nemocníc.

S hospodárením nemocníc súvisí aj pripravované oddlženie. Asociácia nemocníc Slovenska hovorí o sume 1,6 miliardy eur. Upozorňuje na zvýhodňovanie štátnych zariadení a žiada systémové zmeny. Za jednu z príčin zadlžovania označuje memorandum ministerstva s lekárskymi odborármi z roku 2024. Rezort zdôrazňuje, že oddlženie sa má týkať všetkých ústavných zdravotníckych zariadení bez ohľadu na zriaďovateľa a za rovnakých podmienok. Rokovania s ministerstvom financií pokračujú. Ak sa podarí dosiahnuť dohodu, oddlženie má prebehnúť v 1. polroku 2027. Ministerstvo zároveň zavádza opatrenia na ozdravenie hospodárenia vrátane centralizovaných nákupov. Predseda Lekárskeho odborového združenia Peter Visolajský tvrdenia o zvýhodňovaní odmieta. Hlavnú príčinu dlhov štátnych nemocníc vidí v nedostatočnom financovaní zo strany zdravotných poisťovní. Odvoláva sa na analýzy odborných a kontrolných inštitúcií. Splatenie dlhov je podľa neho pre štát lacnejšie než ďalšie platenie vysokých úrokov. Zatiaľ teda nie je oznámená konečná dohoda. Otvorené zostávajú podmienky aj financovanie pripravovaného oddlženia.

Zmeniť sa má aj spôsob evidencie a aktualizácie zdravotných výkonov. Nový systém má nahradiť katalóg platný od roku 2004. Parlament posunul príslušnú novelu do 2. čítania. Podľa ministerstva súčasnému katalógu chýba vyjadrenie náročnosti výkonov aj pravidelná odborná aktualizácia. Nový systém má umožniť priebežne zaraďovať nové výkony, prehodnocovať existujúce a vyraďovať tie, ktoré už nezodpovedajú aktuálnym medicínskym poznatkom. Podnety sa majú posudzovať transparentne. Ministerstvo však nemá určovať ceny výkonov. Jednotková cena bodu zostane predmetom dohody medzi zdravotnou poisťovňou a poskytovateľom. Podľa navrhovaného harmonogramu má rezort nový zoznam vydať do 31. mája 2027. Súčasný katalóg sa má zrušiť 30. júna a nový zoznam začať platiť 1. júla 2027. V tejto fáze sa má zaviesť pre špecializované ambulancie. Ďalšie typy ambulantných zariadení majú nasledovať postupne. Prechodné obdobie na doplnenie všetkých povinných náležitostí výkonov má trvať do 31. decembra 2030. Ide o návrh, ktorý ešte čaká ďalšie parlamentné prerokovanie.

A teraz priestor pre odborný pohľad na aktuálne dianie v medicíne a zdravotníctve. Aj tento týždeň vám prinášame pravidelný komentár profesora Róberta Babeľu, experta na oblasť zdravotníctva, exkluzívne pre TV Doktor. 

Na Slovensku pribúda respiračných ochorení. V 40. kalendárnom týždni vzrástla chorobnosť na akútne respiračné ochorenia o 8 %. Pri chrípke a chrípke podobných ochoreniach bol nárast 14,8 %. Epidemiológovia zaznamenali 32 924 akútnych respiračných ochorení. Z nich 2 812 tvorili chrípka a chrípke podobné ochorenia. Najvyššia chorobnosť bola medzi deťmi do 5 rokov. Spustená je aj registrácia na očkovanie proti COVID-19 vakcínou Comirnaty XFG. Prihlásiť sa možno cez online formulár Národného centra zdravotníckych informácií. Lekárne začali prijímať vakcíny proti chrípke Influvac. Dodávky vakcíny Vaxigrip očakávajú v 2. polovici októbra a detskej nosovej vakcíny začiatkom novembra. Záujemcovia by mali kontaktovať všeobecného lekára a vopred si overiť dostupnosť v lekárni. Úrad verejného zdravotníctva pripomína aj rozdiel medzi chrípkou a prechladnutím. Chrípka sa začína prudko, často s vysokou horúčkou, bolesťami svalov a výraznou únavou. Prechladnutie nastupuje pozvoľnejšie a zvyčajne má miernejší priebeh.

Prevencia sa netýka iba infekcií. Do skríningu rizikových faktorov chronických neprenosných ochorení sa už zaregistrovalo 1 300 ľudí. Aktivita je súčasťou Švajčiarsko-slovenského programu Zdravie. Vyšetrenia prebiehajú v poradniach zdravia na 36 regionálnych úradoch verejného zdravotníctva. Účastníkom vyšetria hladinu glukózy a cholesterolu v krvi, zmerajú tlak, pulz, výšku aj hmotnosť. Zisťujú tiež zastúpenie tuku, svalstva a vody v tele. Hlavná hygienička Tatiana Červeňová vyzýva oslovených ľudí, aby ponuku využili. Získané údaje majú pomôcť pri príprave programov na zlepšenie zdravia obyvateľov. Skríning spustili v polovici septembra. Má priniesť prvé ucelené údaje o vybraných rizikových faktoroch u reprezentatívnej vzorky obyvateľov od roku 2011. Celkovo sa má zapojiť 3 600 ľudí vo veku 18 až 64 rokov. Nejde o všeobecný nábor všetkých záujemcov. Náhodne vybraných účastníkov oslovujú zdravotné poisťovne a tí sa môžu prihlásiť cez online registračný formulár.

Pacient už nepotrebuje akútnu nemocničnú liečbu, no domov sa ešte vrátiť nemôže. Práve pre takéto situácie sú určené lôžka následnej zdravotnej starostlivosti. Univerzitnej nemocnici Bratislava ich pribudlo 35. V nemocnici na Antolskej ulici je ich 18 a na Kramároch ďalších 17. Priestory zmodernizovali za takmer 1,63 milióna eur z Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky. Izby sú bezbariérové a klimatizované, majú vlastnú kúpeľňu, sociálne zariadenie aj moderné medicínske vybavenie. Starostlivosť je určená najmä pacientom, ktorí po hospitalizácii potrebujú doliečenie, odborný dohľad a ošetrovateľskú pomoc. Jej súčasťou sú aj rehabilitácia, logopédia či psychologická podpora. Nové kapacity majú podľa ministra Kamila Šaška pomôcť uvoľniť akútne lôžka. Z plánu obnovy smeruje podľa neho 31,7 milióna eur na 21 oddelení následnej starostlivosti po celom Slovensku. Pacientom majú umožniť doliečenie bližšie k domovu a rodine.

Nové pracovisko otvorila aj Fakultná nemocnica s poliklinikou Žilina. IBD centrum v budove polikliniky je určené na podávanie biologickej liečby pacientom s idiopatickými zápalovými ochoreniami čreva. Medzi najčastejšie patria Crohnova choroba a ulcerózna kolitída. Centrum je súčasťou gastroenterologického pracoviska nemocnice. Pacienti s týmito ochoreniami často potrebujú dlhodobú odbornú starostlivosť a pravidelné kontroly. Podľa vedúceho lekára Dušana Poláka počet ľudí, ktorí potrebujú biologickú liečbu, dlhodobo rastie. Nové pracovisko preto reaguje na potrebu vhodných priestorov na jej podávanie. Dôležitou súčasťou je priebežné sledovanie zdravotného stavu a prispôsobovanie liečby vývoju ochorenia. Centrum má podľa nemocnice zabezpečiť zázemie na kontinuálnu starostlivosť a lepšie podmienky pre pacientov aj personál.

V Komárne sa pripravuje obnova nemocničného pavilónu F. Nitriansky samosprávny kraj už ukončil verejné obstarávanie na rekonštrukciu jeho suterénu. Stavebné práce budú podľa zmluvy stáť 449 756 eur a 2 centy. Budova z roku 1902 je podľa kraja v nevyhovujúcom statickom stave. Spevnenie suterénnych priestorov je preto nevyhnutné na bezpečnú prevádzku aj ďalšiu modernizáciu. Po dokončení týchto prác chce nemocnica obnoviť zvyšné priestory. Širší projekt v predpokladanej hodnote 12,5 milióna eur počíta s komplexnou modernizáciou celej budovy a zvýšením štandardu starostlivosti v chirurgickom lôžkovom pavilóne. Investície majú byť financované z plánu obnovy a z vlastných zdrojov nemocnice. Zmluvná suma za práce v suteréne sa teda týka konkrétnej etapy, nie celej plánovanej obnovy.

Účet na sociálnej sieti až od 16 rokov. Takúto hranicu navrhuje ministerstvo školstva. Parlament posunul návrh do 2. čítania. Veková podmienka sa má týkať vytvorenia aj používania účtu. Overovanie má fungovať tak, aby prevádzkovateľ sociálnej siete získal iba informáciu, či človek vekovú podmienku spĺňa. Overovateľ by zase nemal vedieť, pre ktorú konkrétnu službu overenie slúži. Návrh obsahuje aj koordinovaný systém ochrany detí pred radikalizáciou a mobilizáciou k násiliu. Má zabezpečiť včasné rozpoznávanie rizík a spoluprácu pri prevencii aj intervenciách. Počíta tiež s akreditáciou poskytovateľov odborných programov. KDH kritizuje, že parlament ešte nerokoval o jeho vlastnom návrhu ochrany detí v digitálnom priestore. Strana Konzervatívci – Kresťanská únia upozorňuje na riziká spracúvania údajov o deťoch. Žiada jasné pravidlá informovania a zapojenia rodičov aj možnosť preskúmať postup. Po definitívnom schválení by zmeny mohli platiť od roku 2027. Vekové obmedzenie teda zatiaľ nie je prijatým pravidlom.

Zoznam omamných a psychotropných látok sa má rozšíriť o 2-metylmetkatinón a 4-brómometkatinón, známe ako 2-MMC a 4-BMC. Ministerstvo zdravotníctva upozorňuje na riziko akútnych otráv, závažných zdravotných komplikácií aj možných smrteľných následkov. Pri 4-BMC zaznamenali prípady akútnych otráv s podozrením na pôsobenie tejto látky. Podľa rezortu nemá známe uznané využitie v humánnej ani veterinárnej liečbe. Látka 2-MMC patrí medzi syntetické katinóny a stimuluje centrálny nervový systém. Jej užívanie sa podľa ministerstva spája aj s nežiaducimi účinkami na srdce a cievy a s neurologickými či psychickými ťažkosťami. V niektorých štátoch Európskej únie zaznamenali úmrtia a akútne otravy, pri ktorých bolo vystavenie tejto látke potvrdené alebo pravdepodobné.

Vysoký pracovný stres zažíva takmer polovica oslovených učiteľov v triedach, kde väčšinu tvoria žiaci z marginalizovaných rómskych komunít. Výskum Slovenskej akadémie vied však prináša aj dôležité spresnenie. Vyšší podiel týchto žiakov automaticky neznamená horšiu celkovú pracovnú pohodu učiteľov ani vyššiu mieru vyhorenia. Vedci skúmali 630 učiteľov základných škôl z Prešovského, Košického a Banskobystrického kraja. Údaje doplnili 30 rozhovormi. Učiteľov zaťažuje najmä slabá spolupráca školy a rodiny, nedostatočná dochádzka, záškoláctvo a chýbajúca domáca príprava. Popri vyučovaní sa od nich často očakávajú aj úlohy sociálneho pracovníka. Vyššie nároky pritom podľa vedcov nesprevádza výrazne väčšia podpora. V triedach s väčšinou žiakov z marginalizovaných rómskych komunít by 38 % učiteľov výrazne pomohol rómsky asistent. Lepšiu prípravu detí na školu považujú za dôležitú aj samotní pedagógovia. Znovuotvorenie nultých ročníkov v tejto skupine spája 69 % učiteľov s vyššou pracovnou spokojnosťou a 64 % s nižším stresom. Ide o ich hodnotenie možného prínosu, nie o nameraný účinok už zavedeného opatrenia.

Väčšiu pozornosť prežívaniu detí žiadajú aj rímskokatolícki biskupi na Slovensku. Výzvu adresujú rodičom, učiteľom a vychovávateľom, aj v reakcii na tragédiu v Staškove. Deti podľa nich potrebujú čas a bezpečné prostredie na otvorený rozhovor. Dospelí by sa mali pýtať na ich pocity a potreby a pomáhať im rozlišovať overené fakty od neprávd na internete. Biskupi zdôrazňujú význam rodinného zázemia, prijatia a osobného kontaktu. Online komunikácia podľa nich nenahradí empatické počúvanie a fyzickú prítomnosť. Všímať si odporúčajú zmeny správania, uzatváranie sa do seba a vnútorný nepokoj. Rodičov povzbudzujú, aby sa pri problémoch nebáli vyhľadať odbornú pomoc. Za dôležité považujú aj vzájomnú úctu, duchovné hodnoty a vieru. Deti odporúčajú viesť k dobru, odpusteniu a rešpektu.

Na 10. október pripadá Svetový deň duševného zdravia. Evanjelická cirkev augsburského vyznania pri tejto príležitosti pripomína bezplatnú Linku pomoci Samaritáni. Služba je otvorená mladým aj dospelým bez ohľadu na vierovyznanie. Pomáha pri psychických ťažkostiach, rodinných krízach a školských problémoch. Ako ju využiť? Na webe Edukačno-misijného centra si záujemca vyberie poradcu a požiada o termín. Konzultácia prebieha e-mailom, chatom alebo online hovorom. Nejde však o nepretržitú krízovú linku. Pri bezprostrednom ohrození života treba volať 112 alebo 155. Duševné zdravie mladých podporí aj zbierka Dni nezábudiek, ktorú organizuje Liga za duševné zdravie. Tento rok prebieha online, nie v uliciach. Prispieť možno cez SMS alebo na účet do konca roka. Výťažok je určený na vzdelávanie rodičov a pedagógov v kurze Prvá pomoc pre duševné zdravie. Má im pomôcť rozpoznať psychické ťažkosti mladých ľudí, citlivo o nich hovoriť a poskytnúť podporu.

Dobré výsledky v škole nemusia byť odmenené sladkosťou. Úrad verejného zdravotníctva odporúča rodičom skúsiť radšej zdravú aktivitu, ktorá dieťa baví. Môže to byť výlet do prírody spojený s poznávaním okolia, bicyklovanie alebo vyskúšanie niečoho nového. Takéto činnosti podľa úradu prospievajú fyzickej aj psychickej pohode školákov a dospievajúcich. Sladkosti neodporúča podávať medzi hlavnými jedlami. Vhodnejšie je podľa neho občas pripraviť sladkú desiatu alebo raňajky. Strava detí má byť pestrá a poskytovať všetky základné živiny, minerály a vitamíny. Úrad pripomína dostatok mliečnych výrobkov, ovocia a zeleniny aj pravidelnosť stravovania. Osobitne upozorňuje na raňajky, ktoré môžu významne ovplyvniť výkon dieťaťa počas vyučovania.

Na cestách polícia od 28. septembra do 4. októbra zaznamenala 238 dopravných nehôd. Ťažko sa zranilo 15 ľudí a 2 prišli o život. Oproti rovnakému obdobiu vlani pribudlo 19 nehôd. Počet ťažko zranených však klesol z 18 na 15 a počet obetí z 10 na 2. Celoročné porovnanie je odlišné. Od začiatku roka do 4. októbra polícia eviduje 9 024 nehôd, čo je medziročne o 353 viac. Ťažko zranených bolo o 28 menej, počet obetí však vzrástol o 51. Pri nehode 2. októbra pri Helcmanovciach zahynul 15-ročný spolujazdec. O deň neskôr zomrel pri Štítniku 24-ročný vodič. Polícia vyzýva všetkých účastníkov premávky na dodržiavanie pravidiel a ohľaduplnosť. Pripomína, že aj chvíľka nepozornosti alebo neprimeraná rýchlosť môžu mať vážne následky.

Slovenská spoločnosť Sensible Biotechnologies oznámila financovanie vo výške 47 miliónov dolárov. Využiť ho chce na rozvoj technológie pre novú generáciu mRNA liekov. Firma sa nezameriava na vakcíny. Vyvíja výrobu mRNA pomocou živých buniek a kombinuje umelú inteligenciu, molekulárnu biológiu a precíznu fermentáciu. Jej cieľom je umožniť vývoj bezpečných, účinných a cenovo dostupných liekov na rakovinu, autoimunitné a dedičné ochorenia. Oznámené financovanie zahŕňa 15 miliónov dolárov z investičného kola Series A a 12 miliónov prostredníctvom konvertibilných investičných nástrojov SAFE. Súčasťou sú aj granty do výšky 20 miliónov dolárov z verejných zdrojov Európskej únie a Slovenska. Spoločnosť založili Miroslav Gašpárek a Marián Kupčulák v roku 2021 počas pôsobenia na Oxfordskej univerzite. Ide o financovanie ďalšieho technologického vývoja. Samotné oznámenie preto neznamená, že nové lieky už vstupujú do bežnej liečby pacientov.

Na záver objav, ktorý pomohol vedcom skúmať mozog úplne novým spôsobom. Nobelovu cenu za fyziológiu alebo medicínu za rok 2026 získali Karl Deisseroth, Peter Hegemann a Georg Nagel. Ocenili ich za objavy svetlom riadených iónových kanálov a optogenetiku. Čo tento názov znamená? Ide o metódu, ktorá umožňuje pomocou svetla cielene aktivovať alebo utlmiť vybrané nervové bunky. Vedci tak skúmajú, ako sa podieľajú na spomienkach, emóciách alebo riadení správania. Hegemann a Nagel objavili v jednobunkovej riase svetlocitlivé bielkoviny, ktoré fungujú ako iónové kanály. Po osvetlení sa otvoria a umožnia prechod elektricky nabitých častíc. Deisseroth následne vložil gén pre svetlocitlivú bielkovinu do nervových buniek potkana. Keď na ne pôsobil modrým svetlom, vyvolal nervový signál. Jeho tím výsledky publikoval v roku 2005. Optogenetika zásadne rozšírila možnosti výskumu mozgu. Pomáha odhaľovať konkrétne nervové okruhy a lepšie porozumieť mechanizmom neurologických a psychiatrických ochorení. Ocenenie tak vyzdvihuje nástroj, vďaka ktorému vedci skúmajú nielen to, ktoré bunky sú aktívne, ale aj ich úlohu vo fungovaní mozgu.

To boli dnešné MEDI Noviny. Venovali sme sa peniazom v zdravotníctve, zmenám v dostupnosti liekov aj novým možnostiam starostlivosti. Pripomenuli sme tiež, že pozornosť si zaslúži nielen telesné, ale aj duševné zdravie. Ďakujem, že ste boli s nami. Prajem vám pokojné dni a veľa zdravia. Dovidenia.