Andrea Bila pochádza zo Slovenska, ale vďaka akademickej práci svojich rodičov žila v Indii i USA. Od roku 2002 jej učaroval Paríž, kde získala doktorát zo sociálnych a politických vied na prestížnej Univerzite Sorbonne. Pred tým, ako začala pracovať v Európskej únii nevidiacich (EBU) riadila programy v centre pre migrantov. Ako ju prijímali muži, v ktorých kultúre na riešenie problémov so ženami nie sú veľmi zvyknutí? Hoci to bola zaujímavá práca, po rokoch cítila, že by to chcelo zmenu, a tak sa rozhodla skúsiť EBU.

Vyšlo to a dnes sa Andrea stará o grantovú agentu, mamanžment i reporting. Čo ju na tejto práci prekvapilo? Ako vnímala nevidiacich a slabozrakých pred svojím nástupom do organizácie? Čo ju na jej práci baví najviac a ako sa pracuje v medzinárodnom kolektíve? Kde je situácia pre život nevidiacich lepšia a kde naopak? No najmä, kde sa práca Európskej únie nevidiacich odzrkadľuje v bežnom živote? Je Paríž aj „blind friendly“ alebo má ešte rezervy?