Ako žiačka navštevovala základnú školu pre deti so zrakovým postihnutím, no na stredné školy už nastúpila medzi vidiacich rovesníkov. V období po páde Železnej opony sa o asistentoch či digitálnych pomôckach ešte ani nechýrovalo. Chýbali aj dostupné učebnice, a tak sa veľa písalo – často doslova od rána do večera. Ako Katka s humorom spomína, „písala ležiac na lavici“. Iba tak totiž optimálne videla.

Oporu však našla nielen v učiteľoch, spolužiačkach, ale predovšetkým vo vlastnej cieľavedomosti. Zaumienila si, že maturitu zvládne – a podarilo sa. Dnes je Katka jednou z tvárí reklamnej kampane Biela pastelka 2026 a svojím príbehom pripomína, že aj život so zrakovým znevýhodnením môže byť plný odhodlania, humoru a nových výziev.