V rozhovore so spisovateľkou Michaelou Mihokovou pokračujeme aj druhou epizódou. Ešte viac sa ponárame do jej sveta, tvorby i osobných skúseností.

Preberieme praktickú stránku písania nevidiacej autorky. Michaela približuje, aké technológie jej pomáhajú pri tvorbe kníh a ako si dokáže prispôsobiť pracovný proces tak, aby mohla naplno rozvíjať svoj talent aj napriek zrakovému hendikepu.

Otvorene hovorí o tom, čo ju dokáže nahnevať v prístupe verejnosti k nevidiacim ľuďom. Bez príkras pomenúva situácie, ktoré sú pre ňu náročné, ale zároveň ponúka pohľad, ktorý môže pomôcť k väčšiemu pochopeniu a rešpektu. Nechýba ani odkaz pre verejnosť.

Nazreli sme aj do Miškinho súkromia. Ako trávi voľný čas? Alebo aká kniha jej robí radosť? Kto sú jej osobní knižní obľúbenci? Hovorili sme aj o jej snoch a plánoch… ale tiež o tom, prečo sa radšej nenecháva zväzovať presnými predstavami o budúcnosti.

Veľký priestor dostali aj jej knihy a postavy. Ktorú z nich má najradšej? Ako vníma momenty, keď svojim hrdinom „nakladá“ a vystavuje ich ťažkým skúškam? Kto je jej najväčším kritikom a do akej miery dokáže prijať spätnú väzbu – najmä tú prvotnú, ktorá často prichádza ešte počas tvorivého procesu?

Dotkli sme sa tiež historických období, ktorým sa vo svojej tvorbe venuje – od druhej svetovej vojny až po koniec 19. storočia. Čo ju tieto náročné témy naučili? Ako sa človek vyrovnáva s písaním o časoch, ktoré boli plné bolesti, nespravodlivosti a zlomov?

Druhá časť rozhovoru prináša ešte osobnejší a hlbší pohľad na Michaelu Mihokovú – nielen ako autorku, ale aj ako ženu, ktorá si našla vlastnú cestu a nebojí sa o nej otvorene hovoriť.