• Slovensko má kriticky nízky počet zdravotníkov
• Pacienti s nádorom mozgu na Slovensku často blúdia v systéme a nemajú dostatok informácií.
• Protimonopolný úrad schválil prevzatie nemocnice Milosrdní bratia v Bratislave skupinou Agel.

Dobrý deň, začínajú sa MEDI Noviny na televízii Doktor. Vitajte pri sledovaní pravidelného súhrnu správ zo zdravotníckeho rezortu.

Slovensko dlhodobo zápasí s nedostatkom zdravotníkov. Ak chce do roku 2040 dosiahnuť úroveň priemeru Európskej únie, bude potrebovať doplniť približne 77-tisíc pracovníkov v zdravotníctve. Vyplýva to z Národnej stratégie stabilizácie a riadenia ľudských zdrojov, ktorú schválila vláda. Podľa ministerstva zdravotníctva ide o reakciu na starnutie personálu, nerovnomerné rozloženie zdravotníkov v regiónoch a odchod odborníkov do zahraničia. Cieľom je vytvoriť stabilný systém vzdelávania, motivácie a udržania pracovníkov v zdravotníctve. Opatrenia sú rozdelené do troch etáp. V krátkodobom horizonte do roku 2028 chce rezort najmä zlepšiť dáta o zdravotníkoch, rozšíriť možnosti štúdia a zrýchliť prípravu špecialistov. Zvažuje aj rozšírenie kompetencií sestier a pôrodných asistentiek či väčšiu úlohu lekárnikov pri poradenstve pacientom. Strednodobé opatrenia do roku 2034 sa zameriavajú na modernizáciu vzdelávania, mentoring a lepšiu adaptáciu nových zdravotníkov v praxi. Počíta sa aj s podporou duševného zdravia pracovníkov a opatreniami proti vyhoreniu. Dlhodobé kroky do roku 2040 majú posilniť stabilitu systému, digitalizáciu a modernizáciu zdravotníctva. Zahŕňajú aj štipendiá viazané na zotrvanie v slovenskom systéme či daňové úľavy pre zdravotníkov. Ministerstvo zároveň upozorňuje, že úspech stratégie bude závisieť od financovania a ďalších reforiem riadenia zdravotníctva.

Nová stratégia pre zdravotníkov vyvolala spor medzi vládou a opozíciou. Tá jej vyčíta, že prináša málo konkrétnych riešení. Opozičné PS, KDH aj Hnutie Slovensko tvrdia, že materiál je skôr analytický než praktický. Poslanec Oskar Dvořák z PS ho označil za súbor grafov bez jasného smerovania. Podľa neho chýba konkrétny plán, ako systém zmeniť. Podobne reagoval aj Peter Stachura z KDH. Upozornil, že analýz už vzniklo viacero, no často bez reálnych výsledkov. Kritizuje najmä absenciu riešení pre stabilizáciu sestier. Exminister zdravotníctva Marek Krajčí označil stratégiu za opakovanie starších materiálov a vyzval na konkrétne kroky. Minister zdravotníctva Kamil Šaško kritiku odmieta. Tvrdí, že dokument obsahuje desiatky opatrení založených na dátach, ktoré vyhodnotila aj Európska komisia či OECD. Podľa neho sa majú jednotlivé kroky postupne pretaviť do konkrétnych plánov a každoročne vyhodnocovať. Ministerstvo zároveň upozorňuje, že úspech stratégie bude závisieť aj od financovania a ďalších reforiem v zdravotníctve.

Protimonopolný úrad schválil prevzatie nemocnice Milosrdní bratia v Bratislave skupinou Agel. Podľa úradu táto zmena nenaruší konkurenciu v zdravotníctve. Rozhodnutie padlo začiatkom apríla a právoplatné je od 8. apríla. Agel tak získa výlučnú kontrolu nad Univerzitnou nemocnicou s poliklinikou Milosrdní bratia. Úrad skúmal, či sa aktivity oboch subjektov prekrývajú a či by mohlo dôjsť k obmedzeniu hospodárskej súťaže. Posudzoval situáciu v Bratislave aj v celom kraji. Záver je, že prekrytie ich činností nie je výrazné. V hlavnom meste zároveň pôsobí viacero ďalších poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Napríklad Univerzitná nemocnica Bratislava, nemocnica Svätého Michala či Nemocnica Bory. Aj v oblasti laboratórnych a diagnostických vyšetrení je podľa úradu prienik len minimálny a pacienti majú dostatok alternatív. Protimonopolný úrad sa zaoberal aj vplyvom na vyjednávaciu silu skupiny Agel voči zdravotným poisťovniam. Ani v tomto prípade nezistil výrazné posilnenie postavenia. Proces schvaľovania sa začal v marci. Samotné prevzatie bolo podmienené práve súhlasom úradu. Nemocnica Milosrdní bratia už vlani avizovala zmeny. V decembri informovala o plánovanom prepúšťaní približne 90 zamestnancov. Dôvodom je reprofilizácia a úprava poskytovanej zdravotnej starostlivosti tak, aby bola nemocnica finančne udržateľná a mohla pokračovať vo svojej činnosti.

Ministerstvo vnútra spúšťa novú kampaň zameranú na deti a mladých ľudí. Má ich upozorniť na riziká, s ktorými sa stretávajú v bežnom živote. Projekt s názvom „Na vlastnej koži“ navštívi počas mája a júna 18 miest po celom Slovensku. Určený je najmä žiakom druhého stupňa základných škôl a stredoškolákom, ale aj rodičom a učiteľom. Kampaň sa zameriava na tri hlavné témy – drogy, kyberšikanu a týranie zvierat. Podľa ministerstva majú tieto problémy spoločné príčiny, ako je anonymita, tlak okolia či strata empatie. Rezort chce osloviť mladých ľudí modernou a zážitkovou formou. Hlavným prvkom kampane je mobilný interaktívny kontajner, ktorý ponúkne silné príbehy a simulácie reálnych situácií. Jedna časť sa venuje kyberšikane, ďalšia ukazuje následky užívania drog a tretia približuje týranie zvierat cez intenzívny zážitok. Súčasťou budú aj diskusie s odborníkmi, preventívne stany a informačné materiály pre školy aj rodičov. Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok zdôraznil, že prevencia musí byť podľa neho priama a zrozumiteľná. Má mladých ľudí zasiahnuť emóciou a ukázať im dôsledky ich rozhodnutí. Školy sa budú môcť do projektu zapojiť bezplatne. Celkové náklady na kampaň dosahujú takmer 745-tisíc eur. Ministerstvo zároveň počíta s tým, že interaktívny kontajner využije aj v budúcnosti.

Pacienti s nádorom mozgu na Slovensku často blúdia v systéme a nemajú dostatok informácií. Upozorňuje na to nová Slovenská neuroonkologická aliancia pacientov. Tá chce ľuďom s diagnózou gliómu pomôcť lepšie sa zorientovať v liečbe a zároveň prepojiť pacientov aj ich rodiny. Na Slovensku ročne pribudne približne 400 pacientov s týmto ochorením. Podľa predsedníčky aliancie Terezy Zemešovej pacienti po oznámení diagnózy často nevedia, čo ich čaká a na koho sa obrátiť. Liečba gliómov si pritom vyžaduje spoluprácu viacerých odborníkov. Napriek tomu mnohí pacienti po úvodných vyšetreniach nemajú jasný ďalší postup. Najagresívnejšou formou je glioblastóm, ktorý tvorí takmer polovicu prípadov. Aj pri menej závažných formách však ide o dlhú a náročnú liečbu. Podľa neurologičky Andrey Kopániovej na Slovensku zatiaľ chýba cielená liečba. Starostlivosť je preto postavená najmä na operácii, chemoterapii a rádioterapii. Ochorenie sa pritom často prejaví nenápadne – bolesťami hlavy, poruchami reči, pamäti či zmenami správania. V niektorých prípadoch aj epileptickým záchvatom. Aliancia preto spustila informačný web a plánuje distribuovať materiály do ambulancií. Cieľom je, aby pacienti mali jasné informácie a v liečbe neostávali sami.

Nemocnica v Banskej Bystrici pripravuje pacientov na operácie ešte pred samotným zákrokom. Nový program podľa nej znižuje riziká a urýchľuje návrat do bežného života. Fakultná nemocnica s poliklinikou F. D. Roosevelta spustila pilotný projekt takzvanej prehabilitácie vlani. V roku 2025 doň zaradili 99 pacientov. Program sa zameriava na celkovú prípravu pacienta pred operáciou. Zahŕňa zlepšenie fyzickej kondície, výživy aj psychického stavu. Podľa odborného garanta Ľubomíra Marka sa pacient vďaka tomu stáva aktívnou súčasťou liečby. To má zásadný vplyv na výsledok operácie aj kvalitu života po nej. Pilotná fáza bola určená najmä pre pacientov s kolorektálnym karcinómom. Ide o náročné operácie hrubého čreva alebo konečníka. Každý pacient absolvoval individuálne vyšetrenie a dostal vlastný plán prípravy. Ten zahŕňal napríklad úpravu stravy, pohybový režim, psychologickú podporu aj informácie o liečbe. Nemocnica zároveň zistila, že mnohí pacienti prichádzajú na operáciu s rizikovými faktormi. Najčastejšie ide o zhoršenú výživu, slabšiu fyzickú kondíciu či psychickú záťaž. Vďaka programu sa tieto riziká podarilo odhaliť a riešiť ešte pred zákrokom. Nemocnica preto plánuje prehabilitáciu rozšíriť aj na ďalšie odbory, napríklad plastickú chirurgiu, gynekológiu či urológiu. Podľa riaditeľky Miriam Lapuníkovej je cieľom aj zmena prístupu pacientov k vlastnému zdraviu. Pacient by mal byť partnerom lekára, nie len pasívnym príjemcom starostlivosti.

Nemocnice v Žilinskom kraji skončili minulý rok v strate. Ide o prvý negatívny výsledok po ôsmich rokoch. Štyri krajské nemocnice uzavreli rok 2025 so stratou viac ako 4,5 milióna eur. Vyplýva to z bilančnej správy, ktorú prerokovalo krajské zastupiteľstvo. Výsledok je zároveň výrazne horší ako rok predtým. Medziročne sa hospodárenie zhoršilo približne o 5,6 milióna eur. Celkové náklady nemocníc presiahli 152 miliónov eur, čo je nárast o zhruba 12 miliónov. Výnosy síce tiež stúpli, no len o približne šesť miliónov eur. Rástli aj záväzky nemocníc, ktoré dosiahli viac ako 25 miliónov eur. Najvyššiu stratu vykázala Dolnooravská nemocnica v Dolnom Kubíne – viac ako 1,7 milióna eur. Nasleduje nemocnica v Trstenej so stratou vyše 1,1 milióna a Liptovská nemocnica v Liptovskom Mikuláši s takmer 916-tisíc eurami. Kysucká nemocnica v Čadci skončila v mínuse približne 742-tisíc eur.

Pacienti by mali mať väčší vplyv na rozhodovanie v zdravotníctve. V Bratislave predstavili takzvaný Pacientsky manifest. Za dokumentom stojí Platforma pomáhajúcich organizácií Nezabudnutí. Prináša návrhy, ako viac zapojiť pacientov do systému a posilniť ich organizácie. Podľa autorov je dnes hlas pacientov skôr formálny a nemá reálny vplyv na rozhodnutia. Manifest preto žiada jasné pravidlá participácie aj štandardy kvality pre pacientsky sektor. Upozorňuje aj na ďalšie problémy – napríklad nepredvídateľnosť liečby, nejasné úhrady či nedostatok dát o výsledkoch. Cieľom je aj férový prístup k liekom, aby mali pacienti s rovnakou diagnózou rovnakú šancu na liečbu. Zástupcovia platformy hovoria, že nejde len o zoznam požiadaviek, ale o konkrétny návod na zlepšenie systému. V najbližších dňoch chcú osloviť politické strany a rokovať s ich odborníkmi. Cieľom je, aby sa návrhy dostali aj do volebných programov. Minister zdravotníctva Kamil Šaško iniciatívu podporil. Podľa neho je dôležité nastaviť jasné pravidlá zapájania pacientov – od tvorby zákonov až po ich vyhodnocovanie. Zároveň navrhuje zriadiť monitorovací výbor a presne definovať, čo je pacientska organizácia.

Aktuálne dianie v medicíne nám priblíži prof. Róbert Babeľa, expert na oblasť zdravotníctva. Aj tento týždeň vám prinášame jeho pravidelný komentár exkluzívne pre TV Doktor.

Parlamentný výbor pre zdravotníctvo nerokoval o financovaní nových nemocníc. Nebol totiž uznášaniaschopný. Na zasadnutí chýbali poslanci koalície, čo opozícia ostro kritizuje. Podľa nej to potvrdzuje, že vláda nemá jasný plán, ako výstavbu nemocníc zaplatiť. Poslanec KDH Peter Stachura hovorí, že ministri mali príležitosť predstaviť konkrétne čísla, no na rokovanie neprišli. Opozícia preto odmieta podporiť projekty bez jasného financovania. Kritika zaznela aj zo strany hnutia PS. Poslanec Oskar Dvořák tvrdí, že vláda nevie, odkiaľ chce získať potrebné peniaze, a zodpovednosť presúva na budúce vlády. Podobne sa vyjadril aj exminister zdravotníctva Marek Krajčí, ktorý postup koalície označil za nezodpovedný. Minister zdravotníctva Kamil Šaško reagoval, že vláda plánuje financovanie najmä zo štátneho rozpočtu, prípadne v kombinácii s európskymi zdrojmi. Už budúci rok má ísť o desiatky až stovky miliónov eur. Predseda výboru Vladimír Baláž uviedol, že téma bude ešte predmetom samostatnej diskusie a konkrétne čísla chce vláda predstaviť neskôr. Opozícia však trvá na tom, že bez jasného plánu hrozí, že výstavba nemocníc sa skomplikuje alebo oneskorí.

A pokračujeme krátkymi správami z uplynulého týždňa. 

Detským pacientom v Bratislave pomáha pri liečbe aj špeciálna miestnosť na upokojenie a stimuláciu zmyslov. Klinika detskej psychiatrie Lekárskej fakulty Univerzity Komenského a Národný ústav detských chorôb zaviedli takzvaný Snoezelen. Ide o multisenzorické prostredie, ktoré pomáha znižovať stres, podporuje relaxáciu a využíva sa aj pri terapii. Deti ho môžu využívať individuálne aj v menších skupinách. Podľa riaditeľa ústavu Petra Bartoňa závisí forma od potrieb dieťaťa aj typu aktivity. Môže ísť o relaxáciu, rozhovor alebo učenie sa novým zručnostiam. Prostredie je špeciálne upravené tak, aby pôsobilo na rôzne zmysly. Využíva svetlá, zvuky, rôzne textúry či vibrácie. Lekárka Zuzana Matzová vysvetľuje, že tieto podnety pomáhajú najmä deťom, ktoré majú problém so spracovaním zmyslových vnemov. Týka sa to napríklad pacientov s poruchami autistického spektra. Zároveň je možné miestnosť prispôsobiť tak, aby pôsobila upokojujúco. Deti sa v nej cítia bezpečne, uvoľnia sa a ľahšie komunikujú o svojich ťažkostiach. Podľa odborníkov tak Snoezelen pomáha nielen pri psychickej pohode, ale aj pri zvládaní stresu a zlepšovaní celkového stavu detských pacientov.

Na plánované operácie čaká menej poistencov štátnej poisťovne. Vyplýva to z aktuálnych údajov Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Ku koncu marca tvorili pacienti čakajúci na zákrok 1,23 percenta poistného kmeňa. Oproti minulému roku je to pokles takmer o 13 percent. Znížil sa aj počet prípadov, keď pacienti čakajú dlhšie, než povoľuje zákon. Takýchto návrhov bolo minulý rok 0,41 percenta, dnes je to 0,32 percenta. Poisťovňa zároveň eviduje spomalenie rastu nových žiadostí. Kým vlani v druhom štvrťroku rástli takmer o 12 percent mesačne, na začiatku tohto roka je to približne 5,6 percenta. Podľa poisťovne to naznačuje stabilizáciu systému. Výrazné zlepšenie nastalo aj pri ortopedických operáciách, ktoré patria medzi najviac vyťažené. Pri výmene kolenného kĺbu sa priemerné čakanie skrátilo o šesť dní, pri bedrovom kĺbe o päť dní. V oboch prípadoch sú lehoty nižšie, než je zákonom stanovený limit. Podľa poisťovne je výsledkom spolupráca s poskytovateľmi a pravidelné sledovanie čakacích listín. Každé skrátenie čakacej doby podľa nej znamená pre pacienta menej bolesti a rýchlejší návrat do bežného života.

Parlament odmietol viaceré návrhy opozície v oblasti zdravotníctva. Poslanci za SaS s nimi neuspeli už v prvom čítaní. Do druhého čítania sa nedostala novela, ktorá mala upraviť vstup duchovných do nemocníc. Predkladateľka Jana Bittó Cigániková navrhovala, aby bol umožnený len na žiadosť pacienta alebo jeho blízkych. Podľa nej je súčasná úprava nejasná a môže byť zneužiteľná. SaS neuspela ani s návrhom na zmenu pravidiel pre ambulancie záchrannej zdravotnej služby. Chcela zaviesť nové kritérium pri ich hodnotení – cenu. Tá je dnes pevne stanovená, po novom mala byť len maximálna. Parlament odmietol aj návrh na úpravu zastupovania lekárov počas ich neprítomnosti. Poslanci navrhovali, aby si ambulancie museli zabezpečiť náhradu v rámci toho istého okresu. Podporu nezískala ani novela o národnom zdravotníckom informačnom systéme. Tá mala rozšíriť možnosť vystavovania elektronických receptov aj na lieky, ktoré nie sú hradené z verejného poistenia. Opozícia návrhmi reagovala aj na problémy s predpisovaním niektorých liekov po legislatívnej zmene z januára minulého roka.

Obsah dnešného súhrnu správ zo zdravotníckeho sektora sme týmto vyčerpali. Teším sa na vás opäť nabudúce pri ďalšom vydaní MEDI Novín na TV Doktor.