• Poisťovne plánujú v roku 2026 pozitívne hospodárske výsledky
• Nedostupnosť liekov, poplatky i dlhy nemocníc sú najväčšie výzvy podľa AOPP
• Podujatie MediFutura navštívilo vyše 3100 zdravotníckych študentov

Dobrý deň, začínajú sa MEDI Noviny na televízii Doktor. Vitajte pri sledovaní pravidelného súhrnu správ zo zdravotníckeho rezortu.

Poplatky u lekárov sa dostanú na rokovanie parlamentu. Upozorňuje na ne verejný ochranca práv. Ombudsman Róbert Dobrovodský pripravuje mimoriadnu správu, ktorú predloží na májovej schôdzi Národnej rady. Podľa neho môže súčasná prax zasahovať do práva na bezplatnú zdravotnú starostlivosť. Vyplýva to aj z podnetov, ktoré jeho kancelária eviduje. Len minulý rok sa na ňu obrátilo viac ako 30 ľudí. Spolu s podaniami zo samosprávnych krajov ide o stovky prípadov. Podľa ombudsmana ide o systémový problém. V praxi sa opakujú situácie, keď lekári žiadajú od pacientov priame úhrady bez jasnej opory v zákone. Často ide o neprehľadne označené poplatky alebo služby, ktoré by už mali byť hradené z verejného zdravotného poistenia. Dobrovodský upozorňuje, že takýto postup môže pacientom sťažiť alebo úplne znemožniť prístup k zdravotnej starostlivosti. V pripravenej správe chce preto navrhnúť konkrétne riešenia. Týkať sa majú legislatívy aj kontroly dodržiavania pravidiel. Podľa ombudsmana si situácia vyžaduje rýchlu reakciu štátu.

Nedostupnosť liekov, poplatky u lekárov a rastúce zadlženie nemocníc. To sú podľa odborníkov tri najväčšie problémy slovenského zdravotníctva, ktoré priamo zasahujú pacientov. Zhodli sa na tom zástupcovia verejného aj súkromného sektora na podujatí Asociácia na ochranu práv pacientov. Prezidentka asociácie Mária Lévyová upozornila, že zdravotníctvo dlhodobo čaká na konkrétne riešenia. Problémy sa podľa nej týkajú liekovej politiky, ambulantnej starostlivosti aj oddlžovania nemocníc. Jednou z najkritickejších oblastí je dostupnosť liekov. Slovensko podľa odborníkov zaostáva za vyspelými krajinami v procese ich kategorizácie, čo znamená, že pacienti sa k modernej liečbe často dostanú len cez individuálne výnimky. Asociácia preto presadzuje, aby väčšina liekov bola štandardne dostupná bez dodatočných bariér. Problémom zostáva aj zadlženie nemocníc. Dodávatelia zdravotníckych pomôcok evidujú pohľadávky voči nemocniciam vo výške takmer 110 miliónov eur, pričom väčšina z nich je po splatnosti. Podľa odborníkov ide o dlhodobý systémový problém, ktorý si vyžaduje zásadné riešenia. Ďalšou témou sú poplatky v ambulantnej sfére. Tá je podľa odborníkov finančne poddimenzovaná, čo vedie k prenášaniu nákladov na pacientov. Zároveň sa zhoršuje dostupnosť ambulantnej starostlivosti, a to nielen u všeobecných lekárov, ale aj u špecialistov. Odborníci upozorňujú, že bez vyváženia medzi nemocničnou a ambulantnou starostlivosťou bude situácia naďalej neudržateľná. Dlhodobé zadlžovanie štátnych nemocníc označujú za chronický problém, ktorý sa opakovane rieši oddlžovaním bez viditeľného zlepšenia pre pacientov. Asociácia zdôrazňuje, že riešenie si vyžaduje spoluprácu všetkých aktérov – štátu, poisťovní, poskytovateľov aj pacientskych organizácií. Podľa nej je nevyhnutné zamerať sa na systémové zmeny, ktoré prinesú reálne zlepšenie dostupnosti a kvality zdravotnej starostlivosti.

Minister zdravotníctva Kamil Šaško otvoril ďalší ročník podujatia MediFutura s podtitulom „Tvoja budúcnosť je na Slovensku – Sme jeden tím“. Podujatie bolo zamerané na študentov zdravotníckych odborov a ich prepojenie s praxou. Študentov označil za budúcnosť slovenského zdravotníctva a samotné podujatie za symbol príležitostí a inšpirácie. Na podujatí na výstavisku Incheba Expo v Bratislave sa zišlo viac ako 3 100 žiakov a študentov z celého Slovenska, vyše 900 vystavovateľov zo štátneho, súkromného aj neziskového sektora a viac ako 350 odborníkov. V rámci programu vystúpilo na diskusiách a prednáškach viac než stovka expertov z oblasti zdravotníctva.

Celý rozhovor nájdete v našom archívne na www.tvdoktor.sk

Spájanie odborníkov, študentov a inštitúcií je podľa prezidenta Petra Pellegriniho kľúčom k budovaniu moderného a dostupného zdravotníctva. Uviedol to na celoslovenskom podujatí MediFutura – „Tvoja budúcnosť je na Slovensku – Sme jeden tím“, ktoré sa konalo v Bratislave. Prezident zdôraznil, že zdravotníctvo sprevádza človeka počas celého života – od narodenia až po jeho záver – a preto si vyžaduje kvalitné zázemie aj dostatok odborne pripravených pracovníkov. Vyzdvihol aj postupujúcu modernizáciu slovenských nemocníc a rastúce investície do sektora. Za kľúčové označil najmä úlohu zdravotníkov, vrátane nelekárskych profesií, ktoré zabezpečujú každodenný chod zdravotníckych zariadení. Podľa jeho slov práve títo ľudia tvoria základ fungujúceho systému.

Všetky tri zdravotné poisťovne na Slovensku plánujú v budúcom roku hospodáriť so ziskom. Vyplýva to z obchodno-finančných plánov, ktoré predložili Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Úrad však upozorňuje, že ich hospodárenie bude aj naďalej ovplyvňovať viacero rizík. Medzi najvýznamnejšie patria najmä rastúce náklady na lieky, pričom problémom môže byť aj nedostatočná realizácia plánovaných úsporných opatrení. Z predložených plánov zároveň vyplýva, že zdravotná poisťovňa Dôvera plánuje v roku 2026 vyplatiť dividendy z nerozdeleného zisku vo výške viac ako 26 miliónov eur. Ostatné poisťovne takýto zámer neuviedli. Poisťovne poukazujú aj na širšie systémové riziká. Ide napríklad o neistý makroekonomický vývoj, ktorý môže ovplyvniť výber poistného, či nastavenie platieb za poistencov štátu. Významnú neistotu predstavujú aj pripravované legislatívne zmeny, najmä v oblasti úhrad liekov na výnimku, ktoré by mohli zvýšiť výdavky bez dostatočného finančného krytia. Rizikom sú aj očakávania poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, predovšetkým v nemocniciach a ambulantnom sektore, ako aj úsporné opatrenia stanovené ministerstvom zdravotníctva. Poisťovne upozorňujú, že ich realizáciu nemajú plne pod kontrolou, čo môže v prípade neúspechu spôsobiť nedostatok financií na zdravotnú starostlivosť. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou preto deklaruje, že bude vývoj hospodárenia poisťovní priebežne sledovať. V prípade zhoršenia situácie a poklesu vlastného imania pod zákonom stanovenú hranicu môže nariadiť ozdravné opatrenia.

Žilinská nemocnica rozširuje možnosti liečby srdcových ochorení. Pacientom ponúka nové, menej invazívne zákroky priamo na srdci. Fakultná nemocnica s poliklinikou v Žiline pokračuje v budovaní Centra intervenčnej kardiológie a vstupuje do ďalšej fázy. Novinkou sú takzvané štrukturálne intervenčné výkony. Tie umožňujú riešiť vrodené chyby srdca bez klasickej operácie. Lekári už úspešne vykonali prvé zákroky na uzáver takzvaného patentného foramen ovale. Ide o otvor medzi predsieňami srdca, ktorý môže zvyšovať riziko mozgovej príhody, najmä u mladších pacientov. Zákrok prebieha cez cievu, najčastejšie zo stehna. Do srdca sa zavedie špeciálne zariadenie – oklúder, ktorý otvor uzavrie. Výhodou je, že ide o minimálne invazívny výkon. Pacient sa zvyčajne už na druhý deň môže postaviť a odísť domov. Podľa odborníkov zákrok znižuje riziko opakovanej mozgovej príhody a pacienti po čase nemusia užívať lieky na riedenie krvi. Nemocnica realizuje výkony v spolupráci so Stredoslovenským ústavom srdcových a cievnych chorôb v Banskej Bystrici. Rozšírenie programu je súčasťou budovania špecializovaného centra, ktoré má poskytovať komplexnú kardiologickú starostlivosť pre pacientov z regiónu aj širšieho okolia.

Hormonálne ochorenia sú na Slovensku čoraz častejšie a pribúdajú aj u mladších ľudí. Upozornili na to odborníci zo Slovenskej endokrinologickej spoločnosti, ktorí zdôrazňujú najmä význam prevencie a včasnej diagnostiky. Podľa prezidenta spoločnosti Juraja Payera je jedným z najväčších mýtov predstava, že hormóny súvisia len so sexualitou či plodnosťou. V skutočnosti však riadia fungovanie celého organizmu a zásadne ovplyvňujú metabolizmus, srdcovo-cievny systém, kosti aj psychické zdravie. Odborníci zároveň upozorňujú na znepokojivý trend – hormonálne poruchy sa čoraz častejšie objavujú už v mladšom veku. Ide napríklad o inzulínovú rezistenciu, Diabetes mellitus 2. typu, Syndróm polycystických ovárií či ochorenia štítnej žľazy. Tento vývoj môže mať podľa nich vážne dlhodobé zdravotné aj sociálne dôsledky. Kľúčové je preto ochorenia zachytiť čo najskôr. Hoci sú často dobre liečiteľné, vyžadujú si individuálny prístup a aktívnu spoluprácu pacienta s lekárom. Lekári zároveň apelujú na verejnosť, aby nepodceňovala preventívne prehliadky. Prvé príznaky totiž bývajú nenápadné – patrí medzi ne dlhodobá únava, poruchy spánku, nevysvetliteľné zmeny hmotnosti, problémy s koncentráciou, výkyvy nálad či zvýšená citlivosť na teplotu. Práve preto ich ľudia často prehliadajú, hoci môžu signalizovať vážnejší zdravotný problém.

Väčšina psychických ťažkostí sa začína formovať už v ranom detstve a ich včasná prevencia môže zabrániť rozvoju vážnych problémov. Pri príležitosti Svetový deň duševného zdravia dojčiat, detí a adolescentov na to upozornili odborníci z Národný ústav detských chorôb. Riaditeľ ústavu Peter Bartoň zdôraznil, že duševné zdravie je potrebné rozvíjať od najútlejšieho veku. Každé obdobie detstva má podľa neho kľúčový význam pre psychický vývoj v dospelosti a vytvorenie vhodných podmienok od narodenia je základom zdravého vývinu. Odborníci zároveň upozorňujú, že psychické poruchy u detí pribúdajú a prevencia je stále nedostatočná. Podľa lekárky Zuzana Matzová majú psychické ťažkosti výrazný vplyv nielen na samotné dieťa, ale aj na jeho okolie a budúcu kvalitu života. Kľúčom k prevencii je pritom často to najjednoduchšie – bezpečné a podporné prostredie, láskyplné vzťahy, otvorená komunikácia a zdravý životný štýl. Patrí sem dostatok spánku, pohybu, obmedzenie času pri obrazovkách či vyhýbanie sa návykovým látkam. Lekári upozorňujú, že už v dojčenskom veku sa vytvára tzv. vzťahová väzba medzi rodičom a dieťaťom, ktorá formuje pocit bezpečia aj budúce vzťahy. Varujú však, že tento proces môže narúšať nadmerné používanie digitálnych technológií zo strany rodičov, čo môže viesť k emocionálnym ťažkostiam detí. V neskoršom veku sa problémy menia – u detí sa objavujú napríklad úzkosti zo separácie, poruchy správania či ťažkosti so sústredením, ako napríklad ADHD alebo poruchy autistického spektra. V období dospievania sú psychické ťažkosti často spojené s hľadaním identity, vzťahmi či tlakom okolia. Odborníci sa v praxi stretávajú najmä s úzkosťami, depresiami, poruchami príjmu potravy, sebapoškodzovaním či závislosťami. V tomto veku sa zároveň môžu začať prejavovať aj závažnejšie ochorenia, ako Schizofrénia alebo Bipolárna porucha. Odborníci preto apelujú na rodičov aj spoločnosť, aby duševné zdravie detí nepodceňovali a venovali mu rovnakú pozornosť ako tomu fyzickému.

Mladí ľudia na Slovensku si uvedomujú riziká sociálnych sietí a neodmietajú ani ich reguláciu. Zároveň však zdôrazňujú, že hlavnú zodpovednosť by mali niesť rodičia a samotné platformy. Vyplýva to z prieskumu, ktorý realizovalo občianske združenie IPčko v spolupráci s agentúrou Focus. Do prieskumu sa zapojilo 31 respondentov vo veku od 13 do 16 rokov. Mladí v ňom uviedli, že sociálne siete využívajú najmä na komunikáciu s rovesníkmi a udržiavanie kontaktov. Najobľúbenejšou platformou je Instagram, zatiaľ čo TikTok slúži skôr na zábavu a Snapchat na zdieľanie fotografií. Respondenti priznali, že na sociálnych sieťach trávia denne dve až šesť hodín a uvedomujú si ich návykovosť. Dlhší čas online podľa nich vedie k únave, nervozite či zhoršeniu rodinných vzťahov. Mladí zároveň súhlasia s tým, že vekové obmedzenia na používanie sociálnych sietí majú zmysel, hoci priznávajú, že by sa ich snažili obchádzať. Na konkrétnej vekovej hranici sa nezhodli – návrhy sa pohybovali od 13 do 18 rokov. Za kľúčových aktérov regulácie však nepovažujú štát, ale rodičov a prevádzkovateľov platforiem. Rodičom pritom udelili pomyselnú známku „tri mínus“ za ich schopnosť orientovať sa v online prostredí a kritizovali aj to, že im často nejdú príkladom v používaní technológií. Minister školstva Tomáš Drucker v reakcii uviedol, že štát pripravuje legislatívu na ochranu detí v online priestore. Jej cieľom má byť vytvorenie bezpečného prostredia, nie represia. Návrhy chce rezort predstaviť do jesene.

Hlavná hygienička Tatiana Červeňová nariadila mimoriadne kontroly detskej výživy značky HiPP po podozreniach na jej kontamináciu. Regionálne úrady verejného zdravotníctva majú preveriť obchody, drogérie, sklady aj stravovacie zariadenia v nemocniciach, jasliach a materských školách. Kontroly sa zameriavajú najmä na konkrétne produkty – napríklad ryžu s mrkvou a morčacím mäsom, zeleninu s ryžou a teľacím mäsom či kombináciu mrkvy a zemiakov. Podľa Úradu verejného zdravotníctva SR budú pracovníci vyhľadávať najmä výrobky s poškodeným obalom alebo podozrivým označením, napríklad bielou nálepkou s červeným krúžkom. Takéto produkty majú byť okamžite zaistené a odovzdané polícii. Úrady zároveň vyzývajú spotrebiteľov na zvýšenú opatrnosť. Ak výrobok pri otvorení nevydá typické „cvaknutie“, má neobvyklý zápach alebo poškodený obal, nemal by sa konzumovať. Dôvodom opatrení je prípad z rakúskeho regiónu Burgenland, kde polícia zaistila pohár detskej výživy s obsahom jedu na potkany. Podľa dostupných informácií sa mohli takéto kontaminované produkty objaviť aj v ďalších krajinách vrátane Slovenska a Česka. Rakúske orgány prípad vyšetrujú ako úmyselné ohrozenie verejnosti. Spoločnosť HiPP uviedla, že ide o externý trestný čin, ktorý nesúvisí s výrobou ani kvalitou jej produktov. Z preventívnych dôvodov však boli dotknuté výrobky stiahnuté z predaja.

V prípade, že dieťa požije jed, je nevyhnutné konať rýchlo a zachovať pokoj. Upozornil na to primár Kliniky pediatrickej urgentnej medicíny Národného ústavu detských chorôb Marcel Brenner. Podľa jeho slov je dôležité pri dieťati zostať, sledovať jeho stav a nedávať mu jesť ani piť. Zároveň treba v čo najkratšom čase vyhľadať odbornú pomoc, ideálne prostredníctvom záchrannej zdravotnej služby. Lekár vysvetlil, že existuje viacero druhov jedov na hlodavce, pričom najčastejšie používané látky ovplyvňujú zrážanlivosť krvi. Ich účinok sa môže prejaviť už v priebehu minút až hodín, pričom závisí od množstva, ktoré dieťa požilo. Medzi prvé príznaky patrí krvácanie zo slizníc, nosa alebo ďasien či tvorba modrín. Niektoré jedy však môžu pôsobiť aj na centrálny nervový alebo tráviaci systém. V takých prípadoch sa môže objaviť vracanie, únava, letargia alebo zmeny správania. Odborníci preto upozorňujú, že aj pri miernych príznakoch netreba situáciu podceniť, keďže zdravotný stav sa môže rýchlo zhoršiť.

A pokračujeme krátkymi správami z uplynulého týždňa. 

Univerzita Komenského v Bratislave vydáva prvé mikrosvedčenie v rámci vzdelávacieho programu zameraného na využitie humoru v zdravotníctve. Kurz s názvom „Humor ako komunikačný nástroj v zdravotníctve“ vznikol v spolupráci piatich univerzít a troch externých partnerov vrátane organizácie Červený nos Clowndoctors. Program koordinuje Lekárska fakulta Univerzity Komenského a jeho cieľom je systematicky uchopiť humor ako dôležitú súčasť komunikácie medzi zdravotníkom a pacientom. Podľa hovorkyne univerzity ide o reakciu na potrebu rozvíjať dôveru, empatiu a kvalitu zdravotnej starostlivosti prostredníctvom vedecky podložených poznatkov aj praktických skúseností zdravotníckych klaunov. Na projekte sa podieľali aj univerzity zo Švédska, Holandska a Írska, ako aj partneri z praxe. Medzi nimi sú napríklad organizácie Clowns on Call či projekt Teddy Bear Hospital. Rektor univerzity Marek Števček zdôraznil, že ide o priekopnícku iniciatívu nielen na Slovensku, ale aj v európskom kontexte. Program podľa neho prepája akademické poznatky s ľudskosťou a prispieva k rozvoju moderného zdravotníctva. Dekan Lekárskej fakulty Juraj Payer pripomenul, že humor dokáže znižovať napätie a posilňovať dôveru medzi pacientom a zdravotníkom. Kurz je dostupný v angličtine, bezplatný a otvorený všetkým záujemcom starším ako 18 rokov bez ohľadu na profesiu.

Riaditeľom viacerých zdravotníckych zariadení v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja sa končí päťročné funkčné obdobie. Krajskí poslanci preto na návrh predsedníčky Eriky Jurinovej rozhodli o ich odvolaní k 30. aprílu 2026. Z funkcií tak odchádzajú riaditeľ Kysuckej nemocnice s poliklinikou v Čadci Martin Šenfeld, riaditeľka Liptovskej nemocnice s poliklinikou v Liptovskom Mikuláši Ľudmila Pohančeníková a riaditeľka Oravskej polikliniky v Námestove Mária Šišková. Kraj postupoval podľa zákona o samosprávnych krajoch aj interných smerníc upravujúcich výber štatutárnych orgánov. Na všetky tri pozície budú vypísané nové výberové konania. Od 1. mája budú doterajší riaditelia dočasne poverení vedením zariadení, a to až do ukončenia výberových konaní a vymenovania nových štatutárov.

Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky ukončilo rokovania o novej liekovej politike, ktorá má priniesť rýchlejší prístup pacientov k inovatívnej liečbe. Výsledkom je dohoda naprieč celým sektorom – so zdravotnými poisťovňami, odbornými spoločnosťami aj pacientskymi organizáciami. Nová lieková politika má podľa rezortu zjednodušiť vstup moderných liekov do systému a zároveň reagovať na aktuálne problémy, ako je nedostupnosť niektorých prípravkov. Súčasťou opatrení je aj snaha obmedziť nelegálny reexport liekov do zahraničia. Ministerstvo zároveň uviedlo, že návrh legislatívy smeruje na rokovanie hospodárskej a sociálnej rady a začiatkom mája by sa ním mala zaoberať vláda. Zástupcovia sektora ocenili najmä rozsiahlu odbornú diskusiu a možnosť pripomienkovať pripravované zmeny. Cieľom reformy je zabezpečiť, aby sa pacienti na Slovensku dostali k účinnej a modernej liečbe rýchlejšie a bez zbytočných administratívnych prekážok.

Obsah dnešného súhrnu správ zo zdravotníckeho sektora sme týmto vyčerpali. Teším sa na vás opäť nabudúce pri ďalšom vydaní MEDI Novín na TV Doktor.