• Chorobnosť na respiračné ochorenia na Slovensku výrazne klesá.
• UNLP Košice otvorila pracovisko robotickej rehabilitácie
• Študenti aj budúci zdravotníci sa budú môcť už čoskoro pozrieť na svoju kariéru priamo v praxi.

Dobrý deň, začínajú sa MEDI Noviny na televízii Doktor. Vitajte pri sledovaní pravidelného súhrnu správ zo zdravotníckeho rezortu.

Slovenské zdravotníctvo potrebuje zásadné zmeny aj širšiu politickú dohodu. Zhodli sa na tom najvyšší ústavní činitelia na konferencii v Bratislave. Podujatie s názvom Zdravé nemocnice – silné zdravotníctvo otvoril minister zdravotníctva Kamil Šaško na Bôriku. Zúčastnili sa na ňom prezident Peter Pellegrini, premiér Robert Fico aj predseda parlamentu Richard Raši. Minister zdôraznil, že cieľom je ozdraviť nemocnice tak, aby boli dlhodobo udržateľné, výkonné a bezpečné pre pacientov. Podľa neho je potrebné meniť systém aj motivácie v zdravotníctve, aby nemocnice prestali vytvárať straty a opakovane sa oddlžovať. Prezident Pellegrini upozornil na problém neustálych zmien po každých voľbách. Podľa neho chýba kontinuita a dohoda naprieč politickým spektrom, čo brzdí dlhodobé reformy. Predseda parlamentu Richard Raši vyzdvihol kvalitu slovenského zdravotníctva, ktoré je podľa neho na európskej úrovni. Zároveň otvoril otázku financovania systému a možného podielu pacientov na nákladoch. Premiér Robert Fico avizoval, že štát pripraví nové právne formy pre nemocnice a navrhuje zákon o kritickej zdravotníckej infraštruktúre. Závery auditu vo fakultných nemocniciach označil za šokujúce a vyzval na odbornú diskusiu. Zároveň zdôraznil, že ak sa sektor dokáže dohodnúť na riešeniach, vláda ich podporí. 

Úrad verejného zdravotníctva SR eviduje v Bratislavskom kraji päť prípadov ochorenia mpox, známeho aj ako opičie kiahne. Tri z týchto prípadov sú v epidemiologickej súvislosti. Na ochorenie upozornila TV Joj a potvrdil ho odbor komunikácie ÚVZ. Úrad pripomína, že prenos medzi ľuďmi sa deje najmä úzkym fyzickým kontaktom. Stačí dotyk s vyrážkami, telesnými tekutinami alebo dlhodobý kontakt tvárou v tvár. Možný je aj nepriamy prenos cez kontaminovanú posteľnú bielizeň či uteráky. Mpox pritom nie je výlučne sexuálne prenosné ochorenie. Väčšina pacientov má mierny priebeh. Závažnejšie komplikácie hrozia ľuďom s oslabenou imunitou. Ochorenie môže sprevádzať sekundárna bakteriálna infekcia, zápal mozgových blán, zápal očných spojoviek, zápal pľúc alebo dehydratácia. Úmrtia sú zriedkavé. Mpox je vírusové ochorenie, ktoré sa prenáša zo zvierat na človeka aj medzi ľuďmi. Na začiatku sa prejavuje príznakmi podobnými chrípke – horúčkou, únavou, bolesťami svalov a opuchom lymfatických uzlín. O niekoľko dní sa objaví typická vyrážka, ktorá prechádza od škvŕn cez pľuzgiere až po chrasty. Po ich odpadnutí ochorenie prestáva byť nákazlivé. Celková dĺžka ochorenia býva dva až štyri týždne.

Čakanie na plánované operácie na Slovensku má jasné pravidlá. A ak je príliš dlhé, poisťovňa musí pacientovi pomôcť nájsť skorší termín. Od roku 2024 majú vybrané medicínske zákroky stanovenú maximálnu lehotu čakania. Ide o konkrétny počet dní, dokedy by mal pacient zákrok absolvovať. Od začiatku roka 2025 pribudla poisťovniam nová povinnosť. Ak navrhnutý termín túto lehotu prekročí a pacient s ním nesúhlasí, poisťovňa musí aktívne vyhľadať iného zmluvného poskytovateľa, ktorý zákrok vykoná skôr. V praxi to znamená, že pacient nemusí o nič žiadať. Ak lekár označí nesúhlas s termínom priamo v návrhu, poisťovňa automaticky pošle zoznam zariadení s kratšou čakacou dobou. Tento postup platí pri prvom nahlásení zákroku. Ak pacient nesúhlas vyjadrí neskôr, poisťovňa už túto povinnosť nemá, zoznam mu však na požiadanie poskytne. Podľa Všeobecnej zdravotnej poisťovne ide o zmenu v prospech pacientov. Jej generálny riaditeľ Matúš Jurových uviedol, že poisťovňa robí maximum pre skracovanie čakacích lehôt. Priemerná čakacia doba na tieto zákroky je na Slovensku približne 59 dní. Medzi najčastejšie patria operácie očnej šošovky, hernie a výmena kolenného kĺbu. Vo všetkých prípadoch je priemer pod maximálnou hranicou. Ide pritom o plánovanú zdravotnú starostlivosť. Ak je stav pacienta akútny, zákrok sa vykoná bezodkladne. Všeobecná zdravotná poisťovňa aktuálne eviduje čakacie listiny pre viac ako 396-tisíc poistencov a tvrdí, že dostupnosť starostlivosti chce ďalej zlepšovať.

Univerzitná nemocnica Louisa Pasteura v Košiciach otvorila nové pracovisko robotickej rehabilitácie. Pacientom má priniesť modernejšiu a intenzívnejšiu liečbu po úrazoch. Na Klinike fyziatrie, balneológie a liečebnej rehabilitácie pribudlo šesť špecializovaných prístrojov. Slúžia napríklad na rehabilitáciu chôdze, elektrickú stimuláciu svalov či roboticky asistovanú terapiu rúk a končatín. Investícia do technológií z plánu obnovy a odolnosti dosiahla približne jeden milión eur. Priestory zrekonštruovala nemocnica z vlastných zdrojov. Podľa riaditeľa Ľuboslava Beňu nové prístroje zlepšia kvalitu rehabilitácie a urýchlia návrat pacientov do bežného života. Na rozdiel od pracoviska na Triede SNP, ktoré slúži najmä neurologickým pacientom, toto je určené predovšetkým pre ľudí po ťažkých úrazoch. Využívať ho budú môcť aj ambulantní pacienti. Odborníci zdôrazňujú, že roboty nenahrádzajú fyzioterapeutov, ale dopĺňajú ich prácu. Umožňujú opakované cvičenia a zároveň sledujú pokrok pacienta, napríklad svalovú silu či rýchlosť chôdze. Výhodou je aj to, že rehabilitácia môže prebiehať formou hry. Nové pracovisko uvítal aj minister zdravotníctva Kamil Šaško. Podľa neho ide o krok, ktorý zlepší kvalitu života pacientov aj pracovné podmienky zdravotníkov. Zdôraznil tiež, že modernizácia zdravotníctva si vyžaduje kombinovanie rôznych zdrojov financovania.

Operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby (OS ZZS) SR eviduje počas veľkonočných sviatkov celkovo 5766 výjazdov ambulancií záchrannej zdravotnej služby. Najčastejšie išlo o srdcové ťažkosti (1051), bolesť (798) a úraz (791). TASR o tom informovala Petra Klimešová z oddelenia komunikácie a marketingu OS ZZS. Najviac záchranárskych posádok zasahovalo v Košickom (1047) a Prešovskom kraji (911), najmenej v Trenčianskom kraji (518). V súvislosti s alkoholom záchranári zasahovali pri 316 pacientoch. „Najviac výjazdov evidujeme v Žilinskom (55), v Bratislavskom kraji (48) a najmenej v Trnavskom kraji (20),“ dodala Klimešová.

Lekári Národného ústavu detských chorôb v Bratislave mali počas veľkonočných sviatkov plné ruky práce. Na urgentnom príjme ošetrili celkovo 788 detí. Približne tretinu prípadov tvorili úrazy. Najčastejšie išlo o pády z bicyklov a kolobežiek. Deti utrpeli zlomeniny horných končatín, poranenia hlavy aj ďalšie zranenia. Niektoré z nich si vyžiadali hospitalizáciu a operáciu v celkovej anestézii. Viaceré deti pritom nemali prilby ani chrániče. Lekári ošetrovali aj deti po dopravných nehodách. Štyri z nich utrpeli vážne zranenia a skončili v nemocnici. Časté boli aj tráviace ťažkosti, najmä vracanie a hnačky, pravdepodobne infekčného pôvodu. Nechýbali ani pacienti s akútnymi infekciami dýchacích ciest. Znepokojujúce sú aj prípady súvisiace s alkoholom. Záchranári priviezli 12 detí s poruchou vedomia spôsobenou jeho toxickým účinkom, niekedy v kombinácii s inými látkami. Jedno z detí muselo byť hospitalizované. Najmladšie opité dieťa malo len 12 rokov.

Svet si aj tento rok 7. apríla pripomenul Svetový deň zdravia. Upozorňuje na význam vedy a spolupráce pri ochrane zdravia ľudí aj planéty. Tohtoročná kampaň niesla heslo „Spoločne za zdravie. Postavme sa za vedu.“ Svetová zdravotnícka organizácia ňou vyzýva verejnosť, vlády aj odborníkov, aby sa pri rozhodovaní opierali o fakty a vedecké poznatky. Téma zároveň zdôrazňuje význam medzinárodnej spolupráce. Svetový deň zdravia si pripomíname už po 76-krát. Viaže sa k vzniku Svetovej zdravotníckej organizácie, ktorej ústavu podpísali štáty v roku 1946 a do platnosti vstúpila 7. apríla 1948. WHO sa dlhodobo venuje boju proti infekčným ochoreniam, podpore očkovania, kontrole epidémií či zlepšovaniu prístupu k zdravotnej starostlivosti. Zdravie pritom definuje ako stav telesnej, duševnej a sociálnej pohody. Na Slovensku si tento deň pripomínajú aj regionálne úrady verejného zdravotníctva. Počas apríla organizujú dni otvorených dverí a viaceré aktivity pre verejnosť. Ľudia si môžu bezplatne nechať zmerať napríklad krvný tlak, hladinu cukru, cholesterol či telesné zloženie. Odborníci zároveň poradia, ako zlepšiť životný štýl alebo prestať fajčiť. Súčasťou programu sú aj prednášky pre školy, aktivity pre seniorov či výjazdové poradenstvo na pracoviskách.

Mnohým ochoreniam sa dá predísť jednoduchými krokmi. Odborníci pri príležitosti Svetového dňa zdravia pripomenuli, že kľúčom je prevencia a zodpovednosť každého z nás za vlastné zdravie. Podľa obezitologičky Adely Penesovej spôsobujú najviac úmrtí srdcovo-cievne a onkologické ochorenia. Práve preto je dôležité nielen včas odhaliť rizikových pacientov, ale aj aktívne znižovať rizikové faktory. Základom je zdravý životný štýl. Patrí sem nefajčenie, minimálna konzumácia alkoholu, vyvážená strava a dostatok pohybu. Rovnako dôležitý je kvalitný spánok, oddych a zvládanie stresu. Jedným z ukazovateľov stavu organizmu je aj metabolický vek. Ten podľa odborníkov ukazuje, ako rýchlo telo starne. Ak je vyšší než skutočný vek, môže to znamenať skorší nástup problémov, ako je únava, priberanie či vysoký krvný tlak. Dobrou životosprávou sa však dá znížiť. Prieskum ukázal, že metabolický vek Slovákov je v priemere o päť rokov vyšší než ich reálny vek. Zároveň si ho ľudia odhadujú približne o sedem rokov nižší. Tento rozdiel podľa odborníkov vysvetľuje, prečo sa mnohé civilizačné ochorenia rozvíjajú nenápadne. Na význam prevencie reaguje aj iniciatíva Navždy 20. Jej cieľom je motivovať ľudí k malým zmenám, ktoré môžu zlepšiť metabolické zdravie a predĺžiť život. Súčasťou sú aj online nástroje či odborné poradenstvo v lekárňach.

Chorobnosť na respiračné ochorenia na Slovensku výrazne klesá. Počet prípadov akútnych respiračných ochorení sa v 14. kalendárnom týždni znížil o viac ako 20 percent, pri chrípke a chrípke podobných ochoreniach bol pokles ešte výraznejší, približne o tretinu. Epidemiológovia zaznamenali celkovo viac ako 28-tisíc prípadov. Najvyššia chorobnosť bola v Nitrianskom kraji, najnižšia v Banskobystrickom. Najviac ochorení sa tradične vyskytlo u detí do piatich rokov. Chrípka a chrípke podobné ochorenia tvorili viac ako osem percent zo všetkých prípadov. Najviac ich hlásili v Trnavskom kraji, najmenej v Žilinskom. Aj tu boli najviac zasiahnuté najmenšie deti. Situácia sa prejavila aj v školách. V minulom týždni museli prerušiť vyučovanie v 19 zariadeniach, väčšinou išlo o materské školy. Mierne pribúdajú aj prípady COVID-19. Za uplynulý týždeň ich bolo 23. Objavili sa takmer vo všetkých krajoch, najviac v Banskobystrickom.

Dopravná nehodovosť na Slovensku zostáva vysoká. Len za uplynulý týždeň polícia zaznamenala 220 nehôd, pri ktorých zomreli štyria ľudia a ďalších 11 utrpelo ťažké zranenia. Najtragickejšie nehody sa stali v obci Rudník a v mestách Ružomberok, Kolárovo a Strážske. Polícia zároveň upozorňuje, že od začiatku roka eviduje viac nehôd ako vlani. Na slovenských cestách sa stalo už vyše 2700 dopravných nehôd, čo je o 128 viac ako v rovnakom období minulého roka. Pri nehodách sa doteraz ťažko zranilo 139 ľudí a 50 osôb prišlo o život. To predstavuje medziročný nárast o desať obetí. Polícia preto opätovne apeluje na vodičov, aby dodržiavali dopravné predpisy, jazdili opatrne a správali sa na cestách zodpovedne.

Kvalita ovzdušia na Slovensku sa vo februári zlepšila. Slovenský hydrometeorologický ústav nemusel vydať ani jednu smogovú výstrahu. Podľa odborníkov tomu pomohli priaznivejšie rozptylové podmienky v porovnaní s januárom. Koncentrácie tuhých častíc PM10, PM2,5 aj oxidu dusičitého boli na väčšine územia pod úrovňou alebo v rámci dlhodobého priemeru. Nižšie priemerné hodnoty prachu zaznamenali na väčšine monitorovacích staníc. Najvyššie koncentrácie namerali v Jelšave. Denné limity pre prachové častice PM10 prekročili najmä na začiatku a na konci mesiaca. Najviac takýchto dní evidovali vo Veľkej Ide, Jelšave a v Bratislave na Trnavskom mýte. Celkovo ich však bolo menej než v januári. Vo februári sa na Slovensku objavil aj prach zo Sahary. Odborníci zaznamenali päť takýchto dní, pričom najvýraznejšia epizóda bola začiatkom mesiaca. Koncentrácie oxidu dusičitého boli väčšinou nižšie alebo porovnateľné s dlhodobým priemerom. Najnižšie hodnoty mali stanice mimo dopravnej záťaže, naopak najvyššie zaznamenali v Prešove a v Bratislave na Trnavskom mýte. Podľa SHMÚ to súvisí najmä s hustou dopravou a zimnou prevádzkou motorov.

Študenti aj budúci zdravotníci sa budú môcť už čoskoro pozrieť na svoju kariéru priamo v praxi. V Bratislave sa koncom apríla uskutoční podujatie MediFutura. Vo štvrtok 23. apríla ho bude hostiť výstavisko Incheba EXPO. Ide o druhý ročník celoslovenskej akcie Ministerstva zdravotníctva, ktorá tento rok rozširuje zameranie na všetky zdravotnícke profesie aj vzdelávacie inštitúcie. Podľa ministra zdravotníctva Kamila Šaška je cieľom ukázať študentom ich možnosti na Slovensku. Podujatie im má pomôcť zorientovať sa vo vzdelávaní, spoznať odborníkov a stretnúť budúcich kolegov. Hlavným cieľom je zatraktívniť zdravotnícke povolania a posilniť ich postavenie v spoločnosti. Organizátori zdôrazňujú, že zdravotníctvo funguje ako jeden tím a bez zdravotníckych pracovníkov sa nezaobíde. Program ponúkne odborné prednášky a diskusie na dvoch hlavných pódiách, aj interaktívne formáty na menších scénach. Svoju prácu bez prikrášľovania predstavia profesie z prvej línie – napríklad sestry, pôrodné asistentky, záchranári či sanitári. Priestor dostanú aj odborníci, ktorí stoja v pozadí zdravotnej starostlivosti – farmaceuti, laboranti, diagnostici či verejní zdravotníci. Predstavia sa aj profesie zamerané na rehabilitáciu a podporu pacientov, ako fyzioterapeuti, optometristi, psychológovia či logopédi. Na návštevníkov čaká viac ako 85 vystavovateľov, workshopy, networking aj stretnutia s odborníkmi. Podrobnosti o podujatí sú dostupné na stránke medifutura.sk.

Na záver sa v pravidelnom komentári experta na oblasť zdravotníctvo, Prof. Róberta Babeľu pozrieme, čo hýbalo svetom medicíny uplynulé týždne.

Obsah dnešného súhrnu správ zo zdravotníckeho sektora sme týmto vyčerpali. Teším sa na vás opäť nabudúce pri ďalšom vydaní MEDI Novín na TV Doktor.