• Vláda súhlasí s odmietnutím revízie medzinárodných zdravotných predpisov (IHR) Svetovej zdravotníckej organizácie
• K riešeniu kritického nedostatku pracovníkov v zdravotníctve a sociálnych službách má prispieť memorandum
• Linka pomoci pre problémy s hraním mala za rok vyše 2800 hovorov

Dobrý deň, začínajú sa MEDI Noviny na televízii Doktor. Vitajte pri sledovaní pravidelného súhrnu správ zo zdravotníckeho rezortu.

Vláda súhlasí s odmietnutím revízie medzinárodných zdravotných predpisov Svetovej zdravotníckej organizácie z roku 2024. Návrh predložilo ministerstvo zdravotníctva, ktoré upozornilo na možné pochybnosti z hľadiska ľudských práv a ústavného práva. Opiera sa pritom o stanoviská viacerých právnických fakúlt slovenských univerzít. Rezort vysvetlil, že Slovensko malo viacero možností – zmeny nepripomienkovať, uplatniť výhrady alebo ich odmietnuť. Keďže existujú právne otázky, ministerstvo navrhlo notifikovať ich odmietnutie. Vláda už minulý rok poverila ministrov zdravotníctva, spravodlivosti a zahraničných vecí, aby preskúmali odborné a právne aspekty prijatia predpisov a navrhli ďalší postup. Podľa ministerstva zdravotníctva sa v zdravotníckej oblasti neobjavili zásadné riziká. Keďže však medzi rezortmi nebola zhoda, požiadalo právnické fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici a Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach o nezávislé právne stanoviská. Právnická fakulta Univerzity Mateja Bela upozornila napríklad na otázky suverenity štátu, právnej istoty či možné zásahy do základných práv občanov. Podľa fakulty by rozšírenie právomocí generálneho riaditeľa WHO alebo automatická záväznosť zmien bez ratifikácie parlamentom mohli byť v rozpore so slovenským ústavným poriadkom. Právnická fakulta Univerzity Komenského odporučila viesť širšiu odbornú diskusiu o možných legislatívnych dôsledkoch predpisov a pripraviť národný plán ich implementácie. Právnická fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika uviedla, že Slovensko je naďalej viazané medzinárodnými zdravotnými predpismi z roku 2005. Zmeny prijaté v roku 2024 môže odmietnuť alebo voči nim uplatniť výhrady do 19. marca, inak by začali pre Slovensko platiť v septembri 2026. Ministri zdravotníctva a spravodlivosti zároveň zdôraznili, že odmietnutie revízie neovplyvní medzinárodnú spoluprácu pri riešení zdravotných kríz. Slovensko je totiž naďalej súčasťou systému spolupráce podľa predpisov z roku 2005.

Odmietnutie aktualizovaných medzinárodných zdravotníckych predpisov (IHR) Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) by mohlo ohroziť ochranu verejného zdravia. Upozornila na to iniciatíva Lekári nahlas s tým, že pravidlá predstavujú základný nástroj globálnej spolupráce pri prevencii a zvládaní zdravotných hrozieb, akými sú epidémie či pandémie. „Ako zdravotnícki pracovníci považujeme za mimoriadne dôležité, aby Slovensko zostalo súčasťou medzinárodného systému včasného varovania, výmeny odborných informácií a koordinovaného postupu pri ochrane verejného zdravia. Spolupráca s medzinárodnými inštitúciami nie je otázkou politiky, ale bezpečnosti pacientov a ochrany zdravia obyvateľov,“ priblížila iniciatíva. Opozičné PS, KDH i Hnutie Slovensko v tejto súvislosti upozornili na riziká spojené s prípadným odmietnutím predpisov. 

K riešeniu kritického nedostatku pracovníkov v zdravotníctve a sociálnych službách má prispieť memorandum, ktoré podpísali zástupcovia viacerých profesijných organizácií vo Vysokých Tatrách. Dokument podporili poskytovatelia sociálnych služieb, sestry a pôrodné asistentky, odborní pracovníci aj odborári. Predsedníčka Asociácie poskytovateľov sociálnych služieb Anna Ghannamová upozornila, že sektor už dnes zápasí s nedostatkom pracovníkov, najmä opatrovateliek. Fluktuácia zamestnancov dosahuje približne 38 percent a situácia je najťažšia od Bratislavského po Banskobystrický kraj. Zároveň sa očakáva výrazný nárast počtu odkázaných seniorov. Do roku 2030 by sa počet ľudí starších ako 80 rokov, ktorí budú potrebovať pomoc, mohol až strojnásobiť. Podľa Ghannamovej tento problém nevyrieši ani uprednostňovanie domácej starostlivosti. Cieľom memoranda je stabilizovať pracovnú silu, najmä sestry a opatrovateľky, a zastaviť personálnu krízu prostredníctvom systémových zmien a lepšieho financovania v rokoch 2027 až 2030. Organizácie navrhujú postupné zvýšenie miezd o 200 eur mesačne, nástupné bonusy a ich vyplácanie každé tri roky. Žiadajú aj podporu vzdelávania, nábor nových pracovníkov či uznávanie dobrovoľníckej praxe v sociálnych službách počas štúdia. Navrhujú tiež rehabilitačné pobyty hradené štátom pre pracovníkov starších ako 45 rokov. Memorandum podpísali aj Komora opatrovateliek Slovenska, Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek, Asociácia odborných pracovníkov sociálnych služieb a Slovenský odborový zväz zdravotníctva a sociálnych služieb. Podľa odborárov bude potrebné výrazne zlepšiť najmä pracovné podmienky a odmeňovanie, keďže priemerný vek pracovníkov v sociálnych službách je približne 55 rokov. Organizácie zároveň vyzvali vládu, aby vytvorila spoločnú pracovnú skupinu ministerstiev zdravotníctva a práce a zahrnula navrhované opatrenia do štátneho rozpočtu. Ministerstvo práce reagovalo, že je pripravené sa memorandom zaoberať, no pripomenulo, že za mzdy zamestnancov zodpovedajú predovšetkým poskytovatelia sociálnych služieb, teda samosprávy a neverejní poskytovatelia.

Vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici vykonali v uplynulých dňoch prvé štyri roboticky asistované náhrady kolenného kĺbu pomocou moderného navigačného systému. Nemocnica sa tak stala prvým pracoviskom na Slovensku, ktoré túto technológiu využíva. Nový systém predstavuje moderný trend v endoprotetike kolena. Počas operácie poskytuje chirurgovi detailný prehľad o polohe kolenného kĺbu v reálnom čase. Lekár tak môže ešte pred samotným zákrokom presne naplánovať umiestnenie implantátu. Podľa prednostu kliniky ortopédie a úrazovej chirurgie Jozefa Breznického umožňuje robotická navigácia veľmi presné osadenie jednotlivých častí kolenného implantátu. Pri plánovaní lekári zohľadňujú individuálnu anatómiu kolena každého pacienta a snažia sa, aby sa výsledný stav čo najviac podobal prirodzenému kolenu pred jeho poškodením. Lekári sa s novou technológiou oboznámili počas odborného školenia vo Švajčiarsku. Následne v Banskej Bystrici zrealizovali prvé štyri roboticky asistované operácie – u troch pacientiek vo veku od 60 do 70 rokov a u jedného 65-ročného pacienta. Podľa lekárov môže technológia priniesť pacientom viacero výhod. Patrí medzi ne dlhšia životnosť implantátu, lepšia funkčnosť kĺbu, menšia pooperačná bolesť a rýchlejšia rehabilitácia. Počas zákroku je navyše potrebné uvoľniť menej mäkkých tkanív, čo môže znížiť aj krvné straty. Na klinike ortopédie a úrazovej chirurgie v Rooseveltovej nemocnici vykonajú ročne približne 700 až 800 operácií totálnych endoprotéz. Zhruba 60 až 65 percent z nich tvoria náhrady kolenného kĺbu. Robotický navigačný systém má nemocnica zatiaľ zapožičaný na pol roka. Následne sa rozhodne, či ho obstará natrvalo.

Chronická choroba obličiek je často bez príznakov a väčšina pacientov o nej nevie. Medzi rizikové skupiny patria ľudia s vysokým krvným tlakom, cukrovkou druhého typu, starší dospelí, ženy a tí, ktorí majú v rodine ochorenie obličiek. Na Slovensku ňou trpí približne 500.000 dospelých a 26.000 detí, upozorňuje kampaň Silné obličky. „Chronická choroba obličiek nebolí, preto je dôležitý pravidelný skríning,“ vysvetlila primárka transplantačno-nefrologického oddelenia Univerzitnej nemocnice Martin Ivana Dedinská. Skríning zahŕňa testy moču na bielkovinu, meranie cukru, cholesterolu a krvného tlaku, a hodnotenie, ako obličky filtrujú krv. V počiatočných štádiách sa ochorenie dá liečiť liekmi a zdravým životným štýlom. Pokročilé štádiá sú náročnejšie – na Slovensku je 4.000 pacientov odkázaných na dialýzu a ročne prebehne 150 až 160 transplantácií obličiek, pričom asi 250 ľudí čaká na vhodného darcu. Príznaky môžu zahŕňať vysoký krvný tlak, opuchy, únavu či slabosť. Ochorenie môže spôsobiť aj komplikácie, ako sú poruchy kostí, anémia alebo srdcovo-cievne problémy. Pri príležitosti Svetového dňa obličiek sa mohli ľudia 12. marca nechať bezplatne vyšetriť vo vybraných nefrologických ambulanciách. Ďalší skríning sa uskutoční 23. marca v Martine v obchodnom centre na Námestí SNP. „Testovanie je rýchle, bezbolestné a môže odhaliť ochorenie včas, keď je ešte dobre liečiteľné,“ dodala lekárka Patrícia Kleinová. Kampaň Silné obličky má zvýšiť informovanosť verejnosti aj zdravotníkov a podporiť prevenciu. K prevencii pomáha dostatočná hydratácia, vyvážená strava, pohyb, nefajčenie a kontrola krvného tlaku, moču a hladiny cukru, doplnil vedúci lekár Karol Graňák.

Linka pomoci pre problémy s hraním hazardných hier zaznamenala za prvý rok viac ako 2 800 hovorov. Špecialisti z Odborného liečebného ústavu psychiatrického Predná Hora budú teraz k dispozícii nonstop, plánuje sa aj rozšírenie o emailovú a chatovú komunikáciu. Informovala o tom vedúca linky Veronika Andrášiová. Linku prevádzkuje nemocnica na liečbu závislostí v spolupráci s Úradom pre reguláciu hazardných hier (ÚRHH). V zariadení, kde ročne liečia približne tisícku ľudí, je aktuálne 17 pacientov liečených pre patologické hráčstvo. „Linka pomoci nie je len krízový kontakt, ale súčasť uceleného systému – od prevencie, cez intervenciu, až po odbornú liečbu a následnú podporu,“ uviedla generálna riaditeľka ÚRHH Libuša Baranová. Psychológovia a sociálni pracovníci poskytujú pomoc nielen hráčom, ale aj ich rodinám. Za prvý rok odborníci vybavili 1 124 hovorov, väčšinou do piatich minút. Niektoré hovory trvajú aj viac než 20 minút, najmä pri krízovej intervencii. Najviac hovorov bolo v marci a máji, ovplyvnili ich napríklad majstrovstvá sveta v hokeji. Doposiaľ linka fungovala od 9.00 do 1.00, teraz je dostupná nonstop a počet pracovníkov sa zvýšil na 21. „V dohľadnom období plánujeme rozšíriť služby o chatové a mailové poradenstvo, aby sme zvýšili záchyt rizikových osôb a pomoc ešte viac destigmatizovali,“ doplnila Andrášiová.

Operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby (OS ZZS) SR eviduje 106 výjazdov záchraniek k úrazom detí počas jarných prázdnin od 16. februára do 8. marca. Prevozom do ústavného zdravotníckeho zariadenia skončilo 78 z nich. „Išlo predovšetkým o poranenia horných a dolných končatín a o úrazy hlavy,“ priblížilo operačné stredisko. Najviac výjazdov eviduje v Žilinskom a Prešovskom kraji a najmenej ich bolo v Nitrianskom kraji. „Jarné prázdniny sú pre deti časom oddychu, športu a zábavy. Pre operátorov tiesňovej linky 155 a záchranárov v službe však znamenajú riziko zvýšeného počtu hovorov a následných možných výjazdov,“ informovali na sociálnej sieti. Jarné prázdniny boli už tradične rozdelené podľa krajov na tri termíny. Od 16. do 22. februára OS ZZS zaznamenalo 11 výjazdov v Bratislavskom kraji, osem v Trnavskom a štyri v Nitrianskom kraji. Za nasledujúci týždeň, teda od 23. do 1. marca, eviduje desať výjazdov v Trenčianskom kraji, 21 prípadov v Žilinskom kraji a 20 v Banskobystrickom kraji. Poslední absolvovali voľno žiaci z východného Slovenska. Operátori v období od 2. do 8. marca zaznamenali 21 prípadov v Prešovskom kraji a 11 v Košickom kraji.

Úspech organizovaného skríningu rakoviny hrubého čreva závisí najmä od aktívnej účasti verejnosti. Upozorňuje na to pacientska organizácia Nie rakovine pri príležitosti marca – mesiaca osvety o prevencii a včasnom záchyte tohto ochorenia. Kolorektálny karcinóm je najčastejším nádorovým ochorením na Slovensku. Vo väčšine prípadov mu však možno predísť včasnou preventívnou kolonoskopiou. V Európe sa každoročne diagnostikuje približne 540.000 prípadov a do roku 2045 sa očakáva nárast na takmer 682.000 ročne. Podľa zdravotných poisťovní bolo v roku 2024 na Slovensku diagnostikovaných 3902 prípadov rakoviny hrubého čreva a konečníka, z toho viac ako polovica u mužov. Riaditeľka Národného onkologického inštitútu Jana Trautenberger Ricová uviedla, že štátom riadený skríning na základe pozvánky absolvovala približne tretina oslovených ľudí. Skríning sa na Slovensku vykonáva u mužov a žien vo veku od 50 do 75 rokov. Využíva sa test na skryté krvácanie do stolice každé dva roky alebo preventívna kolonoskopia raz za desať rokov. Podľa pacientskych organizácií je test jednoduchý a dokáže ochorenie odhaliť ešte v bezpríznakovom štádiu, keď je šanca na vyliečenie vysoká. V roku 2024 ho absolvovalo viac ako 407-tisíc ľudí, čo predstavuje približne polovicu cieľovej populácie. Pozitívny výsledok malo niečo vyše osem percent z nich. Preventívnu kolonoskopiu podstúpilo viac ako 14-tisíc ľudí.

Štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) upozorňuje na aktuálnu phishingovú kampaň. Podvodné e-maily informujú o údajnom preplatku a obsahujú odkaz na falošnú webstránku, ktorá sa podobá na oficiálnu stránku poisťovne. VšZP radí na odkaz neklikať a neposkytovať osobné či platobné údaje. „Tieto e-maily neodosiela Všeobecná zdravotná poisťovňa. Nikdy nežiada citlivé údaje cez e-mail alebo SMS, komunikujeme len oficiálnymi kanálmi,“ upozornila hovorkyňa Danka Capáková. Poisťovňa zároveň vysvetľuje, ako phishing spoznať: adresa odosielateľa sa len podobá na oficiálnu, správy obsahujú preklepy, naliehajú na rýchlu reakciu alebo hrozia sankciami, a často obsahujú podozrivé odkazy či prílohy. VšZP odporúča nereagovať na takéto správy, neklikať na odkazy, pravidelne meniť prihlasovacie údaje do elektronických služieb a sledovať oficiálne oznámenia poisťovne. „Pri komunikácii používajte výhradne oficiálne kontaktné kanály VšZP,“ dodala Capáková. V prípade podozrivého e-mailu môžu poistenci kontaktovať zákaznícku linku na čísle 0850 003 003 alebo navštíviť ktorúkoľvek pobočku.

Ľudia by mali mať vopred nacvičené, kde sú v dome, práci alebo škole najbezpečnejšie miesta. Na sociálnej sieti to uviedol Slovenský Červený kríž (SČK) v súvislosti s tipmi, ako sa počas zemetrasenia postarať o svoju bezpečnosť. Ak sú ľudia počas zemetrasenia vo vnútri budovy, mali by si kľaknúť, chrániť si hlavu a krk a pridŕžať sa pevného predmetu. „Ak je nablízku pevný stôl, schovajte sa podeň, pridržte sa jeho nohy,“ priblížil SČK. Odporúča tiež zostať v posteli a chrániť si hlavu vankúšom. Netreba utekať. Ľudia by sa mali počas zemetrasenia držať ďalej od okien, skla, vonkajších stien a ťažkých či nestabilných predmetov. Neodporúča stáť pod ťažkými predmetmi, policami, obrazmi alebo pri nábytku, ktorý môže spadnúť. „Ak ste vonku, presuňte sa na otvorené miesto ďaleko od budov, stromov, lámp, elektrických vedení, mostov a podchodov,“ radí Červený kríž. V prípade, že sa ľudia nachádzajú v aute, mali by podľa SČK zastaviť na bezpečnom mieste mimo mostov, tunelov, stĺpov a elektrických vedení a zostať v aute, kým trasenie neprestane. Taktiež sa počas otrasov nemá používať výťah a nevracať sa do poškodených budov. Netreba ani podceňovať dotrasy, tvrdí SČK.

Regionálny úrad verejného zdravotníctva (RÚVZ) Bratislava v stredu 18. marca ponúkne bezplatnú analýzu vzoriek pitnej vody zo studní na dusičnany a dusitany. Záujemcovia môžu doniesť vzorky vody v čase od 8.00 až 12.00 h alebo do naplnenia kapacity 200 vzoriek. Vodu je potrebné priniesť čerstvo odobratú v čistých fľašiach s objemom aspoň pol litra. „Vzorku treba odoberať v deň vyšetrenia - nenechávajte vodu dlho stáť. Pred odberom vzorky nechajte vodu tiecť asi dve až tri minúty, aby sa odstránila všetka stojaca voda v potrubí. Minimálny objem na analýzu je pol litra, ideálne je preto použiť čistú pollitrovú PET fľašu. Fľašu dostatočne prepláchnite odoberanou vodou, naplňte ju vzorkou vody a dobre uzavrite. Fľašu môžete označiť štítkom s údajmi o odbernom mieste - uveďte prosím adresu, na ktorej sa studňa nachádza, prípadne aj hĺbku studne,“ ozrejmila hovorkyňa RÚVZ Bratislava Katarína Nosálová. Výsledky rozborov budú zverejnené v priebehu ďalšieho týždňa na webovej stránke v sekcii aktuality podľa prideleného identifikačného čísla a taktiež na sociálnej sieti. RÚVZ Bratislava bude v tento deň poskytovať aj odborné poradenstvo zamerané na oblasť zdravotnej bezpečnosti a kvality pitnej vody zo studní, úpravy pitnej vody, ako aj o ďalších problémoch týkajúcich sa pitnej vody a jej významu pre zdravie človeka.

Technológie menia spôsob, akým sa staráme o zdravie – od nemocníc po domáce prostredie. Tento rok sa už po piaty raz stretávajú odborníci na konferencii ITAPA Health & Care 2026, aby diskutovali o digitálnej transformácii zdravotníctva, telemedicíne či AI. Hosťom v štúdiu TV Doktor bol riaditeľ a zakladateľ ITAPA, Michal Ivantyšyn.

Obsah dnešného súhrnu správ zo zdravotníckeho sektora sme týmto vyčerpali. Teším sa na vás opäť nabudúce pri ďalšom vydaní MEDI Novín na TV Doktor.