• Súd zrušil rozsudok týkajúci sa žaloby Union ZP
• Slováci vlani odovzdali do lekární rekordné množstvo liekového odpadu.
• Dostupnosť nových psychoaktívnych látok medzi deťmi a mladistvými na Slovensku rastie a mestá varujú, že situácia sa zhoršuje.

Dobrý deň, začínajú sa MEDI Noviny na televízii Doktor. Vitajte pri sledovaní pravidelného súhrnu správ zo zdravotníckeho rezortu.

Vláda chce zastaviť rast dlhov nemocníc. Pomôcť má lepšie plánovanie financií aj úsporné opatrenia. Kabinet v utorok 17. marca schválil aktualizáciu implementačného plánu Revízie výdavkov na zdravotníctvo na roky 2025 až 2027. Tá počíta so zlepšením rozpočtovania, vrátane presnejšieho zahrnutia očakávaných výdavkov do verejného zdravotného poistenia. Podľa Úradu vlády ide o súčasť projektu Hodnota za peniaze. Ten má nastaviť efektívnejšie procesy a podporiť lepšie rozhodovanie vo verejnom sektore. Revízia zároveň odhaduje, že nemocnice môžu zvýšiť svoju finančnú efektívnosť o desiatky miliónov eur ročne. Konkrétne ide o sumu od 27 do 168 miliónov eur. Úspory chce štát dosiahnuť najmä znížením prevádzkových nákladov, efektívnejšími nákupmi a lepším riadením personálu aj procesov. Ďalšie opatrenia majú v roku 2025 priniesť úspory na úrovni viac ako 92 miliónov eur. Cieľom vlády je stabilizovať financovanie zdravotníctva a zabrániť ďalšiemu zadlžovaniu nemocníc.

Nemocnice na Slovensku sa priblížili k dohode o financovaní. Asociácia nemocníc Slovenska (ANS) v stredu 18. marca dosiahla rámcovú dohodu so Všeobecnou zdravotnou poisťovňou a Dôverou. Rokovania s Union zdravotnou poisťovňou pokračujú, finálna ponuka má prísť v pondelok 23. marca. Podľa prvého viceprezidenta ANS Igora Pramuka ide o finančný rámec, ktorý ešte treba konkretizovať podľa typu poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Dohoda však podľa neho do veľkej miery pokrýva potreby členských nemocníc. Spokojnosť so závermi rokovaní bude závisieť aj od ministerstva zdravotníctva a zákonodarcov. „Ak niečo schvália a prikážu vyplácať zo zákona, mali by zabezpečiť aj potrebné zdroje,“ zdôraznil Pramuk. Asociácia stále pripravuje aj krízový plán, ale momentálne ho nepovažuje za potrebné spúšťať. ANS upozornila, že podľa jej prieskumu 60 zo 77 členských nemocníc nemá finančné rezervy na viac ako jeden mesiac fungovania. Mnohé z nich čelia problémom s financovaním zvýšených miezd a zabezpečením kontinuity starostlivosti. Dôvera už podľa hovorcu Mateja Štepianskeho s ANS dohodla úpravu zmluvných a cenových podmienok na rok 2026, s možnosťou ďalších rokovaní v druhej polovici roka podľa vývoja financovania. Rokovania s Union zdravotnou poisťovňou naďalej pokračujú, potvrdila hovorkyňa Beáta Dupaľová Ksenzsighová.

Všeobecná zdravotná poisťovňa medziročne znížila nadštandardné platby nemocniciam o takmer 20 miliónov eur. V roku 2024 išlo ešte o 175,8 milióna eur, vlani klesli na 156,2 milióna eur. Hovorkyňa poisťovne Danka Capáková vysvetlila, že úpravy paušálnych úhrad postupne znižujú platby, ktoré nie sú kryté reálne poskytnutou zdravotnou starostlivosťou. Zároveň zdôraznila, že opatrenie nenaruší fungovanie nemocníc ani dostupnosť zdravotnej starostlivosti. V minulom roku mali ešte takmer všetky skupiny nemocníc platby nad rámec štátu a z hľadiska financií boli v prebytku oproti reálnym výkonom. Capáková pripomenula, že zvýšené mzdy zdravotníkov sa v minulosti premietali do paušálnych platieb bez ohľadu na skutočný výkon nemocníc, čo zvyšovalo nerovnosti vo financovaní. Najviac sa to prejavovalo pri veľkých univerzitných nemocniciach. Poisťovňa sa preto snaží tieto rozdiely postupne vyrovnávať pri rokovaniach s jednotlivými zariadeniami. Za významný obrat v minulom roku označila financovanie štátnych onkologických ústavov, ktoré medziročne získali o 7,1 milióna eur viac. Podobný trend platí aj pre krajské a mestské nemocnice, ktoré si polepšili o 5,7 milióna eur. Cieľom poisťovne je tak postupne spravodlivejšie rozdeľovať prostriedky a zabezpečiť, aby financovanie nemocníc lepšie zodpovedalo skutočným výkonom a potrebám pacientov.

Spor o liek Keytruda za viac ako 1,3 milióna eur sa vracia na začiatok. Krajský súd v Bratislave zrušil predchádzajúci rozsudok a prípad sa bude znovu prejednávať. Išlo o žalobu Union zdravotnej poisťovne voči Ministerstvu zdravotníctva v súvislosti s kategorizáciou tohto lieku. O nároku na náhradu škody má opätovne rozhodovať Mestský súd Bratislava IV. Ministerstvo rozhodnutie víta. Podľa ministra zdravotníctva Kamila Šaška rezort postupoval v súlade so zákonom a nepochybil. Zároveň odmieta tvrdenia o nečinnosti. „Medializované informácie o zlyhaniach rezortu boli nepravdivé a zavádzajúce,“ uviedol minister. Union zdravotná poisťovňa si uplatnila náhradu škody ešte vo februári 2023. Žiadala viac ako 1,3 milióna eur. Mestský súd Bratislava IV jej v novembri 2024 vyhovel takzvaným rozsudkom pre zmeškanie a ministerstvu nariadil sumu zaplatiť. Rezort však tvrdí, že o konaní nevedel. Súdne písomnosti mu mali byť doručené nesprávne. Po tom, ako sa o prípade dozvedel, podal odvolanie. Krajský súd mu vyhovel a rozsudok zrušil. Prípad sa tak vracia na prvostupňový súd, kde sa bude znovu rozhodovať. Ministerstvo sa tentoraz bude môcť voči žalobe brániť. Union zdravotná poisťovňa zároveň zdôrazňuje, že zrušenie rozsudku neznamená, že jej nárok nie je oprávnený. Podľa nej vznikla škoda v dôsledku nezákonného rozhodnutia ministerstva pri kategorizácii lieku Keytruda. O tom, či je nárok poisťovne oprávnený, tak bude musieť opäť rozhodnúť súd.

Spor o registráciu psychológov pokračuje. Ministerstvo zdravotníctva tvrdí, že systém je hotový, no jeho spustenie závisí od Slovenskej komory psychológov. Rezort tak reaguje na vyjadrenia komory, podľa ktorej jej ministerstvo nedodalo register vytvorený v rámci plánu obnovy. Komora preto spustila vlastné prechodné riešenie registrácie. Ministerstvo však hovorí, že informačný systém na vedenie registra bol vyvinutý v spolupráci s komorou a dodaný ešte 12. novembra 2025. Rezort ho následne prevzal na základe kladného stanoviska riadiaceho výboru projektu, v ktorom mal zastúpenie aj odborník nominovaný komorou. Podľa ministerstva je systém pripravený na plnohodnotnú prevádzku. Podmienkou však je, aby komora zabezpečila technické a zmluvné náležitosti. Medzi oboma stranami aktuálne prebiehajú rokovania. Cieľom ministerstva je bezodplatne previesť licenciu systému na komoru. Tá by tak získala plnú kontrolu nad registrom aj zodpovednosť za jeho správu a ochranu osobných údajov. Rezort zároveň deklaruje, že je pripravený projekt administratívne aj technicky uzavrieť a očakáva spoluprácu zo strany komory. Slovenská komora psychológov medzitým v utorok 17. marca spustila registráciu pre psychológov, ktorým túto povinnosť ukladá zákon o psychologickej činnosti.

Starostlivosť o duševné zdravie v Bratislave sa rozširuje. Univerzitná nemocnica otvorila nový komunitný psychiatrický stacionár. Vznikol na Psychiatrickej klinike Lekárskej fakulty Univerzity Komenského a Univerzitnej nemocnice Bratislava. Slúžiť bude pacientom po liečbe duševných ochorení, ktorí ešte potrebujú odbornú pomoc pri návrate do bežného života. Projekt financovali z plánu obnovy sumou viac ako 500-tisíc eur. Stacionár slávnostne otvorili aj za účasti ministra zdravotníctva Kamila Šaška. Podľa neho ide o dôležitý krok k modernejšej a dostupnejšej starostlivosti. Takéto zariadenia umožňujú pacientom zvládať náročné obdobie bez dlhodobej hospitalizácie a zároveň zostať v domácom prostredí. Nové pracovisko ponúkne psychosociálnu rehabilitáciu, psychoterapiu, sociálne poradenstvo aj biologickú liečbu. Cieľom je, aby sa pacienti dokázali čo najviac osamostatniť a vrátiť do aktívneho života. Odborníci chcú zároveň znížiť riziko opätovnej hospitalizácie a podporiť plnohodnotné začlenenie pacientov do spoločnosti. Riaditeľ nemocnice Alexander Mayer hovorí o bezpečnom priestore pre ľudí, ktorí si prešli náročnou liečbou. Podľa prednostky kliniky Ľubomíry Izákovej je cieľom najmä návrat pacientov do pracovného a sociálneho života. Stacionár má byť ľahko dostupný a orientovaný na pomoc priamo v prirodzenom prostredí pacienta. Univerzitná nemocnica zároveň zdôrazňuje, že ide o významný krok v starostlivosti o duševné zdravie. Bratislava sa tak zaraďuje medzi prvé mestá na Slovensku, ktoré ponúkajú takúto formu komplexnej rehabilitácie pacientov.

Dostupnosť nových psychoaktívnych látok medzi deťmi a mladistvými na Slovensku rastie a mestá varujú, že situácia sa zhoršuje. Únia miest Slovenska preto iniciuje rokovania s Ministerstvom zdravotníctva, Ministerstvom vnútra a Ministerstvom spravodlivosti. Reaguje tak na podnety zo svojich členských miest. Podľa nich nejde o okrajový problém, ale o dlhodobý trend, ktorý má priame dôsledky na zdravie detí, bezpečnosť v školách aj život v komunitách. Viceprezident únie a primátor Banskej Bystrice Ján Nosko upozorňuje, že následky sú čoraz vážnejšie. Deti po užití týchto látok končia na urgente a štát by podľa neho nemal zostať pasívny. Mestá žiadajú rýchlu odbornú diskusiu, účinnejšiu prevenciu a lepšiu spoluprácu so samosprávami. Únia chce otvoriť systematickú komunikáciu medzi rezortmi, odborníkmi a mestami. Cieľom je pomenovať problém, vymeniť si skúsenosti z praxe a nájsť konkrétne riešenia. Tie sa majú týkať najmä prevencie, osvety, kontroly dostupnosti a ochrany detí a mladých ľudí. Na rast problému poukazujú aj konkrétne čísla. Podľa primára detského urgentu v Banskej Bystrici Milana Galka evidovali v roku 2024 osemdesiatpäť intoxikovaných detí. O rok neskôr ich už bolo stoštyridsať. Ide o alarmujúci nárast, ktorý podľa neho ukazuje, že deti sa k látkam dostávajú príliš ľahko a následky môžu byť aj fatálne.

Lekári v Rooseveltovej nemocnici v Banskej Bystrici vykonali výnimočnú operáciu. Počas jedného zákroku odstránili pacientke maternicu aj časť hrubého čreva. Išlo o 69-ročnú pacientku s nádorovým ochorením oboch orgánov. Špecialisti využili miniinvazívny prístup a orgány vybrali cez jeden prirodzený telesný otvor – pošvu. Podľa lekárov ide o spojenie dvoch bežných postupov. Odstránenie maternice týmto spôsobom je v gynekológii štandardné. Chirurgovia zároveň využili metódu NOSE, teda Natural Orifice Specimen Extraction, ktorú bežne používajú pri operáciách čreva. Výhodou bolo, že pacientka nemusela podstúpiť veľký operačný rez. Na bruchu jej zostalo len niekoľko malých rán po laparoskopii. Lekári zároveň potvrdzujú rýchle zotavenie. Pacientku prepustili domov už na štvrtý deň po operácii. Bez komplikácií prijímala stravu a obnovila sa aj funkcia trávenia. Na zákroku spolupracovali gynekológovia aj chirurgovia. Operácia prebehla ako jeden koordinovaný výkon. Podľa odborníkov práve takáto medziodborová spolupráca umožňuje využiť šetrnejšie postupy. Tie prinášajú menšiu bolesť, nižšiu záťaž pre organizmus a rýchlejší návrat do bežného života. Nemocnica zároveň zdôrazňuje, že multidisciplinárny prístup je dnes bežnou súčasťou starostlivosti. Okrem gynekológov a chirurgov spolupracujú aj s ďalšími špecialistami. Tento prípad podľa nej ukazuje, že moderná medicína nestojí len na technológiách, ale aj na schopnosti odborníkov spolupracovať a hľadať pre pacienta čo najšetrnejšie riešenie.

Strach a stres zo správ o vojnách sú prirodzené. Odborníci však upozorňujú, že ak trvajú príliš dlho, môžu vážne ovplyvniť každodenný život. Podľa Stanislavy Knut z Ligy za duševné zdravie pôsobia správy o konfliktoch na ľudí veľmi silno. Najmä vtedy, ak ich sledujú denne v médiách a na sociálnych sieťach. „Neustále zábery násilia alebo utrpenia môžu vyvolávať napätie, úzkosť či pocit bezmocnosti. Ľudia majú často potrebu správy stále kontrolovať, hoci cítia, že ich to vyčerpáva,“ hovorí Knut. Silnejšie reagujú najmä starší ľudia. Tí majú s vojnou alebo neistotou osobnú skúsenosť a nové udalosti v nich môžu oživiť staré obavy. Najčastejšie sa objavuje dlhodobé napätie a pocit neistoty. Odborníci odporúčajú, aby blízki človeka v takejto situácii najmä počúvali a jeho obavy nezľahčovali. Pomáha pokojný rozhovor aj obmedzenie množstva správ. Stačiť môže dohoda, že správy si človek pozrie raz či dvakrát denne. Zvyšok času by mal venovať bežným aktivitám a rodine. Práve pocit blízkosti a podpory je podľa odborníkov kľúčový. Pri narastajúcej úzkosti pomáha aj jednoduché cvičenie na upokojenie. Napríklad pomenovať veci, ktoré človek vidí, počuje alebo sa ich môže dotknúť. Pomôcť môže aj spomalenie, vedomé dýchanie alebo krátka prechádzka. Odborníci zároveň upozorňujú na varovné signály. Ak úzkosť trvá dlhodobo, objavujú sa problémy so spánkom, sústredením alebo sa človek vyhýba bežným situáciám, je na mieste vyhľadať pomoc. Platí to najmä v prípade silných fyzických príznakov, pocitu beznádeje, izolácie alebo myšlienok na ublíženie si. V takýchto situáciách je dôležité konať čo najskôr.

Sezóna kolobežiek sa začína a deti už prichádzajú s vážnymi úrazmi hlavy. Lekári na Oddelení pediatrickej neurochirurgie v Národnom ústave detských chorôb počas uplynulého víkendu operovali dve deti po páde z kolobežky – elektrickej aj klasickej. Našťastie sa ich stav podarilo stabilizovať, nie vždy to však dopadne dobre. Podobné úrazy sa objavujú aj pri pádoch z bicyklov a každý rok lekári ošetrujú deti s veľmi vážnymi následkami – od trvalého neurologického poškodenia až po prípady s tragickým koncom. Spoločným menovateľom býva často chýbajúca helma. Preto lekári apelujú na rodičov: dbajte, aby deti pri jazde na bicykli alebo kolobežke nosili helmu. Helma síce úplne úrazu nezabráni, ale môže zásadne zmierniť jeho následky. Aj tá najlacnejšia je lepšia než žiadna a niekedy môže rozhodnúť o tom, ako sa jeden pád skončí.

Onkologickí pacienti v Leviciach budú mať novú formu pomoci. Nemocnica Agel spúšťa projekt takzvaného onkologického sprievodcu. Jeho cieľom je pomôcť pacientom zvládnuť náročné obdobie po stanovení diagnózy aj počas liečby. Služba dopĺňa zdravotnú starostlivosť o praktickú pomoc, orientáciu v informáciách a ľudskú podporu priamo v nemocnici. Projekt vznikol v spolupráci s Ligou proti rakovine a zatiaľ funguje ako skúšobný v rámci nemocníc Agel na Slovensku. Sprievodca bude pacientom k dispozícii priamo v nemocničnom prostredí. Diagnóza rakoviny podľa odborníkov prináša množstvo otázok a neistoty, a to nielen pre pacientov, ale aj ich blízkych. Práve preto je podľa Ligy proti rakovine dôležité, aby mali k dispozícii spoľahlivé informácie a praktické usmernenie počas celej liečby. Pacienti sa môžu obrátiť na konkrétnu osobu, ktorá im pomôže zorientovať sa v procese liečby, odpovie na otázky a nasmeruje ich na ďalšie formy pomoci. Podľa onkológa Juraja Detvaya prítomnosť sprievodcu zároveň uľahčuje prácu zdravotníkom. Tí sa môžu viac sústrediť na samotnú liečbu, zatiaľ čo sprievodca rieši praktické a sociálne otázky pacientov. Pomoc sa týka napríklad aj vybavovania príspevkov na kompenzáciu zdravotného postihnutia, úhrady liekov či zdravotníckych pomôcok. Mnohí pacienti totiž ani nevedia, na čo všetko majú nárok.

Slováci vlani odovzdali do lekární rekordné množstvo liekového odpadu. Celkovo išlo o viac ako 242 ton. Vyplýva to z údajov Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv. Počas jarného zberu sa vyzbieralo vyše 99 ton, na jeseň ďalších viac ako 143 ton. Náklady na likvidáciu pritom presiahli 830-tisíc eur. Ústav zároveň upozorňuje, že lieky nepatria do bežného odpadu ani do toalety. Pri nesprávnej likvidácii sa totiž účinné látky môžu dostať do pôdy a podzemných vôd. Rizikové sú napríklad hormonálne lieky, lieky na neurologické ochorenia či antibiotiká. Práve tie môžu pri nesprávnom zaobchádzaní zvyšovať riziko antibiotickej rezistencie. „Nespotrebované lieky vždy odneste do lekárne,“ zdôrazňuje riaditeľ ústavu Roman Dorčík. Dôležité je aj správne triedenie. Do lekární patria len lieky vo vnútornom obale, napríklad v blistri, tube alebo fľaštičke. Papierové krabičky a príbalové letáky treba vyhodiť do kontajnera na papier. Do liekového odpadu nepatria výživové doplnky, kozmetika ani zdravotnícke pomôcky. Tie možno zlikvidovať ako bežný odpad. Samotný liekový odpad sa následne spaľuje v certifikovaných zariadeniach pri veľmi vysokých teplotách. Tak sa zabezpečí, aby sa škodlivé látky nedostali do životného prostredia. Likvidáciu financuje štát a je výrazne drahšia ako pri bežnom odpade. Odborníci preto apelujú aj na prevenciu. Ľudia by mali lieky nakupovať zodpovedne a nevytvárať si zbytočné zásoby, ktoré napokon skončia ako odpad.

Doterajšie občianske združenie horských záchranárov nahradí nová stavovská organizácia, ktorá Národná asociácia horských záchranárov a vznikla vďaka novele zákona o Horskej záchrannej službe. Podľa riaditeľa HZS Martina Matúšeka bude stavovská organizácia zastrešovať všetkých horských záchranárov s oficiálne získanou odbornou spôsobilosťou. Patrí sem lyžiarska a jaskynná záchrana, kynológia, základná aj pozemná záchranná činnosť, ferraty, či inštruktori. Každý záchranár s platnými dokladmi HZS a školiaceho strediska sa môže stať členom. Asociácia bude zastupovať svojich členov navonok, podieľať sa na ich vzdelávaní, organizovaní odborných aktivít a zabezpečovaní financií a fungovania organizácie. Ministerstvo vnútra doplnilo, že asociácia bude tiež vydávať pokyny týkajúce sa bezpečnosti pri horskej vodcovskej činnosti. Cieľom je zabezpečiť jednotnosť postupov a predchádzať pochybeniam zo strany horských vodcov.

Už rok slávi Slovenská spoločnosť ambulantných gynekológov. Tá vznikla s cieľom aktívnejšie zastupovať záujmy lekárov pracujúcich v ambulantnom sektore a prinášať odborné podnety do diskusie o budúcnosti gynekologickej starostlivosti na Slovensku. Jednou z jej prvých aktivít je historicky prvý kongres ambulantných gynekológov na Slovensku, ktorý má vytvoriť priestor na odbornú diskusiu o legislatívnych, organizačných aj technologických zmenách v tomto segmente medicíny. 

Obsah dnešného súhrnu správ zo zdravotníckeho sektora sme týmto vyčerpali. Teším sa na vás opäť nabudúce pri ďalšom vydaní MEDI Novín na TV Doktor.