Dobrý deň, milí sledovatelia relácie Sestrička v akcii. Dnešná epizóda nebude venovaná detičkám. Budeme rozprávať o jednom z najčastejších a najzávažnejších zdravotných problémov u dospelých ľudí – o infarkte myokardu, teda o srdcovom infarkte.
Infarkt myokardu nastáva vtedy, keď sa preruší prívod krvi do časti srdcového svalu. Ak sa preruší prívod krvi, preruší aj prívod kyslíka do srdcového svalu. Bez kyslíka začne srdcový sval veľmi rýchlo odumierať – a práve preto ide o život ohrozujúci stav, ktorý si vyžaduje okamžitú lekársku pomoc. Čas tu doslova rozhoduje o živote a smrti.
Prečo infarkt vzniká?
Najčastejšou príčinou je upchatie jednej z tepien, ktoré privádzajú krv do srdca. Ak sa v stene koronárnych ciev, ktoré dodávajú do srdca krv bohatú na kyslík, hromadí tuková hmota a biele krvinky – vzniká tzv. aterosklerotický plát. Keď sa aterosklerotický plát hromadí v cievach, dochádza ku vzniku aterosklerózy. Tvorba aterosklerotických plátov neprebieha rýchlo, ale trvá niekoľko rokov.
Infarkt myokardu väčšinou vzniká ako následok prasknutia a uvoľnenia aterosklerotického plátu v cievach. To môže podnietiť vznik krvnej zrazeniny, ktorá ak sa stane dostatočne veľkou, môže úplne zablokovať koronárnu cievu, a tým preruší dodávky krvi do určitej oblasti srdcového svalu. Ak sa blokáda cievy rýchlo neodstráni, časť srdcového svalu zásobovaného postihnutou cievou začne odumierať. Zdravé tkanivo srdca sa tým poškodí, čo môže spôsobiť vážne a dlhotrvajúce problémy.
Ďalšou (menej častou) príčinou srdcového infarktu je spazmus (silný kŕč) koronárnej cievy. Kŕč spôsobí zúženie cievy a zníži prietok krvi. Problémom je, že kŕče sa môžu vyskytnúť aj v koronárnych cievach, ktoré nie sú poškodené aterosklerotickým plátom.
Kto je najviac ohrozený?
Podľa štatistík sú najrizikovejšou skupinou muži nad 45 rokov a ženy po menopauze, najmä ak fajčia, majú vysoký tlak, cukrovku, vysoký cholesterol, alebo trpia obezitou. Infarkt je však čoraz častejší aj u mladších ľudí, najmä ak žijú pod dlhodobým stresom a zanedbávajú pohyb a správnu životosprávu.
Na Slovensku ročne prekoná infarkt niekoľko tisíc ľudí – a mnohí z nich o svojom riziku ani len netušili. Dnes si povieme, ako infarkt rozpoznať, čo robiť, ak máme podozrenie, že ho niekto práve prežíva, a čo môžeme urobiť pre prevenciu. Preto zostaňte s nami – tieto informácie môžu vám alebo niekomu vo vašom okolí zachrániť život.
Medzi hlavné príznaky infarktu myokardu patria:
- Bolesť alebo tlak na hrudi - Typická je zvieravá, pálivá alebo ťažobná bolesť na hrudníku, ktorá trvá viac ako 5 minút a niekedy sa zmierňuje a opäť zosilňuje.
- Bolesť vyžaruje do iných častí tela - môže vyžarovať do ľavého ramena, krku, čeľuste, chrbta alebo žalúdka.
- osoba je dýchavičná - má pocit nedostatku vzduchu, ťažkosti s dýchaním
- oblieva ho studený a lepkavý pot
- pociťuje nevoľnosť a vracanie
- Závraty a slabosť, pocit točenia hlavy, mdloba
- Pocity úzkosti a strachu - prítomný je strach zo smrti a pocity paniky
Dôležité je povedať, že príznaky infarktu sa môžu líšiť od človeka k človeku, najmä u žien, seniorov alebo diabetikov niekedy môžu byť menej výrazné. Objaví sa napríklad iba nevoľnosť, únava alebo tlak na hrudi. Prvotné príznaky infarktu myokardu sú niekedy už oveľa skôr pred samotnou náhlou akútnou situáciou, ale často ich ľudia bagatelizujú, pretože niektoré prvotné príznaky sa objavia iba pri určitej aktivite, napr. zadýchanie sa, no v pokoji žiadne ťažkosti tieto osoby nemajú.
Infarkt často prichádza náhle a nečakane. Preto je veľmi dôležité vedieť, ako správne reagovať. V prípade infarktu ide naozaj o minúty.
- okamžite volajte 155
- posaďte osobu do polosedu, zvyčajne bude na kresle v miernom predklone,
- uvoľnite mu odev
- otvorte okno
- nesmie sa venovať žiadnej ďalšej námahe, ani sa osprchovať, baliť si veci do nemocnice a pod. každá ďalšia námaha, stav zhoršuje
- ak je osoba pri vedomí a má predpísaný liek na srdce (napr. nitroglycerín), môže si ho podať pod jazyk
- osoba musí byť čo najskôr prevezená na špecializované pracovisko, do kardiocentra, kde mu cievu spriechodnia
- v sanitke mu lekár môže podať lieky na rozpustenie zrazeniny
- osobu v žiadnom prípade nenechávajte osamote, sledujte vedomie a dýchanie a ak príde k zastaveniu krvného obehu, teda osoba prestane reagovať a nedýcha, prípadne nedýcha normálne, je potrebné začať s kardiopulmonálnou resuscitáciou
Čo môžete urobiť pre zdravé srdce v rámci prevencie?
Dobrou správou je, že mnohým infarktom sa dá predísť. Srdce totiž veľmi citlivo reaguje na náš životný štýl. Neznamená to, že osoba, ktorá má dostatok pohybu a zdravo sa stravuje, infarkt nikdy nedostane. Mnohonásobne ale zníži riziko jeho vzniku. Čo teda môžete urobiť?
Prestať fajčiť. Fajčenie výrazne zvyšuje riziko infarktu – každá cigareta škodí cievam. Fajčenie zvyšuje riziko infarktu myokardu približne 2- až 6-násobne, v závislosti od množstva vyfajčených cigariet denne a celkového zdravotného stavu fajčiara. U fajčiarov, ktorí denne vyfajčia 20 a viac cigariet, je riziko infarktu až 5- až 6-násobne vyššie v porovnaní s nefajčiarmi. Dokonca Aj pasívne fajčenie zvyšuje riziko – u ľudí, ktorí dlhodobo dýchajú cigaretový dym, je riziko infarktu zvýšené o 25–30 %. U žien, najmä ak zároveň užívajú hormonálnu antikoncepciu, sa riziko ešte zvyšuje.
Hýbte sa pravidelne. Stačí 30 minút rýchlej chôdze denne – srdce miluje pohyb.
Stravujte sa zdravo. Menej soli, cukru, tučných a vyprážaných jedál. Viac zeleniny, ovocia, celozrnných výrobkov, rýb a zdravých tukov (napr. olivový olej, orechy).
Udržiavajte hmotnosť v medziach normy. Aj mierne schudnutie znižuje riziko.
Pravidelne si kontrolujte tlak, cholesterol a cukor. Najmä po 40-tke sú pravidelné preventívne prehliadky veľmi dôležité.
Adekvátne zvládanie stresu. Stresové hormóny zaťažujú srdce. Pomôcť môže relax, smiech, pohyb, joga, ale aj obyčajný rozhovor s blízkym.
Nepodceňujte varovné signály. Srdce si často „pýta pomoc“ skôr, ako dôjde k infarktu – dýchavičnosť, tlak na hrudi pri námahe, únava… netreba ich ignorovať, ale včas vyhľadať lekársku pomoc.
