Keď sa dieťa jedného rána zobudí s poklesnutým kútikom úst, nedokáže zavrieť oko alebo sa mu tvárička javí nesymetrická, rodiča to zvyčajne vydesí. Môže ísť o periférnu parézu tvárového nervu (nervus facialis) – ochorenie, ktoré sa u detí objavuje častejšie, než by sme čakali. V novej časti relácie Medicína bez traumy fyzioterapeutka Mgr. Nikoleta Špaňárová vysvetľuje, čo túto diagnózu spôsobuje, ako sa prejavuje a prečo je dôležité začať liečbu čo najskôr.

Paréza tvárového nervu môže vzniknúť po prechladnutí, prievane, zápale stredného ucha, pri zápaloch prínosových dutín, po infekciách, ale aj ako prejav boreliózy či niektorých vírusových ochorení. Dieťa sa často sťažuje na bolesť ucha pár dní predtým, než sa objaví pokles tváre alebo nedovretie oka – typický Bellov príznak.

Na pediatrickom oddelení prechádza dieťa komplexnou diagnostikou vrátane vyšetrenia ORL, neurológa či očného lekára. Následne nasleduje intenzívna denná rehabilitácia, pri ktorej sa stimulujú oslabené mimické svaly, obnovuje symetria tváre a trénuje zatváranie oka, úsmev, artikulácia aj pohyby pier. Rodičia sa často prekvapia, že cvičenie sa už neodporúča doma, pretože nesprávna stimulácia môže viesť k neželaným synkinézam. Domáce opatrenia preto pozostávajú najmä z pokoja, ochrany oka, úpravy stravy, obmedzenia obrazoviek a dodržiavania režimu.

Hoci môže paréza pôsobiť dramaticky, deti majú výbornú schopnosť regenerácie. Pri včasnej terapii sa väčšina prípadov upraví v priebehu niekoľkých týždňov až mesiacov.

Epizóda prináša rodičom jasné odpovede, odborné rady a najmä istotu: ak sa paréza zachytí včas a lieči správne, deti sa väčšinou úplne zotavia.