Bellova obrna, nazývaná tiež idiopatická paréza nervus facialis, je najčastejšou príčinou lézie tvárového nervu (nervus facialis). Tvorí približne 75 až 80 % všetkých prípadov postihnutia n. facialis. Základom tohto stavu je zápal (neuritída) tvárového nervu, ktorý je v dôsledku edému stlačený v canalis facialis. Po stlačení nervu sa náhle rozvíja typická jednostranná periférna paréza tvárového nervu. U väčšiny pacientov sú okrem parézy prítomné aj bolesti v okolí ucha a porucha sekrécie sĺz na postihnutej strane. V terapii Bellovej obrny sa najčastejšie odporúča krátkodobá aplikácia kortikoidov.

Etiológia:

Tvárový nerv je siedmi hlavový nerv, ktorý obsahuje senzorické aj motorické zložky. Jeho úlohou je riadiť svaly výrazu tváre a podieľa sa tiež na prenose chuťových vnemov z predných dvoch tretín jazyka a ústnej dutiny.  Tvárový nerv vychádza z mozgového kmeňa a vedie úzkym kanálikom spánkovej kosti. V prípade jeho poškodenia dochádza k útlaku nervu, čo sa prejavuje ako porucha jeho funkcií. Etiológia Bellovej obrny nie je presne objasnená, ale predpokladá sa, že 7. hlavový nerv opuchne a zapáli sa v reakcii na infekciu Príčinou poruchy môže byť infekcia vírusom herpes simplex, borelióza, vírus infekčnej mononukleózy, syfilis, chronické a autoimunitné ochorenia alebo infekcie horných dýchacích ciest, ktoré vedú k porušeniu obalov nervu a poškodeniu nervu.

Rizikové faktory:

Hoci príčiny Bellovej obrny nie sú úplne jasné, existujú niektoré faktory, ktoré zvyšujú pravdepodobnosť vzniku tohto stavu. 

• Infekcie: Vírusové infekcie, najmä herpes simplex vírus, vírus infekčnej mononukleózy alebo Epstein-Barrovej vírus, zvyšujú riziko parézy n. facialis.
• Stres: Silný psychický a fyzický stres sa tiež považuje za rizikový faktor pre rozvoj Bellovej obrny. Stres oslabuje imunitný systém a zvyšuje náchylnosť na infekcie.
• Trauma hlavy: Poranenia hlavy a chirurgické zákroky v oblasti hlavy a krku môžu poškodiť tvárový nerv a zvýšiť riziko obrny.
• Chronické ochorenia: Niektoré chronické ochorenia, ako sú autoimunitné choroby (napríklad systémový lupus), diabetes mellitus, artériová hypertenzia a nádory v oblasti hlavy a krku,  zvyšujú riziko postihnutia tvárového nervu.
• Vek a pohlavie: Bellova obrna postihuje ľudí v akomkoľvek veku, ale najčastejšie sa vyskytuje u dospelých vo veku 15 až 60 rokov. Okrem toho sa zdá, že ženy majú o niečo vyššie riziko ako muži. 

Príznaky:

V klinickom obraze dominuje jednostranné postihnutie tvárového svalstva, ktoré sa prejavuje neschopnosťou adekvátne ovládať svaly polovice tváre. Na postihnutej strane tváre býva prítomná:

• neschopnosť zdvihnúť obočie a zvraštiť čelo
• neschopnosť zapískať, usmiať sa, zavrieť ústa
• ťažkosti so žuvaním a prehĺtaním
• problémy s výslovnosťou
• vyhladené čelo bez vrások
• znížená sekrécia sĺz
• širšia očná štrbina
• lagoftalmus (nedovieranie očnej štrbiny)
• Bellov príznak (pri zatváraní oka dochádza súčasne k stáčaniu bulbov nahor)
• vyhladená nazolabiálna ryha (ryha na spojnici medzi nosom a hornou perou)
• poklesnutý ústny kútik
• porucha chuti
• bolestivosť ucha a ušnice
• porucha sluchu vo forme hyperakúzie (zvýšená citlivosť na bežné sluchové podnety)
• bolesť hlavy

Diagnostika:

• Anamnéza a fyzikálne vyšetrenie: Lekár zhromažďuje informácie o príznakoch, ich trvaní a priebehu. Potom vykoná fyzikálne vyšetrenie, počas ktorého sa zameriava na vyhodnotenie svalovej paralýzy, oslabenia svalov na jednej strane tváre, asymetrie tváre, problémov so žuvaním, prehĺtaním alebo hovorením a ďalšie príznaky, ktoré môžu súvisieť s Bellovou obrnou.
• Neurologické vyšetrenie: Nasleduje neurologické vyšetrenie, ktoré zhodnotí funkciu nervus facialis a vylúči iné neurologické poruchy. 
• Laboratórne a zobrazovacie vyšetrenia: Zobrazovacie metódy, ako je magnetická rezonancia (MRI) alebo počítačová tomografia (CT) hlavy, sa vykonávajú na vylúčenie prítomnosti nádoru, iných neurologických ochorení alebo traumy, ktoré by mohli spôsobiť obdobné príznaky.
• Ďalšie špeciálne testy: V niektorých prípadoch môže lekár odporučil ďalšie špeciálne testy na posúdenie funkcie nervu facialis, napríklad elektromyografické testy (EMG) alebo testy na posúdenie svalovej odpovede na elektrické podnety. 

Na základe výsledkov vyšetrení lekár stanoví diagnózu Belllovej obrny a následne navrhne vhodnú liečbu.

Terapia:

Liečba Belllovej obrny závisí od jej príčiny, závažnosti a individuálnych potrieb pacienta. 

• Medikamentózna liečba: Základom liečby je krátkodobá aplikácia kortikoidov. Zvyčajne sa používajú vyššie počiatočne dávky prednisonu s postupným vysadzovaním v priebehu 7 až 10 dní. Kortikoidy nie sú indikované v prípade mierneho inkompletného postihnutia, pri ktorom dôjde k spontánnej úprave stavu.
• Fyzioterapia: Fyzioterapeutické cvičenia pôsobia pozitívne na udržiavanie svalovej sily a rozsahu pohybu na postihnutej strane tváre. Tieto cvičenia zahŕňajú rozťahovacie, posilňovacie cvičenia a techniky na zlepšenie kontroly svalov.
• Očná starostlivosť: V dôsledku lagoftalmu hrozí vysychanie rohovky, a preto je nutné ju chrániť preventívnou aplikáciou očných kvapiek a na noc kryť postihnuté oko masťou a obväzom.
• Podpora a poradenstvo: Okrem spomenutých liečebných metód je potrebné poskytnutie podpory pacientom, aby sa vyrovnali s emocionálnymi dôsledkami Bellovej obrny, ako sú napríklad frustrácia, úzkosť alebo depresia.

Prognóza:

Prognóza Bellovej obrny sa zvyčajne považuje za dobrú, hoci môže byť veľmi variabilná v závislosti od jednotlivca a ďalších faktorov, ako je príčina ochorenia, závažnosť príznakov a starostlivosť poskytovaná pacientovi. U väčšiny ľudí s Bellovou obrnou dochádza k postupnému zlepšeniu príznakov a mnohí sa úplne zotavia bez trvalých následkov. V niektorých prípadoch zostanú príznaky Bellovej obrny trvalé, najmä, ak došlo k ťažšiemu poškodeniu nervu, alebo ak nebola poskytnutá primeraná liečba. Dôležité je vyhľadať čo najskôr lekársku pomoc a začať s liečbou, aby sa minimalizovalo riziko trvalých následkov a zlepšila sa prognóza. Aj keď niektorí pacienti pociťujú frustráciu alebo úzkosť v dôsledku parézy tvárového nervu, väčšina ľudí sa nakoniec zotaví ad integrum.