• Pacienti s rakovinou žijú dlhšie potvrdzujú údaje NCZI
• Srdcovocievne choroby sú u nás najčastejšou príčinou hospitalizácií
• V Národnom ústave detských chorôb slávnostne otvorili Centrum robotickej chirurgie.

Dobrý deň, začínajú sa MEDI Noviny na televízii Doktor. Vitajte pri sledovaní pravidelného súhrnu správ zo zdravotníckeho rezortu.

Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) a minister zdravotníctva Kamil Šaško podľa KDH výrazne zvýhodňujú spoločnosť Agel. Kresťanskí demokrati tvrdia, že kým nemocniciam patriacim Agelu štátna poisťovňa znižuje úhrady za hospitalizácie, súčasne im dramaticky navyšuje platby za spoločné vyšetrovacie a liečebné zložky (SVALZ). Informovali o tom na stredajšej tlačovej konferencii poslanci parlamentu za KDH Peter Stachura a František Majerský. Tvrdia, že šéf zdravotníctva by mal na svojom poste skončiť. „VšZP na jednej strane upravovala tieto platby pre nemocnicu, povedzme Agel Zvolen, ale na druhej strane jej výrazne pridávala na tzv. zmluvnom objeme pre tzv. svalzy, ktoré Agelu začali neskutočne rásť. Kým v roku 2025 boli priemerne na úrovni 400.000 eur, tak od 1. 1. 2026 VšZP navýšila nemocnici Zvolen finančný objem, ktorý môže použiť na spoločné vyšetrovacie zložky, až na takmer 2,2 milióna eur,“ priblížil Stachura. Štátna poisťovňa podľa Stachuru síce zobrala nemocniciam Agelu asi 4,5 milióna eur na hospitalizáciách, ale zároveň im pridala 17 miliónov na svalzoch. „Môžu všetky svoje svalzy posúvať práve do novovzniknutého laboratória, ktoré vytvárajú (...) a bude veľkým hráčom na trhu, tak ako máme veľkých hráčov Unilabs, Medirex. A práve vďaka VšZP, pretože takýmto obrovským navýšením objemu ich prakticky favorizuje,“ podotkol Stachura. Dodal, že ide o typický príklad tzv. prelievania peňazí.

Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) tvrdí, že zmeny týkajúce sa nemocníc Agel súvisia s presunom financií. „Ide o presun finančných prostriedkov, ktoré boli historicky akumulované z dôvodu zákonného rastu miezd zdravotníckych pracovníkov, a to nielen lekárov, ktorí poskytujú zdravotnú starostlivosť pre hospitalizovaných pacientov, ale naprieč všetkými segmentmi poskytovanej zdravotnej starostlivosti,“ uviedla pre TASR hovorkyňa poisťovne Danka Capáková. Reagovala aj na tvrdenia KDH o navýšení zdrojov na spoločné vyšetrovacie a liečebné zložky pre nemocnicu Agel Zvolen z približne 400.000 eur na 2,2 milióna eur od roku 2026. Ide podľa nej o presun finančných prostriedkov z paušálnych úhrad smerom do produkčného modelu spôsobom, aby za rovnaké finančné prostriedky zabezpečili viac zdravotnej starostlivosti pre svojich poistencov. Pre TASR tiež priblížila, že VšZP v rámci alokovania finančných prostriedkov do zmluvných rozsahov určených na SVALZ vyšetrenia, to jest zmluvných objemov, pristupuje obdobnou metodikou v rámci svojich zmluvných partnerov. O tom podľa hovorkyne svedčí aj modifikácia zmluvných vzťahov u ostatných SVALZ pracovísk, a to vo forme navýšenia rozsahov pre laboratória a zmluvy s platnosťou až do konca roka 2027.

Univerzitné nemocnice dostali v prvom polroku 2025 zo zdrojov verejného zdravotného poistenia o takmer 29 miliónov eur viac, než určujú referenčné sadzby Centra pre klasifikačný systém (CKS). Súkromné nemocnice získali navyše 13 miliónov eur. Vyplýva to z analýzy Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS). Úrad však upozornil, že presnejšie výsledky budú známe až po doručení údajov od zdravotných poisťovní za druhý kvartál. Najviac podfinancované boli fakultné nemocnice (mínus 14 miliónov eur) a špecializované ústavy (mínus 9,5 milióna eur). Naopak, detské nemocnice dostali o 8,5 milióna eur viac, teda asi pätinu nad referenčné sadzby. Krajské a mestské nemocnice boli financované pomerne vyrovnane. Celkové úhrady súkromných nemocníc dosiahli 354 miliónov eur, pričom najviac profitovali zariadenia skupiny Agel (8,5 milióna eur) a Penta (tri milióny eur). Verejné nemocnice – štátne, krajské, mestské a ďalší poskytovatelia – dostali spolu 898 miliónov eur, čo je o 23 miliónov viac, než stanovujú referenčné hodnoty. Analýza ukázala rozdiely medzi poisťovňami. Agel získava najviac od VšZP, Penta sa drží priemeru. Krajské a mestské nemocnice dostávajú najmenej od VšZP, zatiaľ čo štátne majú najvyššie úhrady od Dôvery. Union väčšinou platí pod referenčnou sadzbou. ÚDZS zdôrazňuje, že najviac preplácané sú detské nemocnice, najmä zo strany VšZP a Dôvery. Univerzitné nemocnice dostávajú vyššie úhrady vo všetkých poisťovniach, fakultné sú naopak plošne podfinancované. Príklady odchýlok: Univerzitná nemocnica Bratislava dostávala o 18 % viac, Detská fakultná nemocnica v Banskej Bystrici bola podhodnotená o 28 %, CINRE mal o štvrtinu nižšie úhrady. Dôvera najviac preplácala nemocnicu Milosrdní bratia (+77 %), zatiaľ čo Národný onkologický ústav dostal o 27 % menej. Úrad pripomína, že ide o predbežné výsledky a definitívny obraz prinesú až kompletné údaje z druhého kvartálu.

Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) tvrdí, že pri financovaní nemocníc postupuje transparentne a usiluje sa odstrániť historické nerovnosti. Reagovala tak na analýzu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS) o financovaní nemocníc za prvý polrok 2025. Informovala o tom hovorkyňa poisťovne Danka Capáková. Poisťovňa uvádza, že zavádza jednotné pravidlá pre poskytovateľov rovnakej úrovne, postupne zvyšuje podiel úhrad cez systém DRG na minimálne 40 % do roku 2027 a prepočítava paušálne platby podľa reálnej produkcie nemocníc. Zároveň nastavuje zmluvné vzťahy na základe objektívnych kritérií. Podľa predsedu predstavenstva a generálneho riaditeľa Matúša Jurových sú rozdiely vo financovaní výsledkom dlhoročného vývoja a zmluvných vzťahov, ktoré vznikali viac než 20 rokov. „Tieto disproporcie nie sú dôsledkom aktuálnych rozhodnutí VšZP, ale kombináciou faktorov – valorizácií, regionálnych špecifík či rozdielnej štruktúry pacientov,“ uviedol. Capáková pripomenula, že VšZP dodržiava záväzky z Memoranda o spravodlivom financovaní ústavnej zdravotnej starostlivosti, ktoré v júni podpísala spolu s Ministerstvom zdravotníctva SR a ďalšími partnermi. „Ako zodpovedný správca verejných zdrojov sa hlásime k systematickému riešeniu nerovností. Aj preto sme jedným z iniciátorov memoranda,“ dodala členka predstavenstva Denisa Slivková. 

Zdravotnícka sekcia Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR rokovala s ministrom zdravotníctva Kamilom Šaškom o návrhu rozpočtu na rok 2026, ako aj o súčasných výzvach v oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti. Upozornili, že návrh rozpočtu je nedostatočný a tiež, že zdravotníctvo musí byť prioritou celej vlády i premiéra Roberta Fica. Ako uviedla hovorkyňa Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení  SR Miriam Filová, prítomní členovia zdravotníckej sekcie asociácie sa zhodli, že návrh rozpočtu je napriek nárastu nedostatočný na pokrytie reálnych potrieb zdravotníctva. Systémové zmeny a zvyšovanie kvality bez definovania jasných a dlhodobých cieľov a primeraného financovania podľa nich nebude možné realizovať v potrebnom rozsahu. Rovnako sa zhodli na tom, že zdravotníctvo musí byť nielen témou ministra, ale prioritou celej vlády a premiéra. „Veríme, že sa zdravotníctvo stane konečne jednou z hlavných vládnych priorít, keďže ide o oblasť, ktorá priamo ovplyvňuje zdravie a životy občanov a má dosah aj na úroveň poskytovanej zdravotnej starostlivosti a celkovú kvalitu života. O čom sa málo hovorí, je príspevok zdravotníctva k ekonomike, či už k tvorbe HDP, prostredníctvom investícií zvyšujúcich kapitálový základ ekonomiky, vyššej produktivite a zlepšovaniu pomerov prispievateľov k poberateľom a, samozrejme, aj zvyšovaním dlhšieho života v zdraví,“ povedal viceprezident asociácie pre zdravotníctvo Igor Pramuk. Účastníci rokovania sa tiež jednohlasne zhodli na potrebe zavedenia otvorených dát, ktoré umožnia efektívnejší zber informácií, ktoré posilnia transparentnosť v celom zdravotníckom systéme.

Na Slovensku pribúda prípadov rakoviny prsníka a prostaty, no úmrtnosť na zhubné nádory dlhodobo klesá. Vyplýva to z najnovších dát Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI). Od roku 1996 vzrástol výskyt zhubných nádorov o 23,5 %, pričom nárast bol výraznejší u žien. Muži však mali počas celého obdobia vyššiu mieru incidencie. Úmrtnosť na rakovinu klesla z 336 na 258 osôb na 100-tisíc obyvateľov. U mužov dominujú rakovina prostaty, hrubého čreva, konečníka a pľúc. Najmä rakovina prostaty narástla od roku 1996 o 91 prípadov na 100-tisíc mužov. U žien je najčastejšia rakovina prsníka, nasledovaná nádormi hrubého čreva, konečníka a maternice. Výskyt rakoviny prsníka stúpol o 42 prípadov na 100-tisíc žien. Hoci päťročné prežívanie sa v posledných rokoch stabilizovalo na úrovni 58 – 59 %, v porovnaní s minulosťou pacienti žijú dlhšie. Mladší pacienti majú lepšie šance – vo veku 30 až 44 rokov až 84 %. Najvyššie prežívanie sa týka nádorov semenníkov, štítnej žľazy, kože, prsníka a maternice. Naopak, najnižšie prežívanie majú pacienti s rakovinou pankreasu, pečene a žlčníka. NCZI zároveň potvrdilo efekt skríningových programov. Výskyt rakoviny krčka maternice vo vyšších štádiách klesol, no vo včasných naopak vzrástol, čo odborníci pripisujú lepšiemu záchytu. U žien vo veku 23 až 64 rokov, oprávnených na skríning, stúpla incidencia karcinómu krčka maternice o 69 prípadov na 100-tisíc osôb medzi rokmi 2016 a 2024. Dôležitou novinkou je aj modernizácia Národného onkologického registra, ktorý sa dlhé roky spracovával manuálne. Od roku 2023 NCZI využíva nový informačný systém s dátami zdravotných poisťovní, čo umožňuje rýchlejší a presnejší zber údajov o onkologických ochoreniach.

Srdcovocievne choroby sú najčastejšou príčinou hospitalizácií aj úmrtí na Slovensku. Dáta Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) ukazujú, že kardiologické ambulancie evidovali v roku 2024 vyše 1,58 milióna návštev pacientov a počty sledovaných každým rokom narastajú. Počet pravidelne sledovaných osôb v kardiologických ambulanciách od roku 2009 stúpa. Aj v roku 2024 ich počet medziročne vzrástol o 3,9 % a ambulantní kardiológovia sledovali celkovo 767 398 pacientov. Po prepočítaní na množstvo obyvateľov v danej vekovej skupine prišlo v porovnaní s predchádzajúcim rokom k najvyššiemu nárastu sledovaných vo veku 85 a viac rokov (o 7,4 %) a u 45- až 64-ročných (o 5,3 %). Podobne, ako v predchádzajúcich rokoch, aj v roku 2024 bolo v ambulanciách kardiológov najviac sledovaných pacientov s hypertenznými chorobami (253 936 pacientov), ischemickými chorobami srdca (182 226 pacientov) a poruchami srdcového rytmu (177 277 pacientov). Nasledovali diagnózy chronické zlyhávanie srdca (55 075 pacientov) a kardiomyopatie (14 556 pacientov). Najvyšší medziročný nárast počtu sledovaných osôb bol zaznamenaný pri chronickom zlyhávaní srdca a to o 13,3 %. Najviac sledovaných pacientov nahlásili ambulancie v Košickom a v Nitrianskom kraji, najmenej v Trenčianskom kraji. Zo štatistík NCZI ďalej vyplýva, že choroby obehovej sústavy boli aj v roku 2024 najčastejšou príčinou hospitalizácií na Slovensku a dlhodobo sú aj najčastejším dôvodom úmrtia hospitalizovaných pacientov (v roku 2024 zomrelo počas hospitalizácie na choroby obehovej sústavy 7 872 ľudí). V roku 2024 na choroby obehovej sústavy podľa Štatistického úradu SR celkovo zomrelo vyše 24-tisíc ľudí a tieto choroby dosiahli 45-percentný podiel na celkovom počte zomretých na Slovensku.

Vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou (FNsP) Žilina úspešne ukončili modernizáciu dvoch špecializovaných lôžkových oddelení. Oddelenie psychiatrie a oddelenie otorinolaryngológie nemocnica v pondelok 29. septembra oficiálne otvorila v prítomnosti ministra zdravotníctva Kamila Šaška a podpredsedu vlády pre Plán obnovy a znalostnú ekonomiku Petra Kmeca. Oddelenie psychiatrie FNsP Žilina je so 62 lôžkami najväčším psychiatrickým oddelením v Žilinskom kraji. Na oddelení bolo v roku 2024 hospitalizovaných 1039 pacientov. „Modernizácia psychiatrie bola nevyhnutná, a to nielen pre zlepšenie komfortu našich pacientov, ale aj pre vytvorenie lepších pracovných podmienok pre personál,“ uviedol riaditeľ nemocnice Juraj Kacian. Rekonštrukcia sa dotkla mužskej i ženskej časti, sanatórnej časti a príjmovej ambulancie. Zásadnými zmenami sú nové bezbariérové priestory, izby s vlastnými sociálnymi zariadeniami a moderné terapeutické miestnosti. Modernizácia psychiatrického oddelenia za takmer 380.000 eur bola financovaná z plánu obnovy. Z vlastných zdrojov vynovila nemocnica aj oddelenie otorinolaryngológie. „Súčasťou lôžkovej časti oddelenia je po novom sedem izieb, taktiež izba pre detských pacientov. Oddelenie má k dispozícii stacionár, dennú miestnosť, ošetrovňu, izbu lekárov či sesterskú izbu. Obnovu otorinolaryngológie vnímame ako veľký úspech, pretože doposiaľ zdieľala priestory s iným oddelením a chýbalo jej plnohodnotné zázemie,“ uzavrel ekonomicko-technický námestník FNsP Žilina Pavol Záň.

V Národnom ústave detských chorôb slávnostne otvorili Centrum robotickej chirurgie. Ide o prvé pracovisko robotickej chirurgie pre detských pacientov na Slovensku a po poľskom Krakove druhé v strednej Európe. Ústav o tom informoval na sociálnej sieti. Robotický systém Da Vinci umožňuje vykonávať aj zložité operačné zákroky cez malé vpichy. Vďaka 3D zobrazeniu s vysokým zväčšením má operatér detailnejší pohľad, čo mu umožňuje pracovať oveľa jemnejšie, šetrnejšie a presnejšie. Výsledkom je menší zásah do tkanív, minimálne krvné straty a rýchlejšie zotavenie pacienta. Na rozdiel od laparoskopických nástrojov sú robotické inštrumenty vybavené ohybnými kĺbmi, vďaka čomu majú lepšiu manévrovateľnosť a väčší rozsah pohybu v brušnej dutine.

Zavedenie robotickej chirurgie v Národnom ústave detských chorôb si vyžiadalo mesiace náročných príprav a školení špecialistov. Výhody robotického systému si otestovali už desiatky detských pacientov. U všetkých zaznamenali lepší pooperačný priebeh – minimálne bolesti, menšie krvné straty a takmer žiadnu potrebu analgetickej liečby. Na projekt bolo vyčlenených 3,2 milióna eur z prostriedkov Plán obnovy a odolnosti SR.

S expertom na oblasť zdravotníctva, Prof. Róbertom Babeľom aj tento týždeň nahliadneme do sveta inovácií a budúcnosti medicíny. Vo svojom pravidelnom komentári pre nás zhrnul to najdôležitejšie z posledného týždňa. 

A nasleduje krátky prehľad správ z uplynulého týždňa.

Minister zdravotníctva Kamil Šaško spolu s odborníkmi predstavil publikáciu Odhalení II o pacientoch s mnohopočetným myelómom – druhým najčastejším typom rakoviny krvi. Nadväzuje na projekt Odhaľme rakovinu krvi a má šíriť osvetu o ochorení, povzbudiť pacientov a zdôrazniť potrebu včasnej dostupnosti modernej liečby. Odborníci upozorňujú, že myelóm čoraz častejšie postihuje ľudí v produktívnom veku. V minulosti sa pacienti dožívali v priemere dva až tri roky, dnes moderná liečba dokáže život výrazne predĺžiť. Je preto dôležité, aby bola dostupná aj na Slovensku. Podľa Slovenskej myelómovej spoločnosti publikácia zároveň vyvracia mýtus, že ide len o ochorenie starších ľudí. Počet pacientov môže do roku 2050 vzrásť o viac než polovicu, pričom Slovensko má v regióne najvyšší odhadovaný nárast. Zároveň však zaostáva v sprístupňovaní inovatívnych liekov.

Veková hranica povinnej lekárskej prehliadky u vodičov sa má zvýšiť z 65 na 70 rokov. Podľa novely zákona o cestnej premávke, ktorú poslanci posunuli do druhého čítania, by vodiči nad 70 rokov absolvovali prehliadku každých päť rokov. Po dosiahnutí 80 rokov by museli chodiť k lekárovi každé 2,5 roka. Autor návrhu, koaličný poslanec Ľubomír Vážny, argumentuje nízkym počtom nehôd u vodičov vo veku 65 až 70 rokov, technologickým pokrokom v bezpečnosti áut a lepšou kondíciou ľudí v tomto veku. Zároveň navrhuje odstrániť duplicitu – ak vodič absolvuje preventívnu prehliadku u všeobecného lekára v danom roku, mala by sa uznať aj ako povinná vodičská prehliadka. Novela sa zameriava aj na chodcov. Do zákona sa má zakotviť rýchlosť chôdze šesť kilometrov za hodinu, čo má pomôcť pri dokazovaní kolízií medzi chodcami a používateľmi kolobežiek, bicyklov či iných malých dopravných prostriedkov.

Povinnosť platiť zdravotné poistenie aj z tzv. pasívnych príjmov zostáva zachovaná. Poslanci NR SR totiž odmietli novelu zákona o zdravotnom poistení, ktorú predložil opozičný poslanec Marián Viskupič. Navrhoval zrušiť platenie poistného z príjmov, ako sú dividendy, kapitálové výnosy, príležitostné činnosti, predaj nehnuteľností či kryptoaktív. Tvrdil, že tieto odvody deformujú podnikateľské prostredie a motivujú ľudí aj firmy presúvať sa do krajín s priaznivejším daňovo-odvodovým systémom. Podľa neho by zrušenie odvodov na pasívne príjmy mohlo prispieť k zastaveniu tohto trendu a priniesť štátu vyššie príjmy z daní. Parlament však jeho návrh neposunul ďalej.

Poslanci NR SR Vladimíra Marcinková a Vladimír Ledecký (obaja SaS) neuspeli so svojimi návrhmi v oblasti zdravotníctva. Parlament 1. októbra neposunul do druhého čítania novelu zákona o rozsahu zdravotnej starostlivosti ani novelu zákona o reklame. Prvá novela mala oslobodiť sprievodcov detí do 12 rokov od poplatku 3,30 eura denne pri hospitalizácii. Podľa poslancov ide o opatrenie, ktoré zodpovedá štandardom v krajinách EÚ, keďže sprievod je dnes bezplatný len vo výnimočných prípadoch. Druhá novela sa týkala reklamy zdravotných výkonov. Poslanci navrhovali, aby bola prípustná len pri výkonoch schválených príslušným orgánom SR, Európskou liekovou agentúrou alebo odporúčaných Slovenskou lekárskou spoločnosťou. Reklama by navyše musela obsahovať len vedecky overené a vecne správne údaje. Argumentovali tým, že súčasné pravidlá sú nastavené len minimálne.

Úrad verejného zdravotníctva SR a Regionálny úrad v Banskej Bystrici spúšťajú 11. ročník celoslovenskej kampane Vyzvi srdce k pohybu, ktorá má motivovať ľudí k pravidelnej aktivite počas jesene. Zapojiť sa dá do 23. novembra. Cieľom je pripomenúť, že pohyb pomáha predchádzať srdcovo-cievnym ochoreniam, nadváhe či obezite. ÚVZ odporúča venovať sa aktivitám aspoň 30 minút denne, pričom menej zdatní si ich môžu rozdeliť na kratšie úseky, napríklad trikrát po desať minút. Do kampane sa môžu zapojiť všetci dospelí obyvatelia Slovenska po registrácii. Účastníci budú štyri týždne zaznamenávať svoje aktivity – cez web, aplikáciu alebo do účastníckeho listu. Okrem motivácie na zdravší život môžu vyhrať aj ceny. Do žrebovania sa dostanú tí, ktorí splnia podmienku: aspoň 150 minút pohybu strednej intenzity alebo 75 minút vysokej intenzity týždenne, prípadne ich kombináciu.

Obsah dnešného súhrnu správ zo zdravotníckeho sektora sme touto správou vyčerpali. Teším sa na vás opäť nabudúce pri ďalšom vydaní MEDI Novín na TV Doktor.