Klaudikačná bolesť (claudicatio intermittens)

Klaudikačná bolesť sa opisuje ako zvieravá až kŕčová svalová bolesť, ktorá vznikne typicky pri chôdzi a ustúpi do 10 minút po zastavení sa. Následne je chorý schopný pokračovať v chôdzi. Klaudikačná bolesť je ekvivalentom angina pectoris v končatinách, kedy je bolesť spôsobená nedostatkom krvi v končatinových svaloch počas fyzickej záťaže. 

Prejavy a príčiny

Pre klaudikačnú bolesť je typické, že sa objavuje vždy po prejdení toho istého či rovnakého úseku, ktorý označujeme ako klaudikačný interval. Zo začiatku môže byť táto vzdialenosť rôzna. Vznik bolesti môže byť postupný alebo náhly. Náhle skrátenie klaudikačnej vzdialenosti je väčšinou spôsobené trombózou ateroskleroticky zúženej tepny. Okrem progresie samotného ochorenia má na skrátenie klaudikačnej vzdialenosti vplyv aj:

• Rýchlosť chôdze 
• Chlad a fajčenie – spôsobujú tepnový spazmus, teda stiahnutie, ktorý má za následok skrátenie klaudikačnej vzdialenosti. 
• Charakter terénu – skôr sa klaudikácie objavia pri chôdze do kopca 

Bolesť vzniká vždy o segment nižšie, než je lokalizácia cievneho poškodenia – zúženia alebo uzatvorenia tepny. Bolesti sa najčastejšie vyskytujú v lýtku. Napríklad pri zúžení alebo uzavretí brušnej aorty sa klaudikačné oblasti objavia v gluteálnej oblasti.

Medzi príčiny vzniku klaudikačných bolestí zaraďujeme:

• Ateroskleróza tepien dolných končatín (obliterujúca ateroskleróza)
• Primárne a sekundárne vaskulitídy 
• Cystická degenerácia adventície 
• Fibromuskulárna dysplázia
• Kompresívny syndróm
• Traumy a disekcie
• Fyzikálne faktory – chlad, vibrácie, vlhkosť
• Iatrogénne podmienené zúženie alebo uzavretie tepien (spôsobené nemocničným personálom)
• Trombózy a embólie končatinových tepien

Hlavné rizikové faktory 

• Hypertenzia – vysoký krvný tlak
• Diabetes mellitus 
• Fajčenie
• Ateroskleróza

Diagnostika 

Neexistuje žiadny laboratórny parameter, ktorý by nám pomohol určiť, či ide o pacienta s periférnym artériovým ochorením. Najnovšie sa skúmajú biomarkery, ktorých zvýšená hladina v plazme by nám mohla pomôcť v skorej diagnostike. Základom diagnostiky je dôkladná anamnéza, fyzikálne vyšetrenie, meranie krvného tlaku v oblasti členka pomocou dopplerovského merača. Pomocou tohto prístroja dokážeme posudzovať absolútnu hodnotu systolického tlaku a zároveň aj monitorovať takzvaný členkovo brachiálny index – ABI. Mimo to využívame špeciálne vyšetrenie, ktoré sa nazýva farebná duplexná sonografia.  

Liečba 

V rámci terapie je najdôležitejšie poznať príčinu stavu. Úľavu väčšinou prinesie zmena polohy. Dôležité je modifikovať rizikové faktory, ktoré vedú ku vzniku klaudikácií. Pacient s hypertenziou alebo diabetom by mal byť dôkladne kompenzovaný a jeho hladiny tlaku krvi a glykémie by mali byť pravidelne kontrolované.