Zimomrivosť, odborne označovaná ako nižšia tolerancia chladu, je často subjektívny pocit, ktorý je bežnejší u žien. Môže však súvisieť aj s niektorými zdravotnými problémami. Interní lekári často zvažujú možné ochorenia štítnej žľazy, pretože poruchy jej funkcie, ako je napríklad hypotyreóza, môžu spôsobovať zvýšenú citlivosť na chlad.

Príčiny

1. Poruchy štítnej žľazy – zimomrivosť sa učebnicovo spája so zníženou funkciou štítnej žľazy. Okrem toho sa môžu vyskytovať aj iné príznaky, ako je celková spomalenosť, únava, niekedy aj prejavy demencie. Ak nájdeme u chorého tieto príznaky, mali by sme funkciu štítnej žľazy bližšie vyšetriť. 

2. Chudokrvnosť – anémia môže byť okrem iného spojená aj s pocitom chladu, v popredí však stoja ostatné prejavy tzv. anemického syndrómu (bledosť, slabosť, námahová dýchavičnosť, motanie hlavy a podobne). 

3. Podvýživa – podvyživený jedinec má obvykle znížené množstvo telesného tuku a tým pádom má vyššiu tendenciu k prechladnutiu.

4. Depresia – depresívne syndrómy, najmä u starých ľudí, môžu byť okrem celkovej nevôle a apatie spojené aj s pocitom chladu a horším znášaním tepla.

5. Neovplyvniteľné príčiny – tolerancia chladu je všeobecne nižšia u žien, u jedincov s nižšou hmotnosťou a všeobecne klesá s vekom.

Diagnostika

Základom je anamnéza a fyzikálne vyšetrenie. V krvnom vyšetrení pátrame po anémii a väčšinou vyšetrujeme aj hormóny štítnej žľazy.

Liečba

Záleží samozrejme na vyvolávajúcej príčine. Ak nie je ovplyvniteľná, je jednoducho nutné sa teplo obliekať a vyhýbať sa miestam s nízkou teplotou. Ostatné príčiny riešiteľné sú – dostatočná výživa, podávanie chýbajúcich hormónov štítnej žľazy v liekovej forme, riešenie chudokrvnosti, antidepresíva u depresívnych jedincov.