Steatóza pečene je definovaná ako nadmerná akumulácia triglyceridov v hepatocytoch (bunkách pečene).

So steatózou pečene sú spojené 2 hlavné stavy: nealkoholické stukovatenie pečene (NAFLD) a alkoholické stukovatenie pečene (AFLD). Okrem toho sú v patogenéze steatózy pečene uvedené rôzne príčiny, ako sú metabolické, nutričné, liekmi vyvolané infekcie (chemoterapia a steroidy) a infekcia vírusom hepatitídy C (HCV). Prirodzený priebeh steatózy pečene sa líši v závislosti od etiológie a sprievodných stavov ako je zápal a fibróza, ktorá má potenciál prejsť do cirhózy a zlyhania pečene. Preto je dôležité diagnostikovať a kvantifikovať steatózu pečene. 

Biopsia pečene je súčasným zlatým štandardom na hodnotenie pacienta s podozrením na steatózu pečene. Existujú však potenciálne nevýhody biopsie pečene, ako je chyba pri odbere vzoriek, variabilita interpretácie, cena a súvisiaca morbidita. Preto sa na tento účel bežne používajú zobrazovacie metódy. 

Etiológia

Nealkoholické tukové ochorenie pečene

NAFLD je najčastejšou formou steatózy pečene a postihuje 30 % – 40 % mužov a 15 % – 20 % žien v bežnej populácii. Je považovaná za hepatálnu manifestáciu metabolického syndrómu a má silný vzťah s inzulínovou rezistenciou, aterosklerózou, obezitou, dyslipidémiou a hypertenziou. Akumulácia lipidov v hepatocytoch spôsobuje oxidačný stres a zápalovú odpoveď, ktorá vedie k nealkoholickej steatohepatitíde (NASH), ktorá môže progredovať do cirhózy. Odhaduje sa, že NAFLD sa do roku 2030 stane najčastejšou indikáciou na transplantáciu pečene. Vzhľadom na celkový nárast obezity vo svete sa predpokladá, že k tomu to dôjde oveľa skôr.

1. Alkoholické tukové ochorenie pečene

Chronický príjem alkoholu je ďalšou príčinou steatózy pečene a až 90 % alkoholikov má alkoholické stukovatenie pečene (AFL). Pacienti s čistou AFLD majú 10 % riziko progresie do cirhózy. Ukázalo sa, že konzumácia 30 g etanolu/deň zvyšuje riziko chronického poškodenia pečene a cirhózy u alkoholikov. Ženské pohlavie, fajčenie cigariet, obezita a sprievodné poruchy pečene sú predisponujúcimi faktormi pre poškodenie pečene pri AFLD.

2. Metabolické príčiny

Tieto faktory sú rozdelené do dvoch hlavných kategórií: vrodené poruchy metabolizmu a získané metabolické poruchy. Vrodené poruchy metabolizmu zahŕňajú abetalioproteinémiu, galaktozémiu, chorobu z ukladania glykogénu, dedičnú intoleranciu fruktózy, homocystinúriu, systémový deficit karnitínu, tyrozinémiu, Refsumov syndróm, Schwachmanov syndróm, Weber-Christianov syndróm a Wilsonovu chorobu. Získané metabolické poruchy sú zápalové ochorenie čriev, jejunoileálny bypass, Kwashiorkor a marazmus, hladovanie a kachexia a celková parenterálna výživa.

3. Vírusové príčiny

Vírus hepatitídy C (HCV) je spojený so steatózou pečene. Prevalencia steatózy pečene pri chronickej infekcii HCV sa pohybuje od 40 do 80 %. Možnými mechanizmami steatózy pečene pri infekcii HCV sú priamy steatogénny účinok vírusových proteínov HCV alebo inzulínová rezistencia. Priamy steatogénny účinok vysvetľuje steatózu pečene aj pri absencii obezity u pacientov. Predpokladá sa, že steatóza pečene pozorovaná u pacientov infikovaných vírusom hepatitídy B (HBV) súvisí skôr s metabolickými faktormi ako s infekciou HBV.

4. Steatóza pečene vyvolaná liekmi

Steatózu pečene možno považovať za nežiaducu reakciu na niektoré lieky, ako je tetracyklín, kyselina valproová, dexametazón, amiadarón, metotrexát, tamoxifén a kyselina acetylsalicylová. Pri liekmi vyvolanej steatóze pečene  je možné pozorovať mikrovezikulárnu alebo makrovezikulárnu steatózu. Základný metabolický syndróm a obezita môžu zhoršiť proces. Vo všeobecnosti sa vyskytuje pri liečbe trvajúcej niekoľko týždňov alebo mesiacov a po prerušení je reverzibilná (zvrátiteľná).  

5. Pediatrická steatóza pečene

V patogenéze steatózy pečene u detí možno identifikovať rôzne faktory. NAFLD je však hlavnou príčinou steatózy pečene u pediatrických pacientov so zvyšujúcou sa prevalenciou. Ďalšími menej častými faktormi steatózy pečene sú nutričné príčiny (hladovanie, podvýživa), intoxikácie (tetrachlórmetán, organické fosfáty, organické rozpúšťadlá, alkohol), lieky (glukokortikoidy, estrogény, tetracyklíny, metotrexát), metabolické poruchy, infekcia hepatitídou C a celková parenterálnej výživy. NAFLD u pediatrickej populácie je progresívne ochorenie a u 6 % pacientov sa vyvinie cirhóza a konečné štádium ochorenia pečene.

Príznaky

Steatóza pečene sa nevyznačuje žiadnymi špecifickými príznakmi a často môže prebiehať úplne bez príznakov. V niektorých prípadoch sa u pacientov môžu vyskytnúť ťažkosti s trávením, zvýšená únava, tupá bolesť pod pravým rebrovým oblúkom. 

Diagnostika

Na ochorenie sa často príde náhodne pri kontrolnom USG vyšetrení brucha. Zobrazovacie vyšetrenia teda patria k základným metódam diagnostiky. Výpovednú hodnotu majú aj laboratórne výsledky pečeňových enzýmov. Častokrát pri zhoršenom laboratórnom náleze môže váš obvodný lekár indikovať práve zobrazovacie vyšetrenie pečene na podrobnejšiu diagnostiku.

Liečba

V prvom rade treba myslieť na režimové opatrenia a celkovú zmenu životosprávy v závislosti na príčine vzniku steatózy. Existuje množstvo voľnopredajných produktov na podporu funkcie pečene. Najlepšou možnou voľbou sú produkty s obsahom sylimarínu a esenciálnych fosfolipidov.

Prevencia

Obmedzenie konzumácie živočíšnych tukov, mastných vyprážaných jedál, ALKOHOLU. Prijímať vyváženú stravu bohatú na vlákninu, zeleninu, ovocie, minerálne látky a vitamíny. Dbať na dostatočnú a primeranú pohybovú aktivitu. Sedavý spôsob života a nadmerný kalorický príjem patria medzi hlavné rizikové faktory rozvoju steatózy.