Deficit sukcinátsemialdehyd dehydrogenázy (SSADH)
28.07.2025
MUDr. Michal Hovanjec
Deficit sukcinátsemialdehyd dehydrogenázy (SSADH) je zriedkavé autozómovo recesívne dedičné metabolické ochorenie, ktoré vedie k akumulácii gama-aminomaslovej kyseliny (GABA) v organizme. Klinický obraz je variabilný, objavuje sa oneskorenie vývoja, poruchy reči, správania, spánku a pohybov.
Príčina
Deficit SSADH je spôsobený genetickou chybou – konkrétne mutáciou v géne ALDH5A1, ktorý sa nachádza na 6. chromozóme. Boli popísané viaceré typy mutácií v géne ALDH5A1, ktoré môžu viesť k znefunkčneniu alebo úplnému chýbajúniu enzýmu. Tento gén je zodpovedný za tvorbu enzýmu SSADH, ktorý má v tele dôležitú úlohu pri rozklade kyseliny gama-aminomaslovej (GABA) – hlavného inhibičného neurotransmitera v mozgu.
Ochorenie sa dedí autozomálne recesívnym spôsobom, čo znamená, že ochorenie sa prejaví len vtedy, ak človek zdedí dve chybné kópie génu – jednu od každého rodiča.
Prejavy
Klinické prejavy deficitu SSADH sú často nešpecifické a variabilné. Ochorenie sa zvyčajne prejavuje v neskorom dojčenskom období alebo v ranom detstve, ale môže byť výnimočne diagnostikované aj v dospelosti. Priebeh ochorenia býva často s pomalou progresiou.
Typickými klinickými prejavmi sú oneskorenie vývoja a mentálne postihnutie, poruchy reči, znížené svalové napätie (hypotónia), ataxia (porucha koordinácie pohybov), poruchy hybnosti a epileptické záchvaty. Epileptické záchvaty sa vyskytujú približne u 50 % pacientov.
Medzi neuropsychiatrické príznaky patrí – podráždenosť, úzkosť, halucinácie, ťažká obsedantno-kompulzívna poruchu, poruchy pozornosti, hyperaktivitu a správanie podobné autizmu.
Poruchy spánku sú časté a ich výskyt sa zvyšuje s vekom. Popisuje sa nadmerná denná spavosť, poruchy zaspávania alebo udržiavania spánku.
Diagnostika
Diagnóza deficitu sukcinátsemialdehyd dehydrogenázy (SSADH) sa stanovuje pomocou viacerých špecializovaných vyšetrení. Jednou z možností je vyšetrenie odpadových látok v moči. Magnetická rezonancia mozgu často odhalí zmeny v oblasti globus pallidus, ktorá zohráva významnú úlohu pri koordinácii pohybu. Zriedkavo môžu byť viditeľné zmeny v iných častiach mozgu. Elektroencefalografia (EEG), teda vyšetrenie mozgovej aktivity, môže odhaliť zmeny charakteristické pre epilepsiu. K definitívnemu potvrdeniu diagnózy je potrebné genetické vyšetrenie, ktoré odhalí mutácie v géne ALDH5A1.
Terapia
Rovnako ako pri iných detských neurodegeneratívnych ochoreniach, ani pri deficite enzýmu SSADH zatiaľ neexistuje liečba, ktorá by ochorenie úplne vyliečila. Liečba sa preto zameriava na zmierňovanie príznakov a podporu vývoja dieťaťa. V liečbe využívame antiepileptiká a lieky na stabilizáciu nálad dieťaťa. Fyzioterapia, ergoterapia a logopédia sú veľmi dôležité na podporu pohybu, reči a samostatnosti.

