Retrofaryngeálny absces označuje potenciálne život ohrozujúcu hlbokú infekciu krku, ktorá sa typicky vyskytuje u detí. Ide o ohraničenú hnisom vyplnenú dutinu v retrofaryngeálnom priestore, ktorá najčastejšie vzniká v nadväznosti na infekcie horných dýchacích ciest. Neliečený absces môže viesť k obštrukcii dýchacích ciest a vzniku respiračnej tiesne. Základom úspešnej terapie je včasné podávanie širokospektrálnych antibiotík.

Príčina

Retrofaryngeálny priestor je anatomický priestor nachádzajúci sa medzi zadnou stenou hltanu a prednou stenou krčnej chrbtice. Retrofaryngeálny priestor siaha až po zadné mediastínum (medzihrudie) a obsahuje lymfatické uzliny, ktoré u detí odvádzajú lymfu z nosohltanu, prínosových dutín a stredného ucha. Tieto uzliny atrofujú do 4.–5. roku života. Abscesy v tomto priestore vznikajú často ako komplikácia infekcie horných dýchacích ciest, keď sa uzliny zapália a hnisajú. U dospelých a starších detí je častou príčinou poranenie zadnej steny hltana, napríklad cudzím telesom, čo vedie k infekcii a tvorbe abscesu.

Rizikové faktory zahŕňajú zlú ústnu hygienu, cukrovku, oslabenú imunitu a nízky sociálno-ekonomický status. 

Výskyt

Retrofaryngeálny absces sa síce môže vyskytnúť v každom veku, najčastejšie postihuje deti vo veku 2 až 4 roky s miernou prevahou u chlapcov. Približne v polovici prípadov vzniká v nadväznosti na infekciu horných dýchacích ciest. 

Prejavy

Vo včasných štádiach môže retrofaryngeálny absces pripomínať bežnú faryngitídu. Progresia infekcie vedie k obštrukcii horných dýchacích ciest v priebehu niekoľkých dní. Klinický obraz môže zahŕňať:

• Bolestivé prehĺtanie (odynofágia).
• Sťažené prehĺtanie (dysfágia).
• Stuhnutosť krku.
• Torticollis (vytočenie krku do jednej strany).
• Neschopnosť záklonu hlavy.
• Zmeny hlasu.
• Trizmus (kŕč žuvacieho svalstva).
• Opuch krku a zväčšené lymfatické uzliny.
• Bolesť na hrudníku (pri šírení infekcie do mediastína).
• Dýchavičnosť (dyspnoe), stridor, zrýchlené dýchanie.
• Horúčku.

Diagnostika

Na diagnózu treba myslieť najmä pri nedávnych infekciách horných dýchacích ciest alebo po úraze zadnej steny hltana. Laboratórne bývajú prítomné signifikantne elevované zápalové parametre (CRP, leukocytóza, sedimentácia). Diagnózu potvrdíme pomocou zobrazovacích vyšetrení – počítačovej tomografie (CT) a magnetickej rezonancie (MRI). V diagnostike je možné využiť aj ultrasonografiu

Terapia

Iniciálny manažment pacientov s retrofaryngeálnym abscesom spočíva v intravenóznej (vnútrožilovej) antibiotickej terapii a zabezpečení dýchacích ciest. Veľké abscesové ložiská nereagujúce na antibotickú terapiu si vyžadujú chirurgickú drenáž.