Acetón (propanón) je prchavá, horľavá a dobre rozpustná organická látka, ktorá sa prirodzene vyskytuje v ľudskom tele ako metabolický produkt, no zároveň sa široko využíva v priemysle aj domácnostiach. Nachádza sa v produktoch ako sú odlakovače, čistiace prostriedky, lepidlá a riedidlá. Hoci je bežne dostupný, vo vyšších koncentráciách môže byť acetón toxický a viesť k akútnej alebo chronickej otrave.

Spôsoby expozície

Otrava acetónom môže nastať tromi hlavnými cestami:

• Inhaláciou výparov.
• Požitím (najmä u detí alebo pri samovražedných pokusoch).
• Perkutánne (cez kožu), zriedkavo, pri dlhšom alebo opakovanom kontakte.

Po vstupe do organizmu sa acetón rýchlo absorbuje a distribuuje do tkanív, predovšetkým do mozgu, pečene a obličiek. Metabolizuje sa v pečeni a je vylučovaný obličkami a pľúcami – často je v dychu cítiť charakteristický sladkastý zápach.

Prejavy

Mierna až stredne ťažká intoxikácia:

• Bolesti hlavy.
• Závraty.
• Slabosť.
• Nevoľnosť (nauzea), vracanie (vomitus).
• Acetónový zápach dychu. 

Ťažká intoxikácia

• Ospalosť až bezvedomie.
• Útlm dýchania.
• Hypotenzia (pokles krvného tlaku).
• Tachykardia (zrýchlená srdcová frekvencia) alebo arytmie.
• Metabolická acidóza.
• Poruchy glukózového metabolizmu.
• Podráždenie sliznice žalúdka a čriev.

Diagnostika

Diagnostika otravy acetónom sa opiera predovšetkým o dôkladnú anamnézu, fyzikálne vyšetrenie a cielené laboratórne testy. Kľúčové je identifikovať možné zdroje expozície – napríklad kontakt s chemikáliami obsahujúcimi acetón, typicky pri práci s odlakovačmi, riedidlami, alebo v priemyselnom prostredí. V prípade požití je často cítiť charakteristický sladkastý zápach v dychu pacienta, ktorý môže byť prvotným indikátorom. Laboratórne vyšetrenia zahŕňajú stanovenie hladiny glukózy, elektrolytov, funkcie pečene a obličiek, ako aj vyšetrenie krvných plynov, kde sa môže objaviť metabolická acidóza. Prítomnosť acetónu v moči sa dá zistiť testovacími prúžkami, no jeho pozitívny nález treba interpretovať opatrne, najmä pri diferenciálnej diagnostike s diabetickou ketoacidózou. V niektorých prípadoch môže byť užitočné aj toxikologické vyšetrenie dychu alebo plazmy na prítomnosť acetónu. Dôležité je rozlíšiť acetónovú intoxikáciu od iných stavov s podobným klinickým obrazom, ako sú otravy metanolom, izopropanolom či etylénglykolom. 

Terapia

Terapia otravy acetónom je prevažne symptomatická a podporná, pretože neexistuje špecifické antidotum. Základom liečby je zabrániť ďalšej expozícii acetónu. V prípade perorálnej intoxikácie sa neodporúča vyvolávať vracanie. Na zabránenie ďalšieho vstrebávania je možné podať aktívne uhlie alebo zvážiť výplach žalúdka.  Ťažšie prípady intoxikácie si môžu vyžadovať hospitalizáciu na jednotke intenzívnej starostlivosti s cirkulačnou a ventilačnou podporou. Súčasťou terapie je aj úprava vnútorného prostredia. Na urýchlenie  eliminácie acetónu z organizmu je možné v závažných prípadoch využiť hemodialýzu.