Syndróm dolnej dutej žily (inferior vena cava syndrome) je zriedkavý, ale závažný klinický stav, pri ktorom dochádza k čiastočnej alebo úplnej obštrukcii prietoku krvi cez dolnú dutú žilu (vena cava inferior) – veľkú žilu, ktorá odvádza krv z dolných končatín, panvy a brucha späť do srdca. Tento syndróm môže byť akútny alebo chronický a môže mať rôzne príčiny, ktoré si vyžadujú rýchlu diagnostiku a cielene zvolenú liečbu.

Fyziológia a význam dolnej dutej žily

Dolná dutá žila je najväčšia žila ľudského tela. Prechádza brušnou dutinou a prepravuje odkysličenú krv z dolnej časti tela do pravej predsiene srdca. Ak je jej prietok narušený, dochádza k hromadeniu krvi v dolných partiách tela, čo spôsobuje rôzne klinické príznaky.

Príčiny

Najčastejšie príčiny syndrómu dolnej dutej žily zahŕňajú:

• Trombóza (krvná zrazenina) – často spojená s hyperkoagulačnými stavmi (napr. pri rakovine, tehotenstve, genetických poruchách zrážania krvi).
• Nádory – ako napríklad renálny karcinóm, hepatocelulárny karcinóm alebo leiomyosarkóm žilovej steny, ktoré môžu žilu invadovať alebo utláčať
• Gravidita – zväčšujúca sa maternica môže komprimovať dolnú dutú žilu, najmä v polohe na chrbte.
• Aneuryzma alebo fibrotické procesy v retroperitoneálnom priestore.
• Zúženie po chirurgickom zákroku alebo traume.

Klinické príznaky

Príznaky závisia od rozsahu a rýchlosti uzáveru žily. Medzi najčastejšie patria:

• Opuch dolných končatín – symetrický alebo jednostranný.
• Bolesti alebo tlak v dolnej časti brucha a krížoch.
• Viditeľné rozšírenie povrchových žíl na bruchu alebo stehnách.
• Žilová insuficiencia – pocit ťažoby, nočné kŕče, metličkové žilky.
• Znížený venózny návrat – čo môže spôsobiť hypotenzívne stavy alebo synkopy.
• V tehotenstve: závraty, slabosť, bledosť pri ležaní na chrbte.

Diagnostika

Diagnóza syndrómu dolnej dutej žily si vyžaduje zobrazovacie vyšetrenia, ako napríklad:

• Ultrazvuk s dopplerom – najmä pri hodnotení prietoku krvi v dolných končatinách.
• CT alebo MR angiografia – poskytuje detailný obraz o priechodnosti žily a okolí.
• Venografia – invazívne vyšetrenie so zavedením kontrastu priamo do žily.

Dôležitou súčasťou je aj anamnéza a fyzikálne vyšetrenie, ktoré môžu poukázať na rizikové faktory ako rakovina, tehotenstvo alebo trombofilné stavy.

Liečba

Liečba závisí od príčiny syndrómu:

• Antikoagulačná liečba – pri trombóze (napríklad heparín, warfarín, NOAC).
• Trombolýza alebo mechanická trombektómia – pri akútnom uzávere.
• Chirurgický alebo endovaskulárny zásah – napríklad stentovanie alebo odstránenie nádoru.
• Podporná liečba – kompresné pančuchy, úprava polohy pri gravidite, hydratácia.

V prípade syndrómu počas tehotenstva sa odporúča vyhýbať sa ležaniu na chrbte a preferovať ľavý bok, čím sa znižuje tlak na dolnú dutú žilu.

Prognóza a komplikácie

Ak sa syndróm diagnostikuje a lieči včas, prognóza môže byť priaznivá. Neliečený stav však môže viesť k vážnym komplikáciám, ako sú:

• Chronická venózna insuficiencia

• Pľúcna embólia

• Zlyhanie obličiek (pri kompresii renálnych žíl)

• Zvýšené riziko úmrtia pri onkologických ochoreniach