Synkopa (kolaps)

29.10.2023

Synkopa, či kolaps je náhle vzniknutá, krátkodobá strata vedomia, spojená s padaním. Vzniká v dôsledku nedokrvenia mozgu (zníženej perfúzie). Tento stav býva bez následkov. Trvá niekoľko desiatok sekúnd a spontánne sa upraví, keď sa prekrvenie mozgu v ležiacej polohe zvýši. 

Ak sa jedná o synkopy, ktoré sa často opakujú, môžu pacientovi znížiť kvalitu života a taktiež sa zvyšuje riziko vzniku zlomenín či poranenia hlavy. Synkopa je závislá aj od pohlavia - vyskytuje sa častejšie u žien. Veľké množstvo „nevinných“ kolapsov sa odohráva hlavne v letnom období, kedy je pacient vyčerpaný z veľkého tepla, alebo je dehydratovaný.

Typy: 

  1. Reflexná – môže byť vazovagálna (dysfunkcia blúdivého nervu), situačná (v dôsledku tlaku pri kašli, kýchaní, močení), karotická, neuralgická
  2. Ortostatická – pri dlhom státí
  3. Postprandiálna – pokles systolického tlaku po jedle
  4. Kardiogénna – delíme ju ešte na mechanickú – napr. chlopňové chyby, a arytmogénnu – pri poruchách srdcového rytmu (komorové tachykardie, choroba sínusového uzla)
  5. Vaskulárna – vzniká pri prasknutí aorty (disekcii), migréne, kompresii dolnej dutej žily v tehotenstve 

Pridružené príznaky

  • bledosť
  • potenie (pot je studený)
  • nevoľnosť
  • točenie hlavy
  • pocit na vracanie
  • rozmazané videnie

PRVÁ POMOC 

Pokiaľ dôjde k omdleniu, je potrebné pacienta nechať ležať v horizontálnej polohe a zdvihnúť mu nohy. Ak sa nachádza padajúci v našej blízkosti, snažíme sa ho zachytiť a zmierniť tým jeho pád. Je nutné taktiež zistiť či nejde o zástavu obehu, v tomto prípade začíname oživovanie (KPR). Treba pamätať najmä na to, že pri synkope sa človek väčšinou do pár sekúnd sám preberie a začne reagovať, taktiež má hmatný pulz a sám spontánne dýcha. Po prebratí by sa pacient nemal pokúšať hneď prudko vstávať, najprv by sa mal po chvíli posadiť a až neskôr pomaly postaviť. 

DIAGNOSTIKA A LIEČBA

Návšteva lekára býva opodstatnená najmä u pacientov, ktorých synkopy trápia opakovane. Diagnostika pozostáva zväčša z anamnézy, fyzikálneho vyšetrenia a EKG záznamu. 

Hospitalizácia pacienta so synkopou je odporúčaná v týchto prípadoch:

  •  synkopa vzniknutá pri námahe 
  •  synkopa vedúca k nejakému poraneniu
  •  náhla smrť v rodinnej anamnéze pacienta
  •  častá synkopa
  •  EKG abnormality srdcového rytmu
  •  známe/predpokladané srdcové ochorenie

Najvýznamnejšie je zistiť a liečiť základnú chorobu pacienta, ktorá synkopu spôsobila, najmä ak sa jedná o ochorenie kardiovaskulárneho systému. Liečba sa teda odvíja od typu synkopy (čo ju vyvolalo) a následne sa podľa závažnosti uskutoční buď neinvazívna liečba prostredníctvom liekov, alebo invazívna liečba (katetrizácia, implantácia kardiostimulátora).

Používame súbory cookies pre zlepšenie funkčnosti našich stránok. Dodatočné súbory cookies používame na vykonávanie analýz používania webových stránok a na kontrolu účinnosti marketingových opatrení. Súhlas s používaním súborov cookies vyjadríte kliknutím na tlačidlo "Súhlasím".