Perinefrický absces označuje vznik hnisavej kolekcie v blízkosti obličiek. Najčastejšie vzniká ako komplikácia urologických infekcie. Ide o závažný stav, ktorý sa prejavuje bolesťou, horúčkou a môže byť komplikovaný vznikom sepsy. Diagnózu potvrdíme pomocou zobrazovacích vyšetrení. Terapia spočíva v užívaní antibiotík a drenáži abscesu.

Príčina

Perinefrický absces môže vzniknúť hematogénnym šírením (krvou) infekcie z ložiska mimo obličky alebo lokálnym šírením infekcie. Najčastejšie ide o ascendentnú infekciu z močového mechúra, ktorá vedie k vzniku pyelonefritídy. Pri lokálnom šírení dochádza k prenikaniu infekcie z obličky do okolitých perirenálnych tukových tkanív. Absces sa môže vytvoriť aj ako dôsledok rúptúry (prasknutia) obličkového abscesu. Perinefrické abscesy môžu vzniknúť aj šírením infekcie z okolitých orgánov, ako je pečeň, krček maternice, pankreas, žlčník, slepé čreva. K šíreniu infekcie môže dôjsť aj v dôsledku vertebrálnej (chbrticovej) osteomyelitídy.

Najčastejšie sa vyskytujúce baktérie sú Escherichia coli, Staphylococcus aureus a Klebsiella pneumoniae. Escherichia coli je zodpovedná približne za polovicu prípadov.

Rizikové faktory

• Diabetes mellitus.
• Tehotenstvo.
• Infekcia močových ciest.
• Štrukturálne abnormality močových ciest.
• Močové kamene.
• Neurogénny močový mechúr.
• Vezikoureterálny reflux.
• Polycystická choroba obličiek.

Prejavy

Klinický obraz perinefrického abscesu býva často nešpecifický, čo môže sťažiť včasnú diagnostiku. Pacienti sa zvyčajne sťažujú na pozvoľný nástup horúčky, bolesť v boku alebo bruchu a celkovú únavu. Pri šírení infekcie sa môže bolesť šíriť do slabín a dolných končatín. Napriek tomu, že perinefrický absces býva komplikáciou infekcie močových ciest, klasické príznaky ako dyzúria (pálenie pri močení) alebo polakizúria (časté močenie) sa vyskytujú zriedkavo.

U starších pacientov alebo u pacientov s neuropatiou (napríklad pri diabetes mellitus alebo chronickom alkoholizme) býva priebeh ochorenia často miernejší a menej výrazný. Pri postihnutí pečene môže byť prítomná bolesť v pravom hornom kvadrante brucha.

Diagnostika

Perinefrický absces predstavuje závažnú komplikáciu, pri ktorej oneskorená diagnostika môže mať závažné dôsledky. Anamnesticky pátrame po rizikových faktoroch, ako sú štrukturálne abnormality močových ciest či diabetes mellitus. Pri fyzikálnom vyšetrení je častý bolestivý poklep v podrebrí a u približne polovice pacientov možno hmatať masu v oblasti obličiek. V niektorých prípadoch sa môžu objaviť aj zápalové zmeny kože nad postihnutou oblasťou. Klinický obraz môže pripomínať pyelonefritídu, ak pacient po 4 až 5 dňoch adekvátnej antibiotickej liečby pyelonefritídy nedochádza k zlepšeniu, mali by sme myslieť na perinefrický absces. V rámci laboratórnej diagnostiky sa vykonáva kompletný krvný obraz a biochemické vyšetrenia, ktoré môžu poukázať na zníženú funkciu obličiek a prítomnosť zápalu. Močový sediment môže preukázať pyúriu alebo proteinúriu, avšak často býva normálny. Zobrazovacie metódy zohrávajú kľúčovú úlohu pri diagnostike, využívame ultrasonografiu a počítačovú tomografiu (CT) s kontrastom.

Terapia

Manažment perinefrického abscesu zahŕňa kombináciu antibiotickej liečby a podľa potreby aj perkutánnu drenáž (cez kožu). Chirurgický zákrok je indikovaný v prípadoch, keď antibiotická terapia a perkutánna drenáž nie sú dostatočne účinné.