Urolitiáza (močové kamene)

Garant MUDr.  Adriana Gondová MUDr. Adriana Gondová

Urolitiáza je stav, pri ktorom sa tvoria konkrementy v obličkách alebo močových cestách. V priebehu života postihuje približne 10 % populácie. Až u 50 % pacientov dochádza po preliečení k recidívam litiázy. Vznik močového konkrementu  je následkom celkového ochorenia na podklade metabolickej poruchy, infekcie močových ciest alebo morfologických zmien uropoetického systému.   

Rizikové faktory: 

  • nadbytok živočíšnych bielkovín v potrave: Strava s vysokým obsahom živočíšnych tukov vedie k zvýšenému vylučovaniu kalcia, oxalátov a kyseliny močovej do moču, zníženiu pH moču. 
  • nedostatok kalcia v potrave 
  • poruchy gastrointestinálneho traktu: Spôsobujú nadmerné vylučovanie litogénnych látok, deficit inhibítorov kryštalizácie, zvýšenú acidifikáciu a koncentráciu moču. 
  • lieky (napr. Sulfonamidy, Alopurinol) 
  • dreňová cystóza obličiek 
  • obštrukčné anomálie močových ciest 
  • funkčné poruchy močových ciest 
  • chronická dehydratácia  
  • chronická podvýživa s vysokým obsahom purínov 
  • imobilita 
  • sedavé zamestnanie 
  • gravidita  
  • genetická predispozícia 
  • uroinfekcia 

Etiológia: 

Podstatou vzniku močových konkrementov je zvýšenie koncentrácie litogénnych látok v moči alebo zníženie vylučovania inhibítorov litiázy. Tieto faktory pri malom objeme vylučovaného moču spôsobujú vznik presýteného moču, v ktorom dochádza k tvorbe kryštálov. Rastom a agregáciou kryštálov sa postupne vytvorí konkrement. Medzi najčastejšie typy konkrementov patria kalcium oxalátové, fosfátové a konkrementy z kyseliny močovej. 

Rozdelenie: 

Litiáza môže postihnúť rôzne časti močového systému. Podľa lokalizácie konkrementu rozoznávame nasledujúce typy: 

  • Nefrolitiáza: konkrement je lokalizovaný v obličkách 
  • Ureterolitiáza: konkrement je v močovodoch (ureteroch) 
  • Cystolitiáza: konkrement je v močovom mechúri 
  • Uretrolitiáza: konkrement je v močovej rúre (uretre)

Klinický obraz: 

Príznaky urolitiázy sa líšia v závislosti od umiestnenia močového konkrementu, jeho veľkosti a prítomnosti komplikácií.  

  • kolikovitá bolesť v bedrovej oblasti: Bolesť býva ostrá, intenzívna a môže sa šíriť na prednú brušnú stenu 
  • nevoľnosť a vracanie  
  • urgentné močenie 
  • bolesť, pálenie, rezanie pri močení 
  • prítomnosť krvi v moči (hematúria) 

Existujú aj pokojové konkrementy obličiek, ktoré môžu byť úplne asymptomatické alebo spôsobujú len občasné slabé a tupé bolesti v boku, hematúriu či recidivujúce uroinfekcie. 

Diagnostika: 

  • Anamnéza a fyzikálne vyšetrenie: Z anamnézy sa zisťujú príznaky, rizikové faktory a prítomnosť komorbidít, hlavne systémových ochorení, ktoré môžu zvyšovať riziko vývoja urolitiázy. Pri fyzikálnom vyšetrení je typicky prítomný bolestivý poklep v oblasti obličiek (tapottment). 
  • Laboratórne vyšetrenia: Vyšetruje sa moč chemicky a mikroskopicky. Pri urolitiáze sa nachádzajú v močovom sedimente erytrocyty, leukocyty a baktérie v rôznom rozsahu. Ďalej sa vyšetruje sérum na koncentráciu urey, kreatinínu, kyseliny močovej, vápnika a zápalových parametrov. 
  • Ultrasonografia obličiek a močového mechúra: Je neinvazívne, rýchle a spoľahlivé vyšetrenie, ktoré preukáže prítomnosť močových konkrementov a dilatáciu močového systému.  
  • RTG snímok obličiek a močového mechúra: Viac ako 80 % konkrementov je viditeľných na RTG vyšetrení, čo umožní popísať ich veľkosť, počet a lokalizáciu.  
  • Intravenózna vylučovacia urografia (IVU): Je vyšetrovacia metóda, ktorá sa používa na vizualizáciu močových ciest, obličiek, močovodov a močového mechúra. Táto procedúra sa často vykonáva pomocou kontrastnej látky podávanej intravenózne (do žily), aby sa zvýraznili močové cesty na RTG snímkach. 
  • Natívne CT obličiek: CT scan poskytuje detailné obrazy močových ciest a je považovaný za jednu z najpresnejších metód pri diagnostike urolitiázy. 
  • Dynamická scintigrafia: Nezobrazí konkrementy, ale umožní posúdiť funkciu obličiek. 

Terapia: 

  • Liečba akútnej bolesti: Indikované sú nesteroidné protizápalové lieky, ako napr. Diclofenák, Indometacín. Ďalšou možnosťou sú parenterálne aplikované spazmoanalgetiká, napr. Algifen.  
  • Vypudzovacia liečba: Po odznení akútnej fázy sa podávajú lieky pomáhajúce spontánnemu odchodu konkrementov, napríklad α-blokátory. 
  • Hydratácia: Dostatočný príjem tekutín, predovšetkým vody, je často kľúčovým prvkom pri liečbe urolitiázy.  
  • Liečba infekcií: Ak sú prítomné infekcie močových ciest, je dôležité preliečiť ich vhodnými antibiotikami v závislosti od etiológie. 
  • Prevencia recidívy: U pacientov s opakovanými epizódami urolitiázy je dôležitá dlhodobá preventívna liečba liekmi a dodržiavanie režimových opatrení. 
  • Extrakorporeálna litotrypsia: Táto procedúra využíva vonkajšie vlny na rozdrvenie močového konkrementu na menšie kúsky, ktoré sa potom prirodzene vylučujú močom. 
  • Ureterorenoskopia: Pri väčších konkrementoch alebo v prípade, že litotrypsia nie je účinná, môže byť potrebný endoskopický zákrok, pri ktorom sa ureteroskop (tenká trubica s kamerou) zavádza do močových ciest za účelom odstránenia konkrementu. 
  • Perkutánna extrakcia konkrementu (PEK): PEK je chirurgický zákrok, ktorý sa používa na odstránenie močových kameňov z obličiek. Táto procedúra sa vykonáva prostredníctvom malého rezu alebo punkcie v bedrovej oblasti s následným vstupom do obličky. 

Prevencia: 

  • Zvýšený príjem tekutín: Jedným z najdôležitejších opatrení na prevenciu tvorby močových kameňov je dostatočný príjem tekutín. Zvýšený príjem vody zriedi moč, čím sa znižuje koncentrácia minerálov, ktoré tvoria konkrement. 

  • Zníženie príjmu soli: Vyšší príjem soli (predovšetkým sodíka) môže zvýšiť koncentráciu vápnika a ďalších minerálov v moči, čím sa zvyšuje riziko tvorby močových konkrementov. 

  • Zabezpečenie dostatočného príjmu vápnika: Príjem dostatočného množstva vápnika v strave pomáha zamedziť nadmernému vylučovaniu vápnika močom. 

  • Zabezpečenie optimálneho príjmu vitamínu D: Vitamín D je dôležitý pre správnu absorpciu vápnika z čriev. Jeho nadmerný príjem však môže zvýšiť hladinu vápnika v moči.  

  • Kontrola príjmu proteínov: Nadmerný príjem živočíšnych bielkovín zvyšuje hladinu purínov a kyseliny močovej. 

  • Pravidelný príjem citrusových plodov: Niektoré štúdie naznačujú, že pravidelný príjem citrusových plodov znižuje riziko tvorby urátových kameňov.