Rizikové faktory: 

• nadbytok živočíšnych bielkovín v potrave: Strava s vysokým obsahom živočíšnych tukov vedie k zvýšenému vylučovaniu kalcia, oxalátov a kyseliny močovej do moču, zníženiu pH moču. 
• nedostatok kalcia v potrave 
• poruchy gastrointestinálneho traktu: Spôsobujú nadmerné vylučovanie litogénnych látok, deficit inhibítorov kryštalizácie, zvýšenú acidifikáciu a koncentráciu moču. 
• lieky (napr. Sulfonamidy, Alopurinol) 
• dreňová cystóza obličiek 
• obštrukčné anomálie močových ciest 
• funkčné poruchy močových ciest 
• chronická dehydratácia  
• chronická podvýživa s vysokým obsahom purínov 
• imobilita 
• sedavé zamestnanie 
• gravidita  
• genetická predispozícia 
• uroinfekcia 

Etiológia: 

Podstatou vzniku močových konkrementov je zvýšenie koncentrácie litogénnych látok v moči alebo zníženie vylučovania inhibítorov litiázy. Tieto faktory pri malom objeme vylučovaného moču spôsobujú vznik presýteného moču, v ktorom dochádza k tvorbe kryštálov. Rastom a agregáciou kryštálov sa postupne vytvorí konkrement. Medzi najčastejšie typy konkrementov patria kalcium oxalátové, fosfátové a konkrementy z kyseliny močovej. 

Rozdelenie: 

Litiáza môže postihnúť rôzne časti močového systému. Podľa lokalizácie konkrementu rozoznávame nasledujúce typy: 

• Nefrolitiáza: konkrement je lokalizovaný v obličkách 
• Ureterolitiáza: konkrement je v močovodoch (ureteroch) 
• Cystolitiáza: konkrement je v močovom mechúri 
• Uretrolitiáza: konkrement je v močovej rúre (uretre)
  

Klinický obraz: 

Príznaky urolitiázy sa líšia v závislosti od umiestnenia močového konkrementu, jeho veľkosti a prítomnosti komplikácií.  

• kolikovitá bolesť v bedrovej oblasti: Bolesť býva ostrá, intenzívna a môže sa šíriť na prednú brušnú stenu 
• nevoľnosť a vracanie  
• urgentné močenie 
• bolesť, pálenie, rezanie pri močení 
• prítomnosť krvi v moči (hematúria) 

Existujú aj pokojové konkrementy obličiek, ktoré môžu byť úplne asymptomatické alebo spôsobujú len občasné slabé a tupé bolesti v boku, hematúriu či recidivujúce uroinfekcie. 

Diagnostika: 

• Anamnéza a fyzikálne vyšetrenie: Z anamnézy sa zisťujú príznaky, rizikové faktory a prítomnosť komorbidít, hlavne systémových ochorení, ktoré môžu zvyšovať riziko vývoja urolitiázy. Pri fyzikálnom vyšetrení je typicky prítomný bolestivý poklep v oblasti obličiek (tapottment). 
• Laboratórne vyšetrenia: Vyšetruje sa moč chemicky a mikroskopicky. Pri urolitiáze sa nachádzajú v močovom sedimente erytrocyty, leukocyty a baktérie v rôznom rozsahu. Ďalej sa vyšetruje sérum na koncentráciu urey, kreatinínu, kyseliny močovej, vápnika a zápalových parametrov.
• Ultrasonografia obličiek a močového mechúra: Je neinvazívne, rýchle a spoľahlivé vyšetrenie, ktoré preukáže prítomnosť močových konkrementov a dilatáciu močového systému.  
• RTG snímok obličiek a močového mechúra: Viac ako 80 % konkrementov je viditeľných na RTG vyšetrení, čo umožní popísať ich veľkosť, počet a lokalizáciu.  
• Intravenózna vylučovacia urografia (IVU): Je vyšetrovacia metóda, ktorá sa používa na vizualizáciu močových ciest, obličiek, močovodov a močového mechúra. Táto procedúra sa často vykonáva pomocou kontrastnej látky podávanej intravenózne (do žily), aby sa zvýraznili močové cesty na RTG snímkach. 
• Natívne CT obličiek: CT scan poskytuje detailné obrazy močových ciest a je považovaný za jednu z najpresnejších metód pri diagnostike urolitiázy. 
• Dynamická scintigrafia: Nezobrazí konkrementy, ale umožní posúdiť funkciu obličiek. 

Terapia: 

• Liečba akútnej bolesti: Indikované sú nesteroidné protizápalové lieky, ako napr. Diclofenák, Indometacín. Ďalšou možnosťou sú parenterálne aplikované spazmoanalgetiká, napr. Algifen.  
• Vypudzovacia liečba: Po odznení akútnej fázy sa podávajú lieky pomáhajúce spontánnemu odchodu konkrementov, napríklad α-blokátory. 
• Hydratácia: Dostatočný príjem tekutín, predovšetkým vody, je často kľúčovým prvkom pri liečbe urolitiázy.  
• Liečba infekcií: Ak sú prítomné infekcie močových ciest, je dôležité preliečiť ich vhodnými antibiotikami v závislosti od etiológie. 
• Prevencia recidívy: U pacientov s opakovanými epizódami urolitiázy je dôležitá dlhodobá preventívna liečba liekmi a dodržiavanie režimových opatrení. 
• Extrakorporeálna litotrypsia: Táto procedúra využíva vonkajšie vlny na rozdrvenie močového konkrementu na menšie kúsky, ktoré sa potom prirodzene vylučujú močom. 
• Ureterorenoskopia: Pri väčších konkrementoch alebo v prípade, že litotrypsia nie je účinná, môže byť potrebný endoskopický zákrok, pri ktorom sa ureteroskop (tenká trubica s kamerou) zavádza do močových ciest za účelom odstránenia konkrementu. 
• Perkutánna extrakcia konkrementu (PEK): PEK je chirurgický zákrok, ktorý sa používa na odstránenie močových kameňov z obličiek. Táto procedúra sa vykonáva prostredníctvom malého rezu alebo punkcie v bedrovej oblasti s následným vstupom do obličky. 

Prevencia: 

• Zvýšený príjem tekutín: Jedným z najdôležitejších opatrení na prevenciu tvorby močových kameňov je dostatočný príjem tekutín. Zvýšený príjem vody zriedi moč, čím sa znižuje koncentrácia minerálov, ktoré tvoria konkrement. 

• Zníženie príjmu soli: Vyšší príjem soli (predovšetkým sodíka) môže zvýšiť koncentráciu vápnika a ďalších minerálov v moči, čím sa zvyšuje riziko tvorby močových konkrementov. 

• Zabezpečenie dostatočného príjmu vápnika: Príjem dostatočného množstva vápnika v strave pomáha zamedziť nadmernému vylučovaniu vápnika močom. 

• Zabezpečenie optimálneho príjmu vitamínu D: Vitamín D je dôležitý pre správnu absorpciu vápnika z čriev. Jeho nadmerný príjem však môže zvýšiť hladinu vápnika v moči.  

• Kontrola príjmu proteínov: Nadmerný príjem živočíšnych bielkovín zvyšuje hladinu purínov a kyseliny močovej. 

• Pravidelný príjem citrusových plodov: Niektoré štúdie naznačujú, že pravidelný príjem citrusových plodov znižuje riziko tvorby urátových kameňov.