Alektrofóbia je špecifická fóbiou charakterizovaná intenzívnym a iracionálnym strachom z kurčiat alebo hydiny. Táto porucha patrí medzi zriedkavé úzkostné poruchy, no pre postihnutých jedincov môže výrazne ovplyvniť kvalitu života. Strach sa môže prejaviť pri priamom kontakte s hydinou, pri pohľade na živé či mŕtve vtáky, ale aj pri počutí ich zvukov či dokonca pri sledovaní obrazových materiálov.

Príčina

Presná príčina vzniku fóbií nie je známa, pravdepodobne je multifaktoriálna. Vznik alektrofóbie môže byť ovplyvnený predchádzajúcou traumatickou udalosťou, ako je napadnutie kohútom v detstve a podobne. Okrem toho sa na vzniku alektrofóbie môže podieľať aj genetická predispozícia, osobnostné črty jedinca a faktory prostredia.

Prejavy

Alektrofóbia sa prejavuje intenzívnym strachom a úzkosťou zo sliepok. Jedinci trpiaci alektrofóbiou sa môžu vyhýbať sliepkam a situáciám, pri ktorých by mohli dôjsť do kontaktu s nimi. Psychické symptómu sú doplnené fyzickými prejavmi, ako je dýchavičnosť (dyspnoe), pocit tlaku na hrudi, búšenie srdca (palpitácie), zmeny krvného tlaku, nevoľnosť (nauzea), vracanie, tras, nadmerné potenie (hyperhidróza)

Diagnostika

Diagnostika alektrofóbie sa primárne opiera o klinické vyšetrenie a podrobnú anamnézu pacienta. Psychiater alebo klinický psychológ hodnotí prítomnosť úzkostných prejavov, ako sú tachykardia, potenie, dýchavičnosť, tras či panické ataky v súvislosti s expozíciou hydine. Využívajú sa štandardizované diagnostické nástroje, ako sú štruktúrované rozhovory a dotazníky hodnotiace úroveň strachu a úzkosti. Diferenciálna diagnostika zahŕňa vylúčenie iných fóbií alebo úzkostných porúch, ako aj prítomnosť postraumatickej stresovej poruchy, ak pacient prežil negatívnu skúsenosť spojenú s hydinou.

Terapia

Liečba alektrofóbie sa najčastejšie zakladá na psychoterapeutických prístupoch. Kognitívno-behaviorálna terapia je považovaná za zlatý štandard, pretože pomáha pacientovi identifikovať iracionálne presvedčenia o hydine a nahradiť ich realistickejšími pohľadmi. Dôležitou súčasťou liečby je expozičná terapia, pri ktorej sa pacient postupne a kontrolovane vystavuje podnetom spojeným s jeho fóbiou, čím sa postupne znižuje intenzita strachu. Farmakoterapia sa pri alektrofóbii používa len v závažných prípadoch alebo ak je fóbiou sprevádzaná generalizovaná úzkostná porucha či depresia. Anxiolytiká môžu pomôcť pri akútnych záchvatoch paniky.  Pri závažných prejavoch depresie je možné využiť lieky zo skupiny antidepresív. Selektívne inhibítory spätného vychytávania serotonínu (SSRI) alebo tricyklické antidepresíva sa môžu zvážiť u pacientov s výraznými prejavmi úzkosti. Okrem štandardných terapeutických metód môžu niektorí pacienti benefitovať z relaxačných techník, ako je meditácia, dychové cvičenia alebo progresívna svalová relaxácia.