Syndróm vyhorenia

Taktiež známy aj ako burn out syndrome, je stav celkového fyzického aj psychického vyčerpania. Jeho podkladom je chronický stres, vyplývajúci najmä z povolania. Najčastejšie mu podliehajú ženy a práce, pri ktorých je zvýšené riziko výskytu sú takzvané pomáhajúce profesie, ako napríklad práca v zdravotníctve alebo sociálnych zariadeniach. Pre tento syndróm je charakteristická aj strata motivácie, apatia či anhedónia (neschopnosť tešiť sa). Napriek jeho závažnosti, syndróm vyhorenia nie je klasifikovaný ako samostatná lekárska diagnóza na základe stanoviska WHO z roku 2019.

Príznaky

Z pohľadu psychiky sú prítomné:

• Úzkosť
• Depresia
• Apatia
• Anhedónia
• Hnev
• Strach
• Strata motivácie

Následky na fyzickom zdraví sú nasledovné:

• Chronická únava
• Vyčerpanosť
• Poruchy spánku
• Poruchy sústredenia a pamäti
• Tráviace ťažkosti
• Náchylnosť k chorobám

Príčiny

Dominantným faktorom pri vzniku syndrómu je opakovaná, fyzicky i psychicky namáhavá práca. Ide najmä o typ práce, pri ktorej je nevyhnutný častý kontakt s ľuďmi. Odlišné zamestnania sú však taktiež možným ohniskom nákazy. Ide o súhru viacerých faktorov vplývajúcich na človeka. Medzi takéto faktory zaraďujeme nedostatočné uznanie v práci, nedostatok pracovných síl, nadmerná pracovná záťaž, ochota pomáhať iným nad rámec vlastných síl, prílišná ambicióznosť alebo naopak nízke sebavedomie.

Priebeh

Rozdelenie, s ktorým prišla Christina Maslachová, americká profesorka psychológie, je uznávaným reťazcom, pri vzniku syndrómu vyhorenia. Toto rozdelenie spočíva v štyroch krokoch. V prvej fáze prevláda nadšenie a preťažovanie, ktoré je spôsobené rôznymi ideálmi alebo snahou dosiahnuť určitý úspech. Druhá fáza je charakteristická nástupom fyzického i psychického vyčerpania. V tretej fáze nastupuje dehumanizácia, ktorá slúži ako obranný mechanizmus. Dehumanizácia spočíva v nápádaní iných ľudí a je typom odcudzenia. V poslednej, štvrtej fáze, ktorú nazývame aj ako terminálne štádium sa už naplno a komplexne prejavujú symptómy vyhorenia. Človek sa javí voči spoločnosti ako cynický, ironický až pohŕdavý.

Diagnostika

Človek trpiaci syndrómom vyhorenia môže navštíviť psychológa či psychiatra, ktorý dokáže stanoviť závažnosť problému. Existujú aj rôzne dotazníky, v ktorých pacient pravdivými odpoveďami môže zistiť odpoveď.

Liečba

Kľúčovým faktorom, k zvládnutiu už vzniknutého syndrómu je dostatok času, zameranie sa na sebarozvoj a odstránenie stresových faktorov, ktoré viedli k tomuto stavu. Dôležitá je prítomnosť blízkych ľudí, priateľov alebo venovanie sa relaxačným aktivitám. Netreba zabudnúť na prevenciu, ktorá je podstatná a prostredníctvom ktorej je možné znížiť prepuknutie syndrómu vyhorenia. Medzi kroky prevencie patrí napríklad otvorená komunikácia, empatia alebo navodenie pozitívneho pracovného prostredia.