Serotonínový syndróm je nebezpečný stav, ktorý vzniká ako dôsledok užívania liekov ovplyvňujúcich hladinu serotonínu v mozgu. Tento syndróm môže byť život ohrozujúci, ak nie je včas diagnostikovaný a liečený. Príznaky zahŕňajú nepokoj, vysokú teplotu, svalové zášklby a môžu viesť k závažným zdravotným komplikáciám. Včasná diagnostika a prerušenie podávania problematických liekov sú nevyhnutné pre úspešnú liečbu.

Príčiny

Serotonín patrí medzi tzv. neuromediátory, čiže je to zlúčenina, ktorá v nervovom systéme prenáša informácie medzi nervovými bunkami (a prípadne z nervových buniek na iné bunky). Týchto neuromediátorov je viac a musí medzi nimi existovať rovnováha. Existuje však množstvo liekov, ktoré túto rovnováhu vychyľujú, a to buď cielene, alebo ako vedľajší účinok. Ak dôjde k nadmernému posilneniu serotonínového systému, môže sa objaviť vyššie spomínaný syndróm.

Medzi lieky, ktoré môžu spôsobiť posilnenie serotonínového systému, patria niektoré antidepresíva (najmä SSRI, SNRI a tzv. inhibítory monoaminooxidázy), triptány, niektoré lieky stimulujúce centrálny nervový systém, niektoré lieky proti vracaniu a opiáty používané v liečbe bolesti. Celkový zoznam rizikových liekov je veľmi dlhý a presahuje ciele tohto zámerne jednoduchšieho textu.

Prejavy

Prejavy serotonínového syndrómu môžu byť značne nepríjemné a dramatické. Človek sa začne nadmerne potiť, má zvýšený krvný tlak, cíti búšenie srdca, rozšíri sa mu zrenice a môžu sa objaviť aj kŕče svalov. Typicky je syndróm sprevádzaný zvýšenou teplotou a neurologickými prejavmi (bolesti hlavy, halucinácie, stavy zmätenosti a pod.). Ťažké formy serotonínového syndrómu môžu potom vyústiť do rozvratu vnútorného prostredia s rozpadom svalových vlákien (rabdomyolýza), so zlyhaním obličiek a s poruchou zrážania krvi, čo môže vyústiť do diseminovanej intravaskulárnej koagulopatie (DIC). Tento stav už môže dotyčného ľahko usmrtiť.

Diagnostika

Diagnózu je možné stanoviť na základe príznakov, ktoré sa objavujú u chorého užívajúceho niektorý z potenciálne rizikových liekov.

Liečba

Základom je pochopiteľne okamžité vysadenie medikácie, ktorá by mohla syndróm spôsobovať. Väčšinou je toto vysadenie nasledované pomerne rýchlou stabilizáciou stavu. V niektorých prípadoch je možné aplikovať niektoré lieky, ktoré pomôžu aktivitu serotonínového systému stlmiť. Ťažké prípady môže byť nutné liečiť na monitorovanom lôžku so zaistením dychových funkcií (intubácia, umelá pľúcna ventilácia), tlmením horúčky (podávanie antipyretík), dôslednou hydratáciou a udržiavaním vnútorného prostredia organizmu.