Dobrý deň, vitajte pri týždennom sumári správ z oblasti slovenského zdravotníctva. V dnešných MEDI novinách sa budeme venovať aj týmto témam:

• v zdravotníctve podniká viac ako 11 tisíc spoločností s tržbami takmer 3,4 miliardy eur.
• rezort zdravotníctva chce rozšíriť nárok na poskytnutie zdravotnej starostlivosti pre dlžníkov a osoby bez domova.
• situácia s alergickými ochoreniami, vrátanej alergickej astmy je vážna.

V zdravotníctve podniká viac ako 11 tisíc spoločností, z ktorých 62 % podalo za vlaňajšok daňové priznanie a tržby dosiahli takmer 3,4 miliardy eur. Vo svojej analýze Finstat uvádza, že zdravotníctvo je jedno z mála odvetví, ktoré v posledných rokoch neohrozila ani pandémia,  naopak niektorým jeho sektorom pomohla. Dlhodobo je známe, že ponuka zdravotnej starostlivosti sa na Slovensku postupne scvrkáva, čo chtiac či nechtiac prináša lepšie finančné výsledky pre tých, ktorí majú v zdravotníctve neštátne ambulancie. Najziskovejšími boli všeobecní lekári, ktorým z jedného eura tržieb ostane 27 centov čistého zisku. Za nimi nasledovali špecialisti spolu so zubármi, ktorým na jedno euro tržieb ostane 17 centov čistého zisku. Za posledných päť rokov im tržby rástli v priemere o 7 % v prípade všeobecných lekárov a až 18 % v prípade stomatológov. Spoločnosti, ktoré prevádzkujú ambulancie všeobecných lekárov sú zároveň najmenej zadlženými firmami z tých, ktoré Finstat analyzuje. Naopak najmenej sa v minulom roku darilo laboratóriám, ktorým sa prepadli tržby a skončili v strate. Dôvodom boli hlavne slabé výsledky jedného z najväčších laboratórií Unilabs Slovensko, s. r. o.

Fakultná nemocnica s poliklinikou F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici v pondelok 20. mája po ukončení verejného obstarávania podpísala zmluvu so zhotoviteľom na výstavbu novej nemocnice. Nič tak nebráni ďalšej realizácii projektu. „Vďaka tejto veľkej investícii dokážeme priniesť kvalitnejšiu zdravotnú starostlivosť, pretože investície do modernizácie zdravotníckych zariadení sú kľúčové pre rozvoj infraštruktúr a progres nášho zdravotníctva. uviedla ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková. Nová budova Rooseveltovej nemocnice v Banskej Bystrici je najväčším zdravotníckym projektom Plánu obnovy.  

Rezort zdravotníctva chce rozšíriť nárok na poskytnutie zdravotnej starostlivosti pre dlžníkov a osoby bez domova. Týmto krokom tak Ministerstvo zdravotníctva SR reaguje na analýzu neziskovej organizácie Depaul Slovensko. Výsledky ukázali, že novela z roku 2011, ktorá redukovala nárok na zdravotnú starostlivosť pre dlžníkov iba na neodkladnú zdravotnú starostlivosť, nemotivovala dlžníkov platiť svoje dlhy. Naopak najviac na to doplatili ľudia bez domova, ktorým sa podľa analýzy zhoršilo zdravie. Zároveň sa zvýšili náklady pre štát, keďže cena hospitalizácie ľudí bez domova stojí takmer 4-krát viac ako hospitalizácie zvyšku populácie. Vedenie Depaulu Slovensko vidí riešenie tohto problému v sprístupnení zdravotnej starostlivosti, bez ohľadu na dlh na zdravotnom poistení, vzdelávaní zdravotníkov a komunikácii destigmatizácie ľudí bez domova.

Ministerstvo zdravotníctva SR odmieta tvrdenia o diskriminácii všeobecných lekárov pre dospelých. Reagovalo tak na Asociáciu súkromných lekárov SR, ktorá namieta, že parlament schválil len zmeny týkajúce sa pediatrov. Rezort poukázal na to, že skrátenie ordinačných hodín v ambulantných pohotovostiach pre dospelých tak ako v prípade detských, teda do 20tej hodiny, by pre urgenty vo viacerých nemocniciach znamenalo výrazne vyššie zaťaženie. Ministerstvo zároveň deklarovalo, že k súčasnej situácii v ambulantnom sektore vrátane ambulantnej pohotovostnej služby pristupuje s plnou vážnosťou a s rešpektom. Zároveň informovalo, že pracuje na reforme všeobecnej ambulantnej starostlivosti aj pre deti, aj pre dospelých.

Očakávaná strata zdravotných poisťovní viac ako 276 miliónov eur je príznak celkového stavu verejného zdravotníctva. Pre TASR to zhodnotil analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz Martin Vlachynský. Pacient ju podľa neho aktuálne nepocíti, avšak z dlhodobého hľadiska je a bude svedkom toho, ako slovenské štátom riadené zdravotníctvo nevie odpovedať na výzvy súčasnosti. Poukázal na to, že finančné plánovanie v slovenskom zdravotníctve funguje doslova len na pár mesiacov dopredu. V súvislosti s riešením situácie Vlachynský podotkol, že zdravotné poisťovne vždy môžu byť trochu efektívnejšie, avšak pri takto vysokej očakávanej strate majú podľa neho len jedinú možnosť, ako hospodársky výsledok razantne zmeniť - nakupovať menej zdravotnej starostlivosti. To však nateraz nepredpokladá. Podľa jeho slov pravdepodobne príde k tomu, k čomu prichádza v slovenskom zdravotníctve väčšinou. K dofinancovaniu počas roka.

Študenti vybraných odborov stredných zdravotníckych škôl a vysokých škôl sa budú môcť zamestnať u poskytovateľov zdravotnej starostlivosti už počas nadchádzajúcich letných prázdnin. Absolvovaný budú musieť mať minimálne prvý ročník štúdia. Budú môcť pracovať ako sanitár, praktická sestra - asistent alebo zubný asistent. Ministerstvo zdravotníctva reaguje touto schválenou novelou zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti na akútny nedostatok pracovníkov v zdravotníctve. Toto opatrenie pomôže zdravotníckym zariadeniam v období čerpania letných dovoleniek zmierniť výpadok zamestnancov a posilniť zabezpečenie poskytovania zdravotnej starostlivosti žiakmi stredných zdravotníckych škôl a študentmi vysokých škôl. Zamestnávatelia tak budú mať príležitosť získať potencionálnych nových zamestnancov. 

Európsky zdravotný preukaz poistenca neplatí na všetky služby v zahraničí. Preukaz plne nehradí niektoré výdavky za lekárske ošetrenia, najmä v súkromných nemocniciach. Pri plánovaní dovolenky by si mali ľudia zabezpečiť cestovné poistenie, ktoré ich ochráni pred nečakanými finančnými výdavkami. Európsky preukaz poistenca platí na lekárske ošetrenia v štátnych nemocniciach, v súkromných však nie je akceptovaný. Ľudia si tak budú musieť v zahraničí za niektoré úkony priplatiť, pričom často ide o väčší poplatok.

Situácia s alergickými ochoreniami, vrátanej alergickej astmy je vážna. Počet pacientov na Slovensku každým rokom zásadne pribúda a aj preto odborníci tieto ochorenia často označujú za epidémiu 21. storočia. Odhaduje sa, že už v budúcom roku bude astmou trpieť jeden z 12 Slovákov. Alergie zároveň úzko súvisia aj s prieduškovou astmou. Podľa prezidenta Slovenskej spoločnosti alergológie a klinickej imunológie Miloša Jeseňáka, ak sa alergická rinitída adekvátne nelieči, prechádza v mnohých prípadoch do astmy a taktiež ďalších možných zdravotných komplikácií. Alergie sú aktuálne najčastejším chronickým ochorením v Európe a podľa odhadov bude už v roku 2025 s alergiou zápasiť až polovica európskej populácie. Nová analýza o celospoločenských dopadoch alergie a astmy na Slovensku zároveň upozorňuje na to, že tieto ochorenia spôsobujú ročne u nás aj desaťtisíce vymeškaných dní v škole a v práci. Podľa analýzy zároveň priemerná ročná strata produktivity práce spôsobená alergiami a astmou predstavuje až 181 miliónov eur a odhadovaný celospoločenský dopad týchto ochorení z pohľadu nákladov pre Slovensko predstavuje ročne v priemere až 1,2 miliardy eur.

Fakultnú nemocnicu s poliklinikou J. A. Reimana Prešov čakajú obrovské zmeny. Vláda 22. mája odobrila postup pri realizácii stavebnej časti rozvoja tohto zdravotníckeho zariadenia. To ešte v apríli prešlo z Ministerstva zdravotníctva SR pod rezort obrany. Dôvodom bola práve plánovaná výstavba a modernizácia infraštruktúry nemocnice v najbližšom období. Ako uviedol po rokovaní kabinetu minister obrany Robert Kaliňák, v zásade schválili začiatok tohto investičného projektu. Podrobnosti zatiaľ uvádzať nechcel, prezradil však, že už zasadá realizačný tím a že inšpirácie budú hľadať najmä v Martine. Podľa schváleného uznesenia by mal minister obrany do konca mája zabezpečiť prevod správy majetku štátu k pozemkom a stavbám, na ktorých sa má realizovať stavebná časť investičného projektu na rezort obrany.  Do konca júna by mal zabezpečiť začatie vypracovania projektovej dokumentácie a stavebných prác potrebných na realizáciu samostatne funkčnej bezpečnostnej základne pre výstavbu projektu. Verejné obstarávanie na vypracovanie projektovej dokumentácie a zhotoviteľa stavebných prác by malo začať do 30. septembra. Celkové plánované investičné náklady pritom odhaduje na 550 mil. eur bez DPH. 

Z trhu bol stiahnutý liek, ktorý sa používa pri liečbe cukrovky. Štátny ústav pre kontrolu liečiv informoval o stiahnutí lieku Metfogamma 500 zo šarže 307122 z distribučných spoločností, lekární, zdravotníckych zariadení a pacientov. Dôvodom stiahnutia je nesúlad v označení vonkajšieho a vnútorného obalu lieku, čo môže predstavovať bezpečnostné riziko pre zdravie pacientov. Osoby, ktoré majú balenie uvedenej šarže lieku ústav na kontrolu liečiv žiada, aby tieto balenia, aj v prípade, že sú už otvorené, vrátili do lekárne, v ktorej bol liek vydaný. Pokiaľ to nie je možné, pacienti môžu liek vrátiť do hociktorej inej lekárne. Pacientom, ktorým bolo vydané balenie lieku Metfogamma, bude v lekárni vydané balenie z inej šarže lieku. Liek sa používa pri liečbe Diabetes mellitus 2. typu u dospelých a detí vo veku od 10 rokov. Metfogamma 500 pomáha najmä pacientom, u ktorých diétne opatrenia a cvičenie nestačia na udržanie normálnej hladiny glukózy v krvi. Používa sa najmä u pacientov s nadváhou. 

Študenti ošetrovateľstva Jesseniovej lekárskej fakulty v Martine majú pravidelne k dispozícii workshopy, kde si na veľmi realistických figurínach môžu odskúšať náročné zdravotnícke úkony. Študentov vedú sestry – mentorky a ich cieľom je, aby sa dôkladne pripravili na svoju budúcu prácu. Mentorstvo v Univerzitnej nemocnici Martin je jedným z hlavných nástrojov motivácie študentov ošetrovateľstva zdokonaľovať sa v klinických zručnostiach a prepájať nadobudnuté teoretické vedomosti s praxou. Viac v nasledujúcej reportáži.