Dobrý deň, vitajte pri týždennom sumári správ z oblasti slovenského zdravotníctva. V dnešných MEDI novinách sa budeme venovať aj týmto témam:
od začiatku roka evidujeme u nás 390 prípadov čierneho kašľa.
dlh slovenského zdravotníctva dosiahol 1,96 miliardy eur.
poslanci z hnutia Slovensko sa boja toho, že 212 miliónov eur z plánu obnovy môže byť zmarených.
Slovensko od začiatku roka eviduje 390 prípadov čierneho kašľa. Najvyššiu chorobnosť zaznamenal Úrad verejného zdravotníctva SR u detí do jedného roka. Deklaruje, že situáciu pravidelne monitoruje. V piatok o tom informovala hlavná hygienička SR Tatiana Červeňová. Vyšší výskyt ochorenia u nularočných detí podľa nej spôsobujú dva základné faktory. Buď sa matky nedali preočkovať v tehotenstve a druhý dôvod je, že nularočné deti ešte nepodliehajú povinnému očkovaniu. Upozornila, že zaočkovanosť u detí pri povinných očkovaniach už niekoľko rokov vykazuje pokles, čo môže spôsobiť čoraz častejší výskyt ohnísk týchto ochorení. V prípade čierneho kašľa je najnižšia zaočkovanosť v Bratislavskom a Košickom kraji. Očkovanie odborníci odporúčajú aj dospelým. Tehotným ženám sa očkovanie odporúča najmä v prvom a druhom, ale aj v treťom trimestri. Hlavná hygienička deklarovala, že Slovensko je v prípade potreby pripravené na zvýšený záujem o preočkovanie.
Dlh slovenského zdravotníctva dosiahol ku koncu minulého roka 1,96 miliardy eur. Vyplýva to zo správy Ministerstva zdravotníctva SR, ktorú minulý týždeň v stredu vzala na vedomie vláda. V porovnaní s rokom 2022 dlh narástol o viac ako 50 miliónov eur. Záväzky po lehote splatnosti tvorili 817 mil. a medziročne stúpli o 4,6 mil. eur. Štátne nemocnice mali ku koncu vlaňajšieho roka dlhy takmer 1,14 miliardy. Záväzky po lehote splatnosti sa vyšplhali na 736 mil. eur a tvoria 86 % z celkovej hodnoty dlhov po lehote splatnosti v celom sektore zdravotníctva. Nemocnice v pôsobnosti ministerstva vnútra a obrany vykazujú záväzky po lehote splatnosti vo výške takmer 30 miliónov eur. Regionálne nemocnice majú záväzky po lehote splatnosti viac ako 51 miliónov a v lehote splatnosti cez 95 miliónov eur. Rezort zdravotníctva informuje aj o tom, že Európska komisia žaluje Slovenskú republiku v súvislosti s tým, že si nesplnila povinnosti vyplývajúce zo smernice o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách tým, že nezabezpečila, aby verejnoprávne subjekty poskytujúce zdravotnú starostlivosť splácali svoje obchodné dlhy v lehote najviac 60 dní. Ministerstvo financií SR preto žiada o navýšenie prostriedkov na zaplatenie omeškaných dlhov nemocníc.
Na to, aby poisťovne mohli spolupracovať s Asociáciou nemocníc Slovenska aj v druhom polroku im štát musí doplatiť minimálne 200 miliónov eur. Vyhlásil to prezident asociácie Marián Petko na tlačovej konferencii po rokovaní rady, ktorá bola poslednýkrát v súčasnom zložení, v máji ich čakajú voľby. Tiež oznámil, že asociácia dostane už tento týždeň dodatky k uzatvoreniu zmlúv so všetkými troma poisťovňami. Podľa Petka všetky dokážu s nimi garantovať spoluprácu len prvý polrok. Na druhý potrebujú dofinancovanie minimálne 200 miliónov eur. Ak sa tak nestane, bude sa zvyšovať dlh nemocníc a doplatí na to pacient. Asociácia verí, že dodatky by mali byť onedlho podpísané. Ako ďalej dodal, riešili aj vyhlášku ministerstva zdravotníctva o optimalizácii nemocníc. Asociácia k nej poslala dokopy 300 pripomienok. Podľa jeho slov treba zmeniť mnoho vecí, medzi nimi napríklad cestovnú mapu pre pacienta, preklady pacientov z menších nemocníc do väčších a naopak, ako aj zabezpečiť záchrannú službu, ktorá bude voziť pacientov tam, kde dostanú zdravotnú starostlivosť. Prezident tvrdí, že je to extrémne náročný materiál, aby bol plne funkčný, a aby bola dostatočne zabezpečená kvalita pre pacientov.
V monobloku Univerzitnej nemocnice L. Pasteura na Triede SNP v Košiciach aktuálne detailne vyčísľujú cenu opráv a rekonštrukcií po nedávnom požiari. Ako pre agentúru SITA uviedla vedúca komunikačného odboru Ladislava Šustová, na vyčísľovaní participujú experti poistných spoločností, ktoré sa budú podieľať na finančnom vyrovnaní. Šustová doplnila, že celková suma niekoľkonásobne prekročí pôvodne odhadovanú sumu. Podľa medializovaných informácií malo ísť o sumu 100-tisíc eur. Ako ďalej dodala, so zriaďovateľom, ktorým je Ministerstvo zdravotníctva SR, sme od vzniku mimoriadnej udalosti v úzkom kontakte, detailne informujeme ministerku Zuzanu Dolinkovú o priebehu prác, ako aj o výške predpokladanej sumy. V týchto dňoch začali sanačné práce, po ktorých sa začne s rekonštrukciou tak, aby bolo pracovisko pripravené na opätovné používanie začiatkom budúceho roka. Podotkla ale, že termín ukončenia prác je závislý aj od schvaľovacích procesov a termínov verejného obstarávania.
Peniaze zo zrušených zubných benefitov nepôjdu ľuďom, ale úradom, ktoré peniaze majú. Tvrdia to poslanci strany Sloboda a Solidarita, ktorí upozornili na to, že na zrušené benefity bolo v rozpočte vyčlenených 40 až 60 miliónov eur. Ministerstvo zdravotníctva argumentovalo tým, že na to nie sú peniaze, pretože sú potrebné inde a budú inak pomáhať ľuďom. SaS tvrdí, že koalícia sa vykrúca a peniaze v sume takmer 27 miliónov eur poputujú na úrady pre úradníkov, ktoré peniaze majú. Financie budú podľa opozičnej strany určené na aktivity Národného centra zdravotníckych informácií, Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Národného inštitútu pre hodnotu a technológie v zdravotníctve a operačného strediska záchranky. Otázka podľa poslanca za SaS Tomáša Szalaya znie, čo za tieto peniaze Slováci od Národného centra zdravotníckych informácií a ostatných organizácií dostanú.
Poslanci z hnutia Slovensko sa boja toho, že 212 miliónov eur z plánu obnovy môže byť zmarených.Vyhlásil to poslanec hnutia Slovensko a exminister zdravotníctva Marek Krajčí. Podľa jeho slov táto výzva je komplikovaná na pochopenie u bežného občana, a to využíva ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková, ktorá, uprednostňuje jednu nemocnicu pred ostatnými. Poukazuje na to, že sľúbila Pente dodatok o tom, že jej garantuje peniaze na nemocnicu v Spišskej Novej Vsi aj po júni 2026, na čo sa budú musieť brať peniaze zo štátneho rozpočtu. To už sleduje Európska prokuratúra, ako aj Národná kriminálna agentúra, čo môže ohroziť peniaze z výzvy.
O urgentnom nedostatku pľúcnych lekárov v Banskobystrickom kraji na tlačovej konferencii informoval predseda Banskobystrického samosprávneho kraja Ondrej Lunter. Ako konštatoval, v krátkom čase v kraji zaniknú dve pneumologické ambulancie bez náhrady – v Banskej Bystrici a v Lučenci. Dôvodom je vek jednotlivých lekárov. Lekár aj lekárka sú vo veku nad 70 rokov a z fyzických dôvodov už nemôžu ďalej ordinovať. Podľa župana je potrebné situáciu riešiť, aby pacienti nezostali bez prístupu k liekom a k lekárom a lekárkam. Pre ministerstvo zdravotníctva vypracovali sadu návrhov na riešenie aktuálnej situácie. Sieť ambulancií je podľa Luntera tá prvá nárazníková zóna pre pacientov a keď ona nefunguje, tak sa liečba ľudí odkladá, ľudia predčasne zomierajú a preťažujú sa nemocnice. Kraj v spolupráci s partnermi pre ministerstvo vypracoval šesť bodov, medzi ktorými je napríklad predĺženie platnosti odporučenia špecialistu na predpis liekov všeobecným lekárom zo šiestich na 12 mesiacov, alebo rozšírenie kompetencií pre všeobecných lekárov a sledovanie chronických pneumologických diagnóz stabilizovaných pacientov.
Zákon o kategorizácii ústavnej zdravotnej starostlivosti čakajú podľa všetkého zmeny. Ministerstvo zdravotníctva SR pod vedením Zuzany Dolinkovej tvrdí, že si ich vyžiadala prax, ktorá odhalila viaceré nedostatky legislatívy. Podľa predbežnej informácie by rezort chcel novelu zákona predložiť do medzirezortného pripomienkového konania už v máji tohto roka. Podľa ministerstva aplikačná prax súvisiaca s implementáciou kategorizácie ústavnej zdravotnej starostlivosti a nemocníc s účinnosťou od 1.1. 2024 preukázala, že súčasné znenie zákona je vo viacerých bodoch nedostatočné. Sú potrebné viaceré čiastkové úpravy zákona za účelom zefektívnenia procesov súvisiacich s implementáciou kategorizácie ústavnej zdravotnej starostlivosti a nemocníc a nápravy zistených nedostatkov právnej úpravy. Jej cieľom je úprava legislatívno-technických chýb, zníženie administratívnej záťaže na strane ministerstva i poskytovateľov, či úprava vzťahu medzi hlavnou a partnerskou nemocnicou.
Mentorstvo v Univerzitnej nemocnici Martin je jedným z hlavných nástrojov motivácie študentov ošetrovateľstva na zdokonaľovanie sa v klinických zručnostiach a na prepojenie nadobudnutých teoretických vedomostí s reálnou klinickou ošetrovateľskou praxou. Vďaka aktívnemu prístupu sestier-mentorov Univerzitnej Nemocnice Martin k účasti na profesionálnej príprave budúcich sestier vznikol nápad na strane UNM v spolupráci s koordinátorom mentorov UNM a Ústavom ošetrovateľstva JLF UK vytvoriť koncepciu pravidelných workshopov pre študentov ošetrovateľstva. „Keďže študenti v posledných rokoch zažívali náročné obdobie v rámci vzdelávania a praktickej výučby kvôli pandémii ochorenia Covid-19 a súvisiacim opatreniam, bolo viac než kľúčové premýšľať a vytvoriť takýto koncept.“ uviedol v televízii Doktor koordinátor mentorov UNM Mgr. Lukáš Blahút. Najbližší workshop pre študentov sa uskutoční 17. mája.
Rodičia detí od nula do šesť rokov môžu prostredníctvom mobilnej aplikácie Bebbo sledovať a podporovať vývin svojho dieťaťa, monitorovať jeho rast či zaznamenávať preventívne prehliadky a očkovania. Môžu tiež získavať rady a odporúčania. Bezplatnú aplikáciu v utorok 23. apríla predstavili organizácia UNICEF, Slovenská spoločnosť primárnej pediatrickej starostlivosti Slovenskej lekárskej spoločnosti a občianske združenie Pediatri deťom. Dostupná je v 15 krajinách sveta. "Jedno z možných riešení, ako zachovať najlepšiu možnú zdravotnú starostlivosť o stúpajúci počet detí v ambulancii - aj podľa skúseností z vyspelých krajín - je vzdelávanie rodičov, aby zvládli rozpoznať a manažovať základné príznaky chorôb, sledovali vývin svojho dieťaťa a venovali sa viac prevencii chorôb a fyzickému i duševnému zdraviu svojich malých detí." uviedla hlavná odborníčka Ministerstva zdravotníctva SR pre všeobecnú starostlivosť o deti a dorast Elena Prokopová. Bebbo má personalizovaný obsah na základe konkrétneho veku a pohlavia dieťaťa. Poskytuje interaktívne nástroje v štyroch oblastiach. Môžu ju používať obaja rodičia súčasne pre jedno alebo viac detí.
Väčšina mladých trávi vo voľnom čase na internete viac ako štyri hodiny denne a najviac času na sociálnych sieťach. Na účely spojené so školskými povinnosťami využíva väčšina mladých internet maximálne dve hodiny denne. Vyplýva to z výsledku prieskumu Centra pre liečbu drogových závislostí (CPLDZ) v Bratislave, ktorý realizovali na vzorke 1422 študentov základných a stredných škôl prevažne z Bratislavského kraja. To, akým spôsobom trávia mladí voľný čas na internete sa medzi dievčatami a chlapcami líši. "Narovnako vychádzajú sociálne siete, u chlapcov následne prevláda gaming alebo hranie videohier, u nejakého množstva sledovanie stránok s pornografickým obsahom. U dievčat je druhá najčastejšia činnosť sledovanie filmov a seriálov a potom online nakupovanie." priblížila Zuzana Kamendy z Centra pre liečbu drogových závislostí. Z prieskumu tiež vyplynulo, že vyše 50 percent dievčat využíva internet, aby ušli alebo zabudli na svoje osobné problémy. U chlapcov je to len asi 20 percent. Zároveň zhruba tretina dievčat uviedla, že trávi na internete toľko času, že to ovplyvnilo ich pracovné či školské výsledky. Z chlapcov túto odpoveď uviedlo niečo vyše 20 percent.
