MEDI Noviny 14. 10. 2023

Sezóna 1 - Epizóda 29

14.10.2023

Ďalšia epizóda »

Dobrý deň, vitajte pri týždennom sumári správ z oblasti slovenského zdravotníctva. V dnešných MEDI novinách sa budeme venovať aj týmto témam:

  • Slovenská lekárska komora odvolala svojho prezidenta Pavla Oravca,

  • Ministerstvo zdravotníctva SR vyhlasuje novú výzvu na zriadenie ambulancií všeobecných lekárov pre dospelých a pediatrov, 

  • dočasnou generálnou riaditeľkou Všeobecnej zdravotnej poisťovne sa stane jej bývalá šéfka Ľubica Hlinková.

Slovenská lekárska komora odvolala svojho prezidenta Pavla Oravca z dôvodu, že sústavne prekračoval právomoci prezidenta, hrubo porušoval vnútorné predpisy a pri výkone svojej funkcie nerešpektoval rozhodnutia rady a prezídia Slovenskej Lekárskej Komory. Uviedla to hovorkyňa komory Nancy Závodská. Podľa nej sa vedenie komory aktuálne oboznamuje s agendou, ku ktorej v posledných šiestich mesiacoch nemalo prístup. Zdôrazňuje, že všetky povinnosti, ktoré vyplývajú komore z preneseného výkonu štátnej správy, si komora bez komplikácií plní. Snem lekárskej komory minulý týždeň odvolal Pavla Oravca z funkcie prezidenta viac ako dvojtretinovou väčšinou hlasov. Dočasným vedením komory je poverený Jaroslav Šimo.

Ministerstvo zdravotníctva SR vyhlasuje novú výzvu na zriadenie ambulancií všeobecných lekárov pre dospelých a pediatrov. Informoval o tom minister zdravotníctva Michal Palkovič. Príspevok na zriadenie ambulancie dosiahne od 60-tisíc eur do 80-tisíc eur v závislosti od toho, v akom okrese sa bude ambulancia nachádzať. Výška príspevku závisí od toho, aký nedostatok ambulancií je v danom okrese. V okresoch s kriticky nedostatkovým počtom ambulancií príspevok dosiahne 80-tisíc eur, keďže ide o tzv. čierny okres. V okresoch s rizikovo nedostatkovým počtom ambulancií, v tzv. červenom okrese, bude príspevok 70-tisíc eur. V okresoch s rizikovým počtom ambulancií, v tzv. oranžovom okrese, štát na zriadenie ambulancie prispeje 60-tisíc eur. Podmienky čerpania príspevku sú oproti minulosti jednoduchšie a celý proces je menej byrokratický. 

Kampaň svetové zdravotníctvo vyzýva budúcu vládu, aby si určila zdravotníctvo ako prioritu a zaviazala sa k adekvátnemu a systematickému dofinancovaniu celého sektora. Zástupcovia pacientskych organizácií a odborných asociácií na tlačovej konferencii v pondelok 9. októbra upozornili na nedostatočnú dostupnosť inovatívnych liekov aj na dlhé čakacie lehoty na vyšetrenia a operácie. Podľa odborníčky ministerstva zdravotníctva SR pre primárnu pediatriu Eleny Prokopovej, dostupnosť a kvalita zdravotnej starostlivosti si vyžadujú okamžitú a sústredenú pozornosť novej vlády. Ako ďalej dodala zabezpečenie adekvátneho financovania je nevyhnutné pre poskytovanie včasnej, efektívnej a kvalitnej starostlivosti pacientom. Pacientske a odborné asociácie upozorňujú, že Slovensko v zdravotníctve dlhodobo zaostáva za väčšinou európskych krajín. Prezidentka Asociácie na ochranu práv pacientov Mária Lévyová upozornila, že pacienti si ťažko vedia nájsť všeobecného lekára a na vyšetrenie u špecialistov čakajú niekoľko mesiacov. 

Na ozdravení verejných financií by sa podľa úradníckej vlády Ľudovíta Ódora mohli podieľať aj poistenci zdravotných poisťovní. Úsporu by štát dosiahol tým, že by im znížil benefity od zdravotných poisťovní o dve tretiny. Štát by tým už v roku 2025 ušetril 40 miliónov eur. Rezort financií tvrdí, že v krajinách s vyspelými zdravotnými systémami je komplexná zdravotná starostlivosť zabezpečená pre všetkých obyvateľov bez ohľadu na príjem. Mimo povinnej zdravotnej starostlivosti sú obvykle len doplnkové výkony a služby – napríklad očná a zubná starostlivosť. Upozorňuje na to, že pri benefitoch zdravotných poisťovní pre poistencov ide o zdroje z verejného zdravotného poistenia, ktoré sa vynakladajú aj na aktivity a produkty nesúvisiace s nevyhnutnou a účinnou zdravotnou starostlivosťou, čo je definícia zdravotnej starostlivosti financovanej z verejného zdravotného poistenia. Zdravotné poisťovne vynakladajú na tzv. benefity poistencom približne 60 miliónov eur ročne. Ide pritom o marketingové aktivity zdravotných poisťovní financované z verejného zdravotného poistenia. 

Centralizácia riadenia nemocníc by mala byť pre budúcu vládu prioritou. Vyplýva to z vyjadrenia štátnej tajomníčky Ministerstva zdravotníctva SR Moniky Jankechovej. Reformou je podmienená žiadosť o piatu platbu z plánu obnovy v prvom kvartáli roka 2024. Na ministerstve sa má zriadiť Ústredný orgán pre správu nemocníc. Míľnik nateraz mešká, no podľa tajomníčky jeho plnenie ohrozené nie je. Podľa harmonogramu mal nový útvar vzniknúť do konca roka. Vzhľadom na aktuálnu politickú situáciu však jeho zriadenie rezort očakáva až v prvom kvartáli 2024. V súčasnosti má pripravené podklady na jeho vznik. Keďže ide o výrazný zásah do organizačnej štruktúry ministerstva zdravotníctva, bude už na budúcej vláde, aby zhodnotila stratégiu, schvaľovanie či implementáciu tohto návrhu v zmysle platnej legislatívy. 

Slovenská lekárska komora spolu s Univerzitnou nemocnicou Louisa Pasteura v Košiciach uviedli pilotný Mentoringový projekt, ktorého cieľom je zapojenie aktívnych mladých lekárov do riešenia problémov zdravotníckych zariadení. Venuje sa nielen špecializačnému štúdiu, ale aj prechodu mladých absolventov do praxe, komunikácii, administratíve, či právnym postupom. Informovala o tom Slovenská lekárska komora. Mentoringový projekt by mal pomôcť k bezproblémovému zapájaniu sa nových mladých lekárov do života a chodu zdravotníckeho zariadenia. Znamená to nutnosť proaktívneho prístupu z oboch strán – mladých lekárov i vedenia nemocnice. V najbližších týždňoch by sa mohli do projektu zapojiť ďalšie veľké štátne nemocnice v Bratislave, v Martine, v Banskej Bystrici a v Nitre a podľa výsledkov sa zhruba po polroku Mentoringový projekt otvorí pre ďalších záujemcov.

Dočasnou generálnou riaditeľkou Všeobecnej zdravotnej poisťovne sa stane jej bývalá šéfka Ľubica Hlinková. Informoval o tom minister zdravotníctva Michal Palkovič. Hlinkovú z funkcie šéfky VšZP odvolal koncom marca 2020 vtedajší minister zdravotníctva Marek Krajčí. Zdôvodnil to potrebou zefektívniť činnosť poisťovne pri prijímaní opatrení v súvislosti s pandémiou. Minister Palkovič vyzdvihol u Hlinkovej vysokú odbornosť a skúsenosti v legislatíve. Poukázal na to, že bude vo funkcii len na určitý čas, najviac na šesť mesiacov. Ľubica Hlinková sa zároveň stala predsedníčkou predstavenstva VšZP, podpredsedom predstavenstva bude Vincent Rechtorík a členom predstavenstva poisťovne Branislav Hološ. Staronová šéfka Štátnej poisťovne si nemyslí, že jej funkcia je v konflikte záujmov. Zároveň ani neuvažuje o tom, že by stiahla svoju žalobu voči VšZPoisťovni. Minister zdravotníctva tiež potvrdil, že cez platbu za poistencov štátu do všetkých troch zdravotných poisťovní pritečie dodatočných 316 miliónov eur. Tým sa podľa neho zdravotné poisťovne, ktoré vykázali za prvý polrok stratu, finančne stabilizujú. Zároveň členovia predstavenstva Všeobecnej zdravotnej poisťovne Beata Havelková a Ľubomír Kováčik k 10. októbru tohto roka ukončili svoje pôsobenie v poisťovni po viac ako troch rokoch vo vedení spoločnosti.

Platbu za poistencov štátu treba v štátnom rozpočte pre budúci rok navýšiť na minimálne 6,5 percenta priemernej mzdy. Na rokovaní odvetvovej tripartity v pondelok 9. októbra o to požiadala Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SR. Poukázala pritom na kritickú finančnú situáciu v zdravotníctve. Tento návrh je na úrovni platby vo výške 86 eur, ktorá je aktuálne platná v Českej republike. Nová vláda musí podľa Asociácie nastaviť systémové a predvídateľné financovanie zdravotníctva na niekoľko rokov dopredu. Upozornila, že bez adekvátneho financovania a systémových zmien nepríde zlepšenie pri personálnom nedostatku či optimalizácii siete nemocníc. Návrh na navýšenie platby za poistenca štátu podľa nej podporili aj Asociácia štátnych nemocníc SR, združenia Samosprávne kraje Slovenska či rezort zdravotníctva. 

Univerzitná nemocnica Bratislava ponúka možnosť očkovania proti chrípke. Záujemcovia sa môžu bez registrácie očkovať v očkovacom centre Nemocnice akademika Ladislava Dérera na bratislavských Kramároch. Zaočkovať sa tam nechal aj minister zdravotníctva Michal Palkovič, ktorý spolu s ďalšími zdravotníkmi pripomenul dôležitosť očkovania. Podľa jeho slov cieľovou skupinou, ktorá by sa mala dať zaočkovať proti chrípke, sú ľudia vo vyššom veku a osoby, ktoré majú viacero ochorení. Očkovanie je podľa neho dôležité aj pre ľudí pracujúcich vo väčších kolektívoch. V očkovacom centre v nemocnici na Kramároch sa môže verejnosť zaočkovať každý pracovný deň od 13tej do 14tej hodiny.