R42 Vertigo

Pocit nevoľnosti, pri ktorom u človeka dochádza k pocitom točenia hlavy. Sprevádzaný pocitom neistoty a nevoľnosti (niektorí ho opisujú ako stav podobný miernemu stavu opitosti). Ide o symptóm opisujúci zdanlivý pohyb tela vzhľadom na okolie, pripadne zdanlivý pohyb predmetov, ktoré človeka obklopujú.

Závrat

Vertigo býva sprevádzané poruchou rovnováhy a vegetatívnymi symptómami, ako je pocit na vracanie (nausea)  alebo samotné vracanie. Označenie “závrat” sa v bežnom živote používa v širšom význame a zahŕňa aj nevestibulárne príčiny. V minulosti definované len ako točivý, rotačný závrat. Pozor aj v prípade, ak sa pacient sťažuje napr. na pohupovanie, pohyb okolia, pocit nestability... Symptómy môžu výrazne zasahovať do kvality života postihnutého, sociálnych vzťahov, ktorý musí zmeniť svoje návyky, povolanie.... 

Závratové stavy

Nepatria medzi ochorenia detského veku, napriek tomu nimi môžu trpieť ( ale je to zriedkavé). Výskyt závratov stúpa s vekom.

Vertigo

Závrat môže byť príznakom aj mnohých iných ochorení napr.: 

- ochorenia srdca, vysoký alebo nízky tlak 

- metabolických ochoreniach (cukrovka)

- pri psychiatrických diagnózach - anémia (chudokrvnosť).

Závratový stav je druhým najčastejším príznakom, na ktorý sa pacienti sťažujú u svojich lekárov. Až 60 % ľudí za svoj život zažije nejaký závratový stav. Prevalencia (výskyt) týchto stavov s vekom stúpa.

Príčiny a podmienky vzniku a vývoja ochorenia v mnohých prípadoch nepoznáme. Napriek neznalosti pôvodu vie lekár pacientovi pomôcť. Pri znalosti pôvodu ochorenia je možné ho aj úplne vyliečiť. 

Vestibulárny závrat

Klamný pocit pohybu vlastného tela voči okoliu alebo klamný pocit pohybu okolia, často rotačného charakteru. Vertigo vzniká v mozgu z nesúladu informácii prichádzajúcich z vestibulárneho aparátu (rovnovážny aparát vo vnútornom uchu), zo zraku a z propriocepcie (schopnosť vnímania polohy tela). Fyziologickou príčinou vertiga je zvláštne alebo nadmerné dráždenie vestibulárneho aparátu – napríklad rotácia na kolotoči, zmena teploty vnútorného ucha.

Nevestibulárny (nepravý) závrat

Viac ako 40 % populácie zažije počas života potiaže, ktoré interpretuje ako poruchu rovnováhy alebo ako závrat. Ich výskyt narastá s vekom a u seniorov bývajú častý dôvodom návštevy lekára. Takýto nevestibulárny závrat má menej špecifický charakter ako vestibulárny závrat a netýka sa priamo vestibulárneho systému. Môže sa jednať o neistotu v priestore, instabilitu, strach z pádu, pocit na odpadnutie pri poklese krvného tlaku alebo pri zníženom prekrvení mozgového tkaniva. 

Nevestibulárny závrat môže byť symptómom iných ochorení, ako je znížený krvný tlak (hypotenzia), zvýšený krvný tlak (hypertenzia), arytmie, anémia, neurologické poruchy alebo psychiatrické ochorenia, niekedy aj ako nežiadúce účinky niektorých liekov, ako napríklad psychofarmaká, antiepileptiká alebo antihypertenzíva. 

Vyšetrenia pri poruche rovnováhy

Pacient sa často vyšetruje mimo ataku, teda vtedy, keď nemá symptómy, preto je veľmi dôležitý opis príznakov, podľa ktorých sa určuje, či ide o problém vestibulárny alebo nevestibulárny. Zisťujeme provokačné faktory:

• Pohyb a poloha hlavy, ktoré indukujú závrat
• Situácie, ktoré vyvolajú symptómy (napríklad otvorené priestory – agorafóbia)

Dôležitý je vývoj príznakov (konštantné alebo kolísavé príznaky) a ich trvanie. Vrámci neurologického vyšetrenia je dôležité posudzovanie zraku, postavenie očí v očnici, pohyb očných bulbov a vyšetrenie spontánneho nystagmu, hodnotenie sluchu, vyšetrenie hlavových nervov (VII. A V.), vyšetrenie chôdze a postoja. Pomocný význam ma Head Impuls Test. 

Prístrojové vyšetrenia

Elektronystagmografia registruje pohyb oka – nystagmus, ktorý vyvolávame buď rotačným testom – vyšetrovaný sedí v rotačnom kresle – alebo termickým testom, kedy sa pacientovi aplikuje do ucha teplá alebo studená voda. V oboch prípadoch sledujeme, či sa nystagmus objaví a ako dlho pretrváva. 

Relácia vznikla v spolupráci s Nemocnica AGEL Komárno