▶
S3 E12
Ako pracovať s vlastnými emóciami
Máte chuť povedať, čo vám prekáža, no radšej mlčíte. Potom príde chvíľa, keď už nedokážete reagovať pokojne. Práca s emóciami neznamená ani ich potláčanie, ani nekontrolovaný výbuch. V relácii Diagnóza o tom hovorila MUDr. Ingrid Janošková, psychiatrička. Vysvetlila význam hnevu, strachu a smútku aj to, ako sa učiť vyjadrovať nespokojnosť bez toho, aby sa rozhovor zmenil na hádku.
Emócie: aj nepríjemné pocity majú svoj význam
Psychiatrička prirovnáva emócie k vnútornému kompasu. Strach nás môže viesť preč z nebezpečnej situácie, hnev upozorňuje na to, čo nám nevyhovuje, a radosť nás motivuje zostať tam, kde nám je dobre. Emóciu opisuje ako reakciu na konkrétnu situáciu. Odlišuje ju od nálady, ktorá trvá dlhšie. Hovorí pritom o príjemných a nepríjemných emóciách. Aj tie nepríjemné majú podľa nej dôležitú ochrannú úlohu. Osobitne sa zastavila pri hneve. Vníma ho ako často odmietanú emóciu, hoci nám pomáha pomenovať nespokojnosť a meniť to, čo nám škodí. To, že je emócia nepríjemná, ešte neznamená, že ju máme ignorovať.
21.10.2026
Ako pracovať s vlastnými emóciami
Ako zvládať hnev: pomenovať ho skôr, než vybuchne
Spôsob, akým pristupujeme k emóciám, podľa Ingrid Janoškovej ovplyvňuje aj výchova. Keď dieťa opakovane počúva, že hnevať sa nie je pekné, môže sa naučiť svoju nespokojnosť skrývať. Podobne opisuje očakávanie, že chlapci sa nemajú báť.
Aj v dospelosti si potom niektorí ľudia myslia, že okolie ich prijme iba vtedy, keď sú veselí a vtipní. Smútok či hnev sa tak snažia neukazovať.
Pripomenula aj telesný sprievod emócií, napríklad svalové napätie. Pri práci s hnevom tak v rozhovore prepája jeho prežívanie, telesnú reakciu a spôsob, akým svoju nespokojnosť dávame najavo.
Dlhé mlčanie však podľa psychiatričky môže vyústiť do kriku. Vtedy sa pozornosť presunie od pôvodného problému k spôsobu, akým o ňom hovoríme. Dôležité už nie je iba to, čo chceme povedať, ale aj ako to povieme.
Počítanie do desať vytvára priestor na reakciu
Hostka používa obraz volantu: emócia nás rozhýbe, no smer máme určovať my. Odporúča najskôr si uvedomiť, že sa hneváme, trochu vychladnúť a narátať do desať. Potom možno nespokojnosť vyjadriť konštruktívnejšie.
Spomenula aj telesnú aktivitu pred náročným rozhovorom. Zmyslom týchto krokov nie je predstierať pokoj, ale nájsť spôsob, ako povedať, čo nám prekáža, bez impulzívneho výbuchu.
Emočná inteligencia: vnímať seba aj druhých
Emočnú inteligenciu psychiatrička približuje ako schopnosť fungovať medzi ľuďmi. Zahŕňa rozpoznávanie vlastných potrieb, regulovanie reakcií aj citlivosť voči tomu, čo prežíva druhý človek.
Prirovnáva ju k vode, ktorá si dokáže nájsť cestu aj cez úzke miesto. Podobne môžeme podľa nej v komunikácii hľadať riešenie, ktoré berie do úvahy nás aj okolie.
Súčasťou sebaregulácie je tiež schopnosť odložiť okamžité uspokojenie potreby. Na príklade dieťaťa s cukríkom vysvetľuje rozhodovanie medzi menšou odmenou teraz a väčšou neskôr. Pripomína význam trpezlivosti a vydržania pre dôležitejší cieľ. Sebareguláciu prirovnáva k športovému tréningu.
Výrazné ťažkosti s reguláciou emócií podľa nej môžu súvisieť aj s psychickou poruchou. V takých prípadoch hovorí tiež o možnostiach odbornej liečby.
Pozrite si celý rozhovor s Ingrid Janoškovou v relácii Diagnóza v TV archíve TV Doktor. Spoznajte, čo znamená práca s emóciami a prečo môže byť porozumenie vlastnému hnevu užitočnejšie než jeho potláčanie.

