▶
S5 E5
Nedostatok opatrovateliek: problém pracovníkov aj seniorov
Po dvoch dvanásťhodinových službách má prísť oddych. Namiesto neho však opatrovateľka zastupuje chýbajúcu kolegyňu. Takto opisuje dôsledky nedostatku opatrovateliek Mgr. Anna Ghannamová, predsedníčka a štatutárka občianskeho združenia Náruč pre Seniorov. V štúdiu TV Doktor hovorila o vyčerpaní personálu, návrhu zvýšenia miezd aj o tom, ako do sociálnych služieb prilákať mladých ľudí.
V rozhovore uviedla približne 17 000 opatrovateliek vrátane pracovníčok domácej opatrovateľskej služby. S odvolaním na prieskum rezortu práce spomenula odhad, podľa ktorého v dlhodobej starostlivosti chýba 4 000 opatrovateliek a 2 000 sestier. Zdôraznila, že ide o sociálne služby, nie o nemocnice. Keď niekto ochorie alebo odíde, službu musia pokryť zostávajúci kolegovia. Nadčasy podľa nej prinášajú únavu, vyhorenie a ďalšie odchody. Nedostatok ľudí tak zvyšuje záťaž práve tým, ktorých potrebujeme v sektore udržať.
Práca pritom nekončí pomocou pri raňajkách. Hostka opísala dvanásťhodinovú službu od rannej hygieny cez prípravu klientov na jedlo a aktivity až po večernú starostlivosť. Upozornila, že mnohí prijímatelia potrebujú intenzívnu pomoc. Následky pocítia aj rodiny hľadajúce miesto pre blízkeho. Anna Ghannamová spomenula zariadenia, ktoré neobsadili uvoľnené lôžka, pretože nemali dostatok personálu. Voľná posteľ teda ešte nemusí znamenať dostupnú starostlivosť.
12.10.2026
Nedostatok opatrovateliek: problém pracovníkov aj seniorov
Vyššie mzdy a projekt Návrat domov
Za základný krok považuje lepšie finančné ohodnotenie. Predstavila zámer asociácie presadzovať zvýšenie hrubej mesačnej mzdy opatrovateliek o 600 eur, rozdelené do troch etáp po 200 eur. Ide o požiadavku, s ktorou chce rokovať s politickými predstaviteľmi, nie o oznámenie schváleného zvýšenia.
Cieľom projektu Návrat domov je podľa nej udržať súčasných pracovníkov a motivovať časť slovenských opatrovateliek a opatrovateľov v Rakúsku, aby sa vrátili pracovať na Slovensko. Hovorila o ambícii získať späť približne 2 000 ľudí, pričom aj návrat tisícky by považovala za úspech.
Na financovaní navrhuje spojiť štátne zdroje, Európsky sociálny fond a príspevok zamestnávateľov. Zdôraznila, že nestačí osloviť ľudí v zahraničí. Lepšie podmienky musia pocítiť aj tí, ktorí už dnes starostlivosť zabezpečujú doma.
Požiadavky podľa nej podporuje spoločné memorandum poskytovateľov, profesijných komôr a odborov. Zlepšenie podmienok preto predstavuje ako spoločnú úlohu, nie problém jedného zariadenia.
Práca v sociálnych službách potrebuje novú generáciu
Priemerný vek pracovníkov dlhodobej starostlivosti v rozhovore uviedla na úrovni 52 rokov. Aj preto predstavila pripravovaný projekt Generácia dlhovekosti, ktorý má mladým ľuďom priblížiť sektor, jeho zmysel a pracovné možnosti.
Náročnosť práce nezakrývala, no pripomenula aj jej osobný rozmer. Výsledok vidí pracovník v spokojnosti klienta, úsmeve alebo rozhovore, ktorý osamelému človeku zlepší deň.
Odbornosť rastie praxou a vzdelávaním
Podľa hostky sú dôležité empatia, ochota pracovať a kvalitná príprava. Samotným kurzom sa učenie nekončí. Potrebné sú vedenie skúseným kolegom aj priebežné vzdelávanie.
Sociálne služby zároveň nepredstavila ako profesijnú slepú uličku. Hovorila o možnostiach ďalšieho štúdia, prechode k ošetrovateľstvu či manažmentu. Spomenula aj elektronické zaznamenávanie úkonov a potrebu odborníkov na informačné technológie.
Mladých pozvala, aby zariadenia spoznali ako dobrovoľníci. Rozhovory so seniormi a osobná skúsenosť im podľa nej môžu ukázať viac než predstavy zo sociálnych sietí.
Pozrite si celý rozhovor s Annou Ghannamovou v TV archíve TV Doktor. Zistite, čo stojí za nedostatkom opatrovateliek a aké riešenia hostka navrhuje pre dostupnejšiu starostlivosť o seniorov.

