Dobrý deň, sledujete MEDI Noviny na TV Doktor.

Dnes začíname témou vzdelávania budúcich sestier. Od septembra sa na šiestich stredných zdravotníckych školách spúšťa pilotný model 1+4, do ktorého nastúpilo 248 študentov. Pozrieme sa aj na nové pravidlá pre darcov krvi, plány na novú nemocnicu v Trnave a modernizáciu tamojšieho urgentného príjmu.

Venovať sa budeme aj návrhom na lepšiu dostupnosť špecialistov, takzvanej prenosnej úhrade liečby, klinickým štúdiám génovej terapie, starostlivosti o deti so zriedkavým ochorením, genetickej diagnostike na detskej onkológii, robotickej chirurgii vo Zvolene a tomu, kedy volať tiesňovú linku 155.

Na záver pridáme krátke správy: presťahovanie chirurgickej ambulancie v Žiari nad Hronom, odporúčania pre bezpečný beh a rozšírenie registra automatických externých defibrilátorov.

Od septembra sa na Slovensku začína pilotné vzdelávanie budúcich sestier podľa modelu 1+4. Do šiestich tried na stredných zdravotníckych školách sa zapojilo 248 študentov. Projekt predstavil minister zdravotníctva Kamil Šaško spolu s predsedom Trnavského samosprávneho kraja Jozefom Viskupičom na Strednej zdravotníckej škole v Trnave. Po ukončení deviateho ročníka základnej školy absolvujú žiaci samostatný desiaty ročník všeobecného vzdelávania. Ten ukončia osobitným dokladom a následne budú pokračovať v štvorročnom odbornom štúdiu v odbore všeobecná sestra. Podľa ministra model zachováva požadované štandardy, rozsah aj kvalitu odbornej prípravy a spĺňa podmienky Európskej únie. Študenti majú prepojiť odborné vedomosti a praktické zručnosti s klinickou praxou v nemocniciach a zdravotníckych zariadeniach. Cieľom je plnohodnotná kvalifikácia všeobecnej sestry, uplatniteľná na Slovensku aj v ďalších členských štátoch Európskej únie. Do pilotného projektu sa zapojili školy v Bratislave, Trnave, Žiline, Zvolene, Košiciach a Prešove. Rezort očakáva, že postupne pribudnú ďalšie. V Trnave otvorili jednu triedu s 30 žiakmi, ktorých vybrali spomedzi takmer dvojnásobného počtu záujemcov. Trnavský kraj plánuje do školy investovať viac ako tri milióny eur z eurofondov. Vzniknúť má nový zdravotnícky kampus so simulačným centrom a učebňou pre zubných asistentov. Nedostatok sestier patrí medzi dlhodobé problémy slovenského zdravotníctva. Pilotný model preto nebude dôležitý iba pre školy, ale aj pre nemocnice, ambulancie a pacientov, ktorí sú od dostupnosti zdravotníckeho personálu priamo závislí.

Od 1. septembra platí nový dotazník pre darcov krvi a zložiek z krvi. Národná transfúzna služba upozorňuje, že elektronický dotazník v pôvodnom znení, ktorý bol vyplnený a uložený ešte pred aktualizáciou systému, nebude akceptovať. Zmena súvisí s úpravou vyhlášky o správnej praxi prípravy transfúznych liekov, ktorá platí od júna. Pravidelným darcom celej krvi môže byť zdravý dospelý človek od 18 do 70 rokov. Darcovia vo veku od 65 do 70 rokov potrebujú písomný súhlas všeobecného lekára platný jeden rok. Plazmu a krvné doštičky aferézou možno pravidelne darovať do 65 rokov. Pri prvom odbere je veková hranica pri celej krvi od 18 do 65 rokov a pri aferéze do 60 rokov. Menia sa aj niektoré lehoty po zákrokoch alebo rizikových situáciách. Po akupunktúre vykonanej v zdravotníckom zariadení jednorazovými ihlami možno darovať krv už nasledujúci deň, ak sa neobjaví reakcia v mieste vpichu. Darca však musí priniesť potvrdenie. Po akupunktúre mimo zdravotníckeho zariadenia platí štvormesačný odklad. Po dentálnej hygiene alebo bežnom zubnom ošetrení možno darovať krv na druhý deň. Po vytrhnutí zuba až po týždni a zahojení rany. Pri novom sexuálnom partnerovi sa lehota vyradenia predlžuje na štyri mesiace. Pri rizikovom správaní sa na pracoviskách Národnej transfúznej služby skracuje z 12 na šesť mesiacov. Pre darcov je preto dôležité skontrolovať si aktuálne pravidlá ešte pred návštevou odberového pracoviska.

Minister zdravotníctva Kamil Šaško chce ešte počas pôsobenia súčasnej vlády pripraviť finančný plán výstavby novej nemocnice v Trnave. Projekt považuje za vhodného kandidáta na financovanie formou verejno-súkromného partnerstva, teda PPP projektu, v spolupráci s bankami. Uviedol to na tlačovej konferencii v Trnave. Šaško zdôraznil, že rezort na projekte intenzívne pracuje. O trnavskej nemocnici podľa svojich slov rokoval aj počas viacerých stretnutí v zahraničí. Ďalšie rozhovory s potenciálnymi partnermi plánuje absolvovať na jeseň. Cieľom je nastaviť financovanie tak, aby sa proces výstavby stal nezvratným. Konkrétnejšie informácie by podľa ministra mohli byť známe ešte pred letom 2027. Na realizáciu projektu bolo v závere roka 2024 vydané právoplatné územné rozhodnutie. Výstavbu podporuje mesto Trnava aj Trnavský samosprávny kraj. Celkové náklady boli už skôr odhadnuté na viac ako 380 miliónov eur.

Fakultná nemocnica Trnava vybudovala nový urgentný príjem druhého typu a nové, plne digitálne röntgenové pracovisko. Nemocnica označuje projekt za významný krok v modernizácii zdravotnej starostlivosti na západnom Slovensku. Nové centrum má nepretržite poskytovať nadregionálnu a komplexnú starostlivosť pacientom v kritickom stave a priamom ohrození života. Má vlastné CT, laboratórium a priame prepojenie na operačné sály. Podľa riaditeľa nemocnice Daniela Žitňana tak dokáže bez zbytočných časových strát zasiahnuť pri polytraumách, cievnych mozgových príhodách, infarktoch, ťažkých sepsách aj hromadných nešťastiach. Minister zdravotníctva Kamil Šaško uviedol, že pracovisko je súčasťou koncepcie efektívnej siete traumacentier a urgentných pracovísk s jasne stanovenými štandardmi. Vo Fakultnej nemocnici Trnava už funguje aj urgentný príjem prvého typu so štyrmi špecializovanými ambulanciami. Nový röntgen využíva priamu digitalizáciu. Digitálne detektory a pokročilé spracovanie obrazu majú priniesť detailnejšie snímky, rýchlejšiu diagnostiku, kratšie vyšetrenie a nižšiu radiačnú záťaž.

Opozičné Progresívne Slovensko chce spresniť povinnosti zdravotných poisťovní pri zabezpečovaní dostupnej zdravotnej starostlivosti. Poisťovne by po novom mali poistencovi na jeho žiadosť zabezpečiť konkrétny termín u lekára. Zmenu navrhuje poslanec Oskar Dvořák prostredníctvom novely zákona o zdravotných poisťovniach, ktorú predložil do Národnej rady SR. Nová povinnosť by sa vzťahovala na ambulantnú aj ústavnú zdravotnú starostlivosť u zmluvného poskytovateľa. Podmienkou by bolo predchádzajúce odporúčanie ošetrujúceho lekára. Podľa predkladateľa má návrh zlepšiť manažment pacienta, najmä v prípadoch, keď si poistenec nedokáže sám zabezpečiť potrebné vyšetrenie alebo liečbu. Dvořák pripomenul, že zdravotné poisťovne majú povinnosť zabezpečovať dostupnosť zdravotnej starostlivosti už dnes. Novela má túto povinnosť presnejšie definovať. Poisťovne majú podľa neho najlepší prehľad o zazmluvnených poskytovateľoch, ich kapacitách a možnostiach v okolí konkrétneho poistenca.

Opozičný poslanec Tomáš Szalay z SaS chce zaviesť takzvanú prenosnú úhradu liečby. Poistenec by za stanovených podmienok mohol sumu, na ktorú má nárok z verejného zdravotného poistenia, použiť aj na inú registrovanú liečbu. Pozmeňujúci návrh plánuje Szalay predložiť na najbližšej schôdzi Národnej rady SR k novele zákona o rozsahu a podmienkach úhrady liekov. Poslanec upozorňuje na prípady, keď lekári pacientovi odporučia novú alebo modernú liečbu, zdravotné poistenie ju však neuhrádza. Pacienti si potom musia peniaze na liečbu zabezpečovať sami. Podľa Szalaya by mali peniaze nasledovať pacienta. Ak by mal nárok na určitú sumu za štandardnú liečbu, mohol by ju použiť na inú registrovanú terapiu odporúčanú odborníkmi. Ak by bola drahšia, rozdiel by si doplatil. Prenosná úhrada by mala podliehať viacerým podmienkam. Liečbu by muselo odporučiť špecializované centrum, muselo by ísť o registrovanú indikáciu lieku, pacient by podpísal informovaný súhlas a pred schválením by sa porovnali čisté náklady jednotlivých možností liečby.

Slovensko by sa mohlo zapojiť do klinických štúdií génovej terapie pre pacientov s Duchennovou svalovou dystrofiou. Minister zdravotníctva Kamil Šaško o tejto možnosti rokoval 1. septembra s medzinárodným tímom lekárov a vedcov. Tím pripravuje klinickú štúdiu špecifickej génovej terapie určenej pacientom s týmto ochorením. Duchennova svalová dystrofia je geneticky podmienené degeneratívne ochorenie. Telo pacienta pri ňom nedokáže vytvárať dystrofín, teda bielkovinu, ktorá pomáha udržiavať svaly pevné a zdravé. Minister upozornil, že pri hľadaní účinnej liečby zohráva zásadnú úlohu čas. Ochorenie postupuje rýchlo a jeho následky sú nezvratné. Zapojenie Slovenska do podobných klinických štúdií by podľa Šaška predstavovalo významný krok pre pacientov aj pre slovenské zdravotníctvo.

V Národnom ústave detských chorôb v Bratislave sa lekári starajú o 20 detí s Praderovým-Williho syndrómom. Celkovo žije na Slovensku približne 35 detí s týmto ochorením. Vďaka lepšiemu povedomiu sa syndróm diagnostikuje skôr. Praderov-Williho syndróm je spôsobený chýbaním a poruchou génov na 15. chromozóme, ktoré ovplyvňujú funkciu hypotalamu. Podľa lekárky Ľudmily Košťálovej sú novorodenci s týmto syndrómom výrazne hypotonickí, majú ochabnuté končatiny a nedokážu sať alebo sajú veľmi slabo. Preto neprospievajú, zaostávajú v psychomotorickom vývoji a často potrebujú kŕmenie sondou. Po prvom roku sa príjem potravy zlepšuje. Vo veku dvoch až troch rokov však môže nastúpiť extrémne priberanie. Deťom chýba pocit nasýtenia, preto by jedli neustále. Bez diéty, pohybu a režimových opatrení im hrozí ťažká obezita a súvisiace komplikácie.  Ochorenie môže ovplyvniť aj reč, psychický vývoj a správanie. Rizikom sú aj apnoické pauzy, pri ktorých môžu deti v noci prestať dýchať. Kľúčová je skorá diagnostika a liečba rastovým hormónom. V Národnom ústave detských chorôb už liečia aj šesťtýždňové bábätká. Liečba podporuje rast, svalový tonus a psychomotorický vývoj.

Detská fakultná nemocnica s poliklinikou v Banskej Bystrici začína systematicky budovať genetickú diagnostiku a laboratórium na detskej onkológii. Vyšetrenia, ktoré doteraz posielala najmä do zahraničia, chce robiť vo vlastnej réžii. Výsledky tak majú byť niekoľkonásobne rýchlejšie a nemocnica zároveň ušetrí financie. Na Slovensku ročne diagnostikujú onkologické ochorenie približne 200 deťom, zhruba štvrtinu liečia v Banskej Bystrici. Najčastejšie ide o leukémie, lymfómy a mozgové nádory. Podľa prednostu Pavla Biciana je úspešnosť liečby porovnateľná s krajinami západnej Európy. Slovensko však zaostáva v diagnostike predispozičných syndrómov a testovaní nádorov. Vlastná genetická diagnostika má pomôcť nastaviť cielenejšiu liečbu s menším množstvom nežiaducich účinkov a včas odhaliť nádorové predispozície v rodinách pacientov. Novou metódou zatiaľ vyšetrili 16 detí. Počas približne jedného roka chcú získať údaje aspoň od 100 pacientov a porovnať ich s výsledkami certifikovaných laboratórií. Nemocnica plánuje aj výmenu infúznej techniky. Súčasné prístroje hlásia počas 24 hodín až 40 alarmov, ktoré rušia spánok detí. Nový systém má alarmy presunúť na centrálny pult sestier a zlepšiť bezpečnosť aj presnosť podávania liekov. Oba projekty podporí občianske združenie Svetielko nádeje. Genetická diagnostika má stáť približne 150-tisíc eur a nová infúzna technika ďalších 250-tisíc eur.

Zvolenská nemocnica začne od polovice septembra využívať robotický operačný systém. Uplatnenie nájde najmä pri operáciách hrubého čreva a konečníka, onkologických výkonoch tráviaceho traktu, liečbe prietrží a pri vybraných gynekologických operáciách. Systém poskytuje chirurgovi presný 3D obraz operačného poľa a umožňuje vykonávať veľmi jemné pohyby. Pre pacienta to znamená šetrnejší zákrok, menšie krvné straty, nižšie riziko komplikácií a rýchlejší návrat do bežného života. Primár chirurgického oddelenia Dalibor Panuška prirovnal význam robotickej chirurgie k nástupu laparoskopie pred viac ako 30 rokmi. Na začiatku nemocnica počíta s čakacou dobou jeden až dva týždne. Neskôr by nemala byť dlhšia ako tri až štyri týždne. V úvodnej fáze budú systém využívať chirurgické a gynekologické tímy. Počas prvého roka nemocnica plánuje približne 100 až 150 robotických operácií. Po úplnom rozbehnutí programu by ich mohlo byť niekoľko stoviek ročne.

Tiesňová linka 155 je určená pre závažné stavy, pri ktorých môže byť ohrozený život alebo zdravie. Operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby upozorňuje, že dlhodobá bolesť chrbta či svalov ani bežné tráviace ťažkosti vo väčšine prípadov nevyžadujú zásah záchranky. Ak sa bolesť chrbta alebo svalov opakuje, človek ju pozná a stav sa náhle nemení, možno ju riešiť doma alebo v ambulancii lekára. Záchranári odporúčajú oddych, obmedzenie fyzickej námahy, suché teplo alebo náplasť proti bolesti. Ak bolesť pretrváva, zhoršuje sa alebo si človek nie je istý ďalším postupom, môže kontaktovať všeobecného lekára alebo linku 116 117. Podobne ani hnačka, vracanie či pálenie záhy nie sú automaticky dôvodom na volanie linky 155, pokiaľ sa stav náhle nezhorší a človek ho zvláda doma. Dôležité je dopĺňať tekutiny alebo rehydratačný roztok po malých dúškoch a zvoliť ľahkú diétnu stravu. Ak však ťažkosti pretrvávajú alebo sa zhoršujú, treba sa poradiť so všeobecným lekárom. Pri náhlej, nezvyčajne silnej bolesti, výraznom zhoršení stavu alebo ďalších závažných príznakoch netreba čakať a treba vyhľadať zdravotnú pomoc.

A teraz krátke správy.

Chirurgická ambulancia žiarskej nemocnice sa od začiatku septembra presťahovala do nových a priestrannejších priestorov. Pacienti ju po novom nájdu na treťom poschodí budovy polikliniky, v priestoroch bývalej ambulancie funkčnej diagnostiky. Nemocnica zároveň rozšírila ordinačné hodiny. Chirurgická ambulancia bude po novom ordinovať navyše v pondelok a vo štvrtok. Cieľom je zvýšiť kapacitu ambulancie a skrátiť čakacie lehoty pacientov.

Pravidelný pohyb prospieva srdcu, dôležitá je však správna intenzita, regenerácia a rešpektovanie vlastných limitov. Kardiologička Natália Vaňová z Fakultnej nemocnice AGEL Košice-Šaca odporúča bežcom poznať svoju maximálnu srdcovú frekvenciu. Najpresnejšie ju určí športová prehliadka u telovýchovného lekára. Vytrvalostný beh pomáha znižovať krvný tlak a LDL cholesterol, kontrolovať telesnú hmotnosť a zmierňovať stres. Pozitívny účinok sa prejavuje už pri 150 minútach aeróbnej aktivity týždenne. Srdcovú frekvenciu zvyšuje teplo, dehydratácia, kofeín, stres, nedostatok spánku aj infekcia. Rizikom je každodenný intenzívny tréning, málo regenerácie, dehydratácia a športovanie počas choroby.

Register automatických externých defibrilátorov sa v júli rozšíril o 82 nových prístrojov. Spravuje ho Operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby SR. Operátori tiesňovej linky 155 počas júla aktivovali automatické externé defibrilátory 238-krát. V 83 prípadoch ľudia použili prístroj ešte pred príchodom záchranárov. Ak človek nereaguje a nedýcha normálne, treba okamžite volať 155, začať s resuscitáciou a riadiť sa pokynmi operátora. Ak je v blízkosti dostupný defibrilátor, operátor pomôže volajúcim nájsť ho a bude ich navigovať pri použití. Podľa záchranárov môže použitie AED do piatich minút zvýšiť šancu na záchranu postihnutého až na 75 percent. Pri náhlom zastavení krvného obehu rozhoduje každá minúta.

Na záver si zhrňme to najdôležitejšie.

Na Slovensku sa spustilo pilotné vzdelávanie sestier podľa modelu 1+4. Nové pravidlá platia aj pre darcov krvi. Trnava pripravuje plán financovania novej nemocnice a zároveň má nový urgentný príjem druhého typu. Opozícia navrhuje presnejšie povinnosti poisťovní pri zabezpečovaní termínov u lekára aj takzvanú prenosnú úhradu liečby. Hovorili sme aj o možnosti zapojenia Slovenska do klinických štúdií génovej terapie pri Duchennovej svalovej dystrofii, o deťoch s Praderovým-Williho syndrómom, genetickej diagnostike na detskej onkológii v Banskej Bystrici, robotickej chirurgii vo Zvolene a o tom, kedy volať tiesňovú linku 155 a kedy môže pomôcť lekár alebo linka 116 117. V krátkych správach sme pridali informácie o chirurgickej ambulancii v Žiari nad Hronom, bezpečnom behu a automatických externých defibrilátoroch.  To boli dnešné MEDI Noviny na TV Doktor. Ďakujeme, že ste boli s nami. Prajeme vám pokojný deň a pevné zdravie. Dovidenia.