Dobrý deň, sledujete MEDI Noviny na TV Doktor.

Dnešné vydanie začíname posledným letným špeciálom na konci prázdnin. Pozrieme sa na návrat detí do školy, nástup prvákov, zrak detí pred školským rokom aj psychickú pohodu dospievajúcich. Pridáme praktické rady k cestovaniu lietadlom a prvú pomoc pri podozrení na intoxikáciu.

V ďalšej časti relácie sa budeme venovať sprísneniu regulácie psychoaktívnych látok, transformácii Rooseveltovej nemocnice, návrhu regulovať sociálne siete pre deti do 16 rokov, novému systému zdravotných výkonov, dostupnosti špecialistov, zonácii nemocníc, teplotným štandardom v nemocniciach a štatistikám samovrážd na Slovensku.

Nástup do prvej triedy je pre dieťa veľkou zmenou. Vedúca Krízovej linky pomoci IPčko Veronika Čuláková Tóthová pripomína, že pred začiatkom školského roka pomáha urobiť neznáme prostredie aspoň trochu známejším. Rodičia sa môžu s dieťaťom prejsť ku škole, ukázať mu budovu, spoločne kúpiť školské potreby a rozprávať sa o tom, ako bude vyzerať bežný deň. Kedy sa bude vstávať, kto dieťa odvedie do školy a kedy poň niekto príde. Dôležitý je aj pokoj rodiča. Ak je dospelý napätý, dieťa to vycíti. Pokojná reakcia rodiča je pre prváka signálom, že novú situáciu zvládne. Podľa odborníčky ide pre prvákov o jednu z najväčších zmien, aké doteraz zažili. Čaká ich nové prostredie, noví ľudia, pravidlá aj prvé výraznejšie očakávania na výkon. Je prirodzené, že sa tešia aj obávajú. Strach netreba zľahčovať vetou „neboj sa, to zvládneš“. Lepšie je povedať, že je normálne mať obavy, a spýtať sa, čo dieťa trápi najviac. Potom je dôležité ho vypočuť bez toho, aby rodič hneď všetko riešil zaňho.

Zmeny vo videní dieťaťa treba riešiť ešte pred začiatkom školského roka. Úrad verejného zdravotníctva odporúča očné vyšetrenie najmä vtedy, ak rodičia spozorujú žmúrenie, problémy so zaostrovaním alebo iné ťažkosti. Nie každé dieťa vie povedať, že vidí zle. Rodičia by si preto mali všímať aj únavu, bolesti hlavy, horšie sústredenie alebo zmeny v správaní. Dioptrická chyba, neliečená tupozrakosť alebo škúlenie môžu byť pre dieťa výrazným hendikepom. Ak musí na bežné videnie vynakladať veľa úsilia, rýchlejšie sa unaví a môže mať problém sústrediť sa v škole. Čím skôr lekár poruchu zraku odhalí, tým väčšia je šanca na úspešnú liečbu. Úrad zároveň odporúča rodičom prvákov, aby deťom vysvetlili, čo ich v škole čaká. Škola má iné pravidlá ako škôlka, no dieťa si postupne zvykne na nový režim, zodpovednosť aj pravidelnú dochádzku. Pomáha povzbudenie, nie strašenie.

Odborníci v posledných rokoch pozorujú nárast úzkostných problémov a zhoršovanie psychickej pohody dospievajúcich. Prispieva k tomu tlak na výkon, vysoké očakávania, porovnávanie sa s ostatnými, sociálne siete, nedostatok oddychu aj neistota zo súčasného sveta. Upozornila na to psychologička Anna Frombergerová z Ambis Univerzity. Sociálna úzkosť sa často naplno prejaví práve v dospievaní. Rastie citlivosť na názory rovesníkov, vlastný vzhľad a hodnotenie okolia. Objaviť sa môžu obavy zo zosmiešnenia, kritiky alebo odmietnutia. Spúšťačom môže byť šikana, odmietnutie rovesníkmi alebo nepríjemné vystúpenie pred triedou. Niekedy však jasný dôvod chýba. Aj navonok úspešný žiak môže prežívať výraznú úzkosť. Dôležité je sledovať, či obavy zasahujú do každodenného života, trvajú dlhšie a objavujú sa v rôznych prostrediach. Rodičia by nemali problémy zľahčovať. Pomáha bezpečný priestor na rozhovor. Ak ťažkosti pretrvávajú týždne či mesiace alebo vedú k vyhýbavému správaniu, je vhodné vyhľadať odborníka. Sociálna úzkosť sa dá dobre liečiť, najmä kognitívno-behaviorálnou terapiou.

Zaľahnutie v ušiach počas letu, takzvaná barotrauma, je pomerne častý problém. Vzniká vtedy, keď Eustachova trubica nestíha vyrovnávať tlak medzi stredouším a kabínou lietadla. Upozornil na to prezident Slovenskej spoločnosti alergológie a klinickej imunológie Miloš Jeseňák. Pomôcť môžu jednoduché manévre. Napríklad zapchať si nos a ústa a jemne sa pokúsiť vydýchnuť, alebo si zapchať nos a niekoľkokrát prehltnúť. Tlak pomáha vyrovnať aj zívanie, prehĺtanie, cmúľanie cukríka či žuvanie žuvačky. Pri ťažších prípadoch možno využiť lieky, najmä prípravky s obsahom pseudoefedrínu, ktoré sú viazané na lekársky predpis. Menej účinnou možnosťou sú dekongestívne kvapky do nosa, ideálne približne 30 minút pred pristávaním. Pomôcť môžu aj špeciálne štuple do uší regulujúce zmeny tlaku.

Pri podozrení na intoxikáciu treba ako prvé skontrolovať, či je postihnutý pri vedomí a či normálne dýcha. Otravu môže spôsobiť alkohol, lieky, drogy, chemikálie, čistiace prostriedky, huby, rastliny aj pokazené potraviny. Upozornila na to Life Star Emergency. Ak je človek v bezvedomí a nedýcha normálne, treba okamžite volať záchrannú zdravotnú službu a podľa pokynov operátora začať s resuscitáciou. Ak je v bezvedomí, ale dýcha, uložíme ho do stabilizovanej polohy a dýchanie pravidelne kontrolujeme. Ak je postihnutý pri vedomí, treba zistiť, čo požil, v akom množstve a kedy. Záchranárom môžu pomôcť obaly od liekov, zvyšky potravín alebo ďalšie predmety súvisiace s možnou otravou. Zvracanie sa nemá vyvolávať automaticky. Urobiť tak možno iba po konzultácii so zdravotníkmi alebo s Národným toxikologickým informačným centrom. Aktívne uhlie sa môže podať len po odporúčaní odborníka a iba osobe, ktorá je pri vedomí a dokáže bezpečne prehĺtať. Pri podozrení na otravu treba volať linku 155 alebo 112. Pri vážnom stave alebo pochybnostiach netreba s privolaním pomoci čakať.

A teraz ďalšie správy zo zdravotníctva.

Slovensko chce od roku 2027 výrazne sprísniť reguláciu nových psychoaktívnych látok. Vláda schválila zavedenie generického modelu, ktorý umožní zakazovať celé chemické skupiny, nielen jednotlivé látky. Ministerstvo zdravotníctva upozorňuje, že súčasný systém je zdĺhavý a nedokáže pružne reagovať na nové látky na drogovom trhu. Nová úprava má zakázať výrobu, držbu, dovoz, vývoz, predaj, ponuku, reklamu aj inú manipuláciu s týmito látkami. Výnimkou budú vedecké a úradné účely. Minister zdravotníctva Kamil Šaško uviedol, že z ulíc majú zmiznúť aj takzvané ružové automaty, v ktorých sa psychoaktívne látky predávajú ako zberateľské predmety. Vláda zároveň schválila rozšírenie zoznamu kontrolovaných látok. Medzi psychotropné látky I. skupiny majú pribudnúť mitragynín a 7-hydroxymitragynín z kratomu aj syntetický kanabinoid MDMB-FUBINACA. Medzi omamné látky I. skupiny sa zaradia aj syntetické opioidy, ktorých účinnosť môže byť vyššia než pri fentanyle. Medzi psychotropné látky II. skupiny pribudne lisdexamfetamín používaný pri liečbe ADHD. Účinnosť úprav sa navrhuje od 1. januára 2027. Šaško označil návrh za dôležitý krok pri ochrane detí a mladistvých. Podľa neho už štát nebude čakať na ďalšiu novú látku, automat alebo prípad intoxikácie dieťaťa.

Fakultná nemocnica s poliklinikou F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici sa transformuje na univerzitnú nemocnicu. Podrobnosti predstavili na tlačovej konferencii premiér Robert Fico, minister zdravotníctva Kamil Šaško a minister školstva Tomáš Drucker. Viac k tejto téme prinášame v nasledujúcom príspevku.

Sociálne siete by mohli byť od roku 2027 regulované pre deti mladšie ako 16 rokov. Vláda schválila návrh zákona o integrovanom systéme ochrany pred radikalizáciou a mobilizáciou k násiliu z dielne ministerstva školstva. Deti do 16 rokov by si podľa návrhu nemohli vytvoriť ani používať účet na sociálnej sieti. Vek sa má overovať tak, aby platforma získala iba informáciu, či používateľ podmienku spĺňa, bez ďalších identifikačných údajov. Minister školstva Tomáš Drucker zdôraznil, že nejde o zákaz internetu. Štát podľa neho nemôže nechať ochranu detí iba na rodičoch. Zákon má zároveň zaviesť systém včasného odhaľovania rizík radikalizácie a mobilizácie k násiliu. Kritické je opozičné KDH. Návrh považuje za príliš úzky a nesystémový, pretože ochranu stavia najmä na vekovej hranici a zákaze pre občanov. Pochybuje tiež, či bude záväzný pre platformy so sídlom mimo Slovenska. KDH presadzuje, aby povinnosti niesli samotné platformy. Pre mladých od 16 do 18 rokov navrhuje bezpečný režim, ktorý by chránil ich polohu, digitálnu stopu a obmedzil kontakt s cudzími používateľmi.

Ministerstvo zdravotníctva pripravuje nový systém evidencie a aktualizácie zdravotných výkonov. Nahradiť má súčasný katalóg zdravotných výkonov, ktorý platí od roku 2004. Návrh novely zákona o zdravotnej starostlivosti schválila vláda. Rezort upozorňuje, že v súčasnom katalógu pre ambulantnú sféru chýba bodové ohodnotenie náročnosti výkonov. Pravidlá vykonávania a vykazovania sú nejasné a neexistuje ani mechanizmus pravidelnej aktualizácie. V praxi preto zdravotné poisťovne uzatvárali zmluvy na nové výkony nad rámec platného predpisu. Nejednotné kódy a názvy zároveň zvyšovali administratívnu záťaž poskytovateľov. Nový systém má zaviesť dynamickú aktualizáciu zoznamu a zdravotným výkonom prideliť váhu vo forme bodového ohodnotenia. Ministerstvo zdôrazňuje, že nejde o cenovú reguláciu. Konečné ceny zostanú predmetom dohôd medzi zdravotnými poisťovňami a poskytovateľmi. Súčasný katalóg sa má zrušiť 30. júna 2027. Nový zoznam má ministerstvo vydať do 31. mája 2027 s účinnosťou od 1. júla 2027. Prechodné obdobie potrvá do konca roka 2030.

Verejný ochranca práv navrhuje, aby pacientovi konkrétneho špecialistu našla zdravotná poisťovňa. Môže takéto riešenie v praxi fungovať a zlepšiť dostupnosť ambulantnej zdravotnej starostlivosti? Odpovedá MUDr. Jaroslava Orosová, prezidentka Zväzu ambulantných poskytovateľov.

Ministerstvo zdravotníctva pripravilo novú metodiku zonácie nemocníc na rok 2026. Jej cieľom je nasmerovať kompenzácie v rámci úhradových mechanizmov zdravotných poisťovní do regiónov s najväčším nedostatkom zdravotníckeho personálu a horšou dostupnosťou starostlivosti. Rezort identifikoval deväť okresov, ktoré podľa metodiky potrebujú zvýšenú podporu. Ide o Rožňavu, Rimavskú Sobotu, Komárno, Humenné, Levice, Čadcu, Poprad, Považskú Bystricu a Zvolen. Pri hodnotení ministerstvo zohľadňuje regionálny rozvoj, demografický vývoj, dostupnosť ústavnej zdravotnej starostlivosti, produkciu nemocníc a ich spádové územia. Osobitne upozorňuje na starnutie populácie a zrýchľujúci sa pokles pôrodnosti. Tieto faktory zvyšujú potrebu zdravotnej starostlivosti a zároveň prehlbujú nedostatok zdravotníckych pracovníkov. Minister Kamil Šaško uviedol, že metodika má motivovať zdravotné poisťovne, aby pri úhradách finančne zohľadnili práve rizikové okresy. Zonácia sa v roku 2026 zavedie ako pilotný program.

Slovensko by malo zaviesť teplotný štandard pre lôžkové oddelenia nemocníc. Určil by bezpečné teplotné podmienky, pravidelné meranie teploty aj povinné opatrenia po prekročení limitu. Žiada to Asociácia na ochranu práv pacientov. Podľa asociácie súčasná legislatíva neposkytuje pacientom jasnú ochranu pri prehrievaní nemocničných izieb. Ministerstvo zdravotníctva po nameraní teploty 42,7 stupňa Celzia v jednej z izieb ružinovskej nemocnice schválilo nákup najviac 250 klimatizácií pre najkritickejšie priestory štátnych nemocníc. Avizovalo aj audit a systémové riešenie. Prezidentka asociácie Mária Lévyová upozorňuje, že horúčavy nie sú iba otázkou komfortu. Najviac ohrozujú seniorov, chronicky chorých, pacientov po operáciách, ľudí s kardiovaskulárnymi ochoreniami a imobilných pacientov. AOPP žiada zverejnenie auditu, jednotný postup nemocníc pri výstrahách a rovnaké podmienky pre pacientov bez ohľadu na zriaďovateľa.

Na Slovensku bolo v roku 2025 zaznamenaných 509 samovrážd, čo je o 42 viac ako rok predtým. Takmer 85 percent prípadov tvorili muži. Vyplýva to z údajov Národného centra zdravotníckych informácií. Najviac samovrážd evidovali v Banskobystrickom kraji, spolu 84. Najmenej ich bolo v Prešovskom kraji, kde zaznamenali 39 prípadov. Prešovský kraj bol zároveň jediný s výraznejším poklesom. Pri troch štvrtinách samovrážd sa nepodarilo objasniť dôvod. Lekári vlani zaevidovali aj 813 samovražedných pokusov. Najviac ich bolo v Trnavskom kraji, 260, a najmenej v Nitrianskom kraji, 26. Najpočetnejšiu skupinu tvorili mladí dospelí vo veku od 20 do 29 rokov. V prepočte na počet obyvateľov však dlhodobo prevažujú pokusy medzi tínedžermi vo veku 15 až 19 rokov, najmä u dievčat. Takmer 60 percent pokusov pripadalo na slobodných ľudí. Najčastejšími dôvodmi boli konflikty, rodinné alebo existenčné problémy. Podiel existenčných dôvodov vzrástol z 8,8 percenta v roku 2018 na 32,5 percenta v roku 2025. Dáta upozorňujú, že psychické ťažkosti netreba podceňovať. Pri dlhotrvajúcom smútku, úzkosti, strate nádeje alebo myšlienkach na sebapoškodenie je dôležité vyhľadať odbornú pomoc alebo kontaktovať krízovú linku.

Na záver si zhrňme to najdôležitejšie.

V poslednom letnom špeciáli sme hovorili o návrate detí do školy, nástupe prvákov, očnom vyšetrení pred školským rokom, sociálnej úzkosti u dospievajúcich, barotraume počas letu a prvej pomoci pri podozrení na intoxikáciu. Koniec prázdnin je obdobím zmeny. Pomáha postupná príprava, pokojná komunikácia a pozornosť k signálom, ktoré môžu naznačovať zdravotný alebo psychický problém.

V ďalších správach sme sa venovali sprísneniu regulácie psychoaktívnych látok, transformácii Rooseveltovej nemocnice, návrhu regulovať sociálne siete pre deti do 16 rokov, novému systému zdravotných výkonov, dostupnosti špecialistov, zonácii nemocníc, teplotným štandardom v nemocniciach a štatistikám samovrážd na Slovensku.

To boli dnešné MEDI Noviny na TV Doktor. Ďakujeme, že ste boli s nami. Prajeme vám pokojný záver prázdnin a úspešný začiatok školského roka. Dovidenia.