Úraz počas pôrodu môže ovplyvniť celý ďalší vývin dieťaťa. Jednou z diagnóz, s ktorou sa fyzioterapeuti stretávajú už od prvých dní života bábätka, je pareza brachiálneho plexu – poškodenie nervov hornej končatiny. V relácii Medzi nami mamami o tejto téme otvorene hovorila detská fyzioterapeutka z Fakultnej nemocnice v Nitre, Mgr. Nikoleta Špaňárová. Vysvetlila, ako k poraneniu dochádza, čo si môžu rodičia všimnúť po pôrode a prečo je pri rehabilitácii rozhodujúca trpezlivosť aj každodenné cvičenie.

Čo je pareza brachiálneho plexu a ako vzniká?

Pareza brachiálneho plexu vzniká poškodením nervovej spleti, ktorá ovláda pohyb a citlivosť hornej končatiny. Najčastejšie ide o pôrodnú traumu, ktorá sa objaví pri komplikovanejšom pôrode, väčšom plode alebo pri situácii, keď sa ramienko dieťaťa zasekne v pôrodných cestách.

Podľa Mgr. Nikolety Špaňárovej môže dôjsť nielen k poškodeniu nervov, ale aj k zlomenine kľúčnej kosti či ramennej kosti. Následkom býva opuch, porucha prekrvenia a obmedzenie funkcie ruky.

Typickým príznakom je, že dieťa:

• menej používa jednu rúčku,
• nevie sa o ňu správne oprieť,
• drží ju vo vnútornej rotácii,
• má obmedzený pohyb v ramene alebo lakti.

„Dieťa na tú rúčku akoby zabúda,“ vysvetľuje fyzioterapeutka. Práve preto je veľmi dôležité zaradiť postihnutú končatinu do každodenného pohybu čo najskôr.

Rehabilitácia detí: Prečo nestačí cvičiť iba občas?

Rehabilitácia začína často už na neonatologickom oddelení krátko po pôrode. Rodičia sa učia správne polohovanie, manipuláciu s bábätkom aj jednoduché cviky, ktoré môžu vykonávať doma.

Veľký dôraz sa kladie na:

• symetrický pohyb,
• zapájanie oboch rúk,
• oporu o postihnutú končatinu,
• správny psychomotorický vývin.

Fyzioterapeutka upozorňuje, že nestačí iba pasívne rozhýbavať rúčku. Moderná rehabilitácia sa snaží podporovať hlavne aktívny pohyb dieťaťa.

Hravé cvičenie počas celého dňa

Jedným z najdôležitejších odporúčaní je zapájať postihnutú rúčku prirodzene počas bežných aktivít. Pri hre, nosení, otáčaní či pasení koníčkov.

„Ideálne je, keď dieťa ani nevníma, že cvičí,“ zaznelo v relácii.

Práve pravidelnosť je podľa odborníčky kľúčová. Rehabilitácia totiž často trvá mesiace až roky. Niektoré deti môžu mať neskôr problémy s držaním tela alebo skoliózou, pretože telo sa snaží kompenzovať oslabenú končatinu.

Teplo, stimulácia a trpezlivosť pomáhajú regenerácii

Dôležitou súčasťou terapie je aj stimulácia nervov a svalov. Pomôcť môže:

• jemná masáž,
• loptičkovanie,
• vibrácie,
• elektroterapia,
• biolampa alebo magnetoterapia.

Zaujímavou radou z relácie bolo aj odporúčanie pred cvičením svaly zahriať.

„Nervy nemajú radi chlad,“ upozornila Mgr. Špaňárová. Teplo pomáha pripraviť svaly na pohyb a môže znižovať vznik kontraktúr či svalového skracovania.

Pri ťažších prípadoch sa využívajú aj vyšetrenia ako EMG alebo magnetická rezonancia. Ak rehabilitácia nestačí, môže byť potrebný chirurgický zákrok.

Dôležitá je nádej aj každodenná práca

Pareza brachiálneho plexu je diagnóza, ktorá preverí psychiku rodičov aj ich trpezlivosť. Dobrou správou však je, že pri včasnej rehabilitácii dokážu mnohé deti dosiahnuť výrazné zlepšenie kvality pohybu aj bežného fungovania.

Na záver relácie zaznelo silné posolstvo pre všetkých rodičov:

„Nevzdávať sa, byť trpezlivý a poctivo cvičiť aj doma.“

Ak vás zaujímajú ďalšie odborné rady o detskom vývine, rehabilitácii a zdraví detí, sledujte reláciu Medzi nami mamami a ďalšie rozhovory s odborníkmi z praxe.