Mnohí rodičia vnímajú hypermobilitu ako talent. Dieťa sa bez problémov dotkne dlaňami zeme, zvládne náročné gymnastické prvky alebo pôsobí mimoriadne ohybne. Na prvý pohľad to môže vyzerať ako výhoda. Realita je však často zložitejšia. V relácii Medzi nami mamami fyzioterapeutka Mgr. Nikoleta Špaňárová vysvetlila, že hypermobilita nie je diagnóza, ale stav, pri ktorom majú kĺby nadmerný rozsah pohybu. Ak už spôsobuje bolesti či zdravotné komplikácie, odborníci hovoria o hypermobilnom syndróme.

Práve preto netreba hypermobilitu podceňovať. Hoci môže prinášať výhody v športe, zvyšuje aj riziko úrazov a dlhodobých problémov s pohybovým aparátom.

Čo je hypermobilita a ako sa prejavuje

Hypermobilita znamená, že kĺby sa pohybujú vo väčšom rozsahu, než je fyziologicky bežné. Môže sa týkať jedného segmentu alebo celého tela.

Typické prejavy:

• nadmerná ohybnosť
• časté vyvrtnutia alebo podvrtnutia
• bolesti kĺbov
• pocit „voľných“ kĺbov
• preskakovanie alebo lupanie v kĺboch

Podľa odborníčky problém vzniká práve tým, že kĺb nie je dostatočne stabilný. Následne dochádza k preťaženiu mäkkých tkanív, svalov a väzov.

„Nie je to fyziologický stav,“ upozorňuje fyzioterapeutka. „Aj keď človek zostane dlhšie ohybný, riziko úrazov je výrazne vyššie.“

Šport a hypermobilita: výhoda aj riziko zároveň

Práve športy, kde je flexibilita žiaduca, bývajú pre hypermobilné deti najrizikovejšie.

Najčastejšie ide o:

• gymnastiku
• moderný tanec
• karate
• tenis
• futbal

Na jednej strane môžu hypermobilné deti v týchto aktivitách excelovať. Na druhej strane sa u nich častejšie objavujú:

• opakované vyvrtnutia
• bolesti
• preťaženie kĺbov
• nestabilita

Ak už dieťa pociťuje ťažkosti, odborníci odporúčajú zaradiť kompenzačné cvičenia pod dohľadom fyzioterapeuta.

Aký šport je vhodný?

Veľmi dobre hodnoteným športom je plávanie. Voda vytvára prirodzený odpor a zároveň nezaťažuje kĺby tak intenzívne.

Dôležité sú aj:

• stabilizačné cvičenia
• posilňovanie stredu tela
• cvičenia na správne držanie tela
• pohyb bez extrémnych rozsahov

Cieľom nie je hypermobilitu „odstrániť“, ale ochrániť kĺby a zlepšiť stabilitu tela.

Ako sa hypermobilita diagnostikuje

Diagnostika prebieha pomocou špeciálnych škál a testov pohyblivosti. Fyzioterapeuti sledujú napríklad:

• rozsah pohybu lakťov a kolien
• pohyblivosť chrbtice
• rozsah v zápästiach
• schopnosť dotknúť sa zeme pri predklone

Používa sa aj vyšetrenie podľa profesora Jandu, ktoré obsahuje viacero testov hodnotiacich pohyblivosť celého tela.

Odborníci upozorňujú, že hypermobilita môže byť:

• lokálna
• kompenzačná
• neurologická
• konštitučná

Práve konštitučná hypermobilita býva častejšia u dievčat a často postihuje celý pohybový aparát.

Hypermobilitu netreba podceňovať

Hypermobilita nie je len „väčšia ohybnosť“. Môže ovplyvniť kvalitu života, športovanie aj zdravie pohybového aparátu v dospelosti.

Bez správnej kompenzácie môže viesť k:

• chronickým bolestiam
• skolióze
• problémom s chrbticou
• zápalom mäkkých tkanív
• opakovaným úrazom

Dobrou správou je, že včasná diagnostika a správne vedené cvičenie dokážu výrazne pomôcť. Ak si všímate, že je vaše dieťa mimoriadne ohybné alebo sa opakovane sťažuje na bolesti či podvrtnutia, konzultácia s fyzioterapeutom môže byť dôležitým krokom.