• Ministerstvo obrany vyhlásilo verejné obstarávanie na dostavbu novej nemocnice v Prešove.

• Výdavky na lieky na Slovensku naďalej rastú.

• Lekárske odborové združenie žiada prísnejšie pravidlá pri viacnásobných pracovných úväzkoch lekárov.

Dobrý deň, začínajú sa MEDI Noviny na televízii Doktor. Vitajte pri sledovaní pravidelného súhrnu správ zo zdravotníckeho rezortu.

Ministerstvo obrany vyhlásilo verejné obstarávanie na dostavbu novej nemocnice v Prešove. Predpokladaná hodnota zákazky je 280 miliónov eur bez DPH. Druhá etapa projektu zahŕňa pokračovanie stavebných prác na Fakultnej nemocnici s poliklinikou Jána Adama Reimana. Nový zhotoviteľ má dokončiť nosný systém budovy od prvého nadzemného podlažia až po strechu. Ministerstvo obrany Slovenskej republiky počíta s tým, že samotná výstavba potrvá 18 mesiacov. Ďalšieho pol roka má trvať skúšobná prevádzka nemocnice. Záujemcovia môžu podávať prihlášky do 19. júna. Obstarávanie realizuje Ústredná vojenská nemocnica SNP Ružomberok - fakultná nemocnica, ktorú tým poveril rezort obrany. Projekt nemocnice sprevádzajú komplikácie už od apríla, keď minister obrany Robert Kaliňák oznámil pozastavenie výstavby pre problémy s kvalitou nosných prvkov stavby. Následne rezort informoval, že časť stĺpov bude musieť odstrániť. Pôvodnú zmluvu so zhotoviteľom preto ukončil a práce dočasne zadal spoločnosti In Vest a štyrom subdodávateľom za približne 259 miliónov eur. Opozícia tento postup kritizovala, pretože zákazka bola zadaná bez verejnej súťaže. Ministerstvo už vtedy avizovalo, že ďalšia etapa bude obstarávaná štandardným verejným tendrom.

Minister obrany Robert Kaliňák odmieta kritiku opozície pri pokračovaní výstavby nemocnice v Prešove. Vyhlásil, že ide o účelové útoky zo strany KDH. Podľa Kaliňáka kresťanskí demokrati nemajú skúsenosti s podobne veľkými infraštruktúrnymi projektmi. Tvrdí, že pri takýchto stavbách sa problémy objavujú bežne a úlohou investora je chyby odhaliť a riešiť. Minister zároveň obhajuje postup rezortu po zistení problémov s nosnými prvkami stavby. Podľa neho stavebný dozor pochybenia odhalil včas a ministerstvo reagovalo primerane. Kaliňák tvrdí, že zhotoviteľ sa podľa zistení snažil pri niektorých prácach šetriť a za pôvodne dohodnutú cenu nebolo možné nemocnicu kvalitne postaviť. Rezort preto obhajuje aj rozhodnutie pokračovať v stavbe bez dlhého prerušenia. Podľa ministra by zastavenie projektu na rok mohlo stavbu predražiť o desiatky až stovky miliónov eur. Kresťanskodemokratické hnutie medzitým avizovalo, že bude iniciovať Kaliňákovo odvolanie v parlamente. Opozícia zároveň podáva podnet na Úrad pre verejné obstarávanie aj Protimonopolný úrad. Kritizuje najmä postup pri zapojení piatich firiem do pokračovania stavby nemocnice. Ústredná vojenská nemocnica SNP Ružomberok minulý týždeň odstúpila od pôvodnej zmluvy so zhotoviteľom. V stredu 20. mája zároveň vyhlásila novú verejnú súťaž na dokončenie nemocnice v Prešove.

Výdavky na lieky na Slovensku naďalej rastú. Vlani dosiahli takmer 2 miliardy 600 miliónov eur, pričom zdravotné poisťovne uhradili približne 1,9 miliardy. Podľa dát Národné centrum zdravotníckych informácií stúpli od roku 2015 doplatky pacientov o viac ako 71 percent a úhrady poisťovní o vyše 53 percent. Napriek vyšším nákladom sa minulý rok vydalo o približne jedno percento menej balení liekov. Celkovo ich bolo 162 miliónov. Viac ako polovicu tvorili lieky hradené z verejného zdravotného poistenia. Najväčšie sumy išli na lieky proti rakovine, imunomodulátory a lieky na tráviaci trakt a metabolizmus. Najčastejšie predpisovanou skupinou boli lieky na kardiovaskulárny systém. Nasledovali lieky na nervový systém, pri ktorých dlhodobo rastú aj úhrady zdravotných poisťovní. Medzi najčastejšie predpisované lieky hradené poisťovňami patrili Flector Rapid a Agen. Voľnopredajným liekom dominovali Paralen a Muconasal plus. NCZI zároveň eviduje výrazný nárast liekov s účinnými látkami semaglutid, tirzepatid a liraglutid. Ide o lieky určené najmä na liečbu cukrovky druhého typu a v niektorých prípadoch aj obezity. Kým v roku 2023 sa vydalo približne 150-tisíc balení týchto liekov, minulý rok ich bolo už viac ako 366-tisíc.

Lekárske odborové združenie žiada prísnejšie pravidlá pri viacnásobných pracovných úväzkoch lekárov. Reaguje tak na analýzu Najvyššieho kontrolného úradu, podľa ktorej pracovalo vlani pre viac ako jedného zamestnávateľa takmer 42 percent lekárov. Lekárske odborové združenie upozorňuje, že väčšina vedľajších úväzkov súvisí s výučbou medikov alebo službami na pohotovostiach. Podľa odborárov ide o činnosti, ktoré zdravotnícky systém potrebuje a mal by ich podporovať. Predseda LOZ Peter Visolajský však zároveň hovorí, že existujú aj prípady extrémneho množstva úväzkov, ktoré vyvolávajú otázky o kvalite zdravotnej starostlivosti a efektívnom využívaní verejných financií. Odborári preto žiadajú zavedenie štatútu univerzitného zamestnanca pre lekárov, ktorí učia na fakultách, aj nový zákon o zverejňovaní abnormálnych viacnásobných úväzkov. LOZ zároveň požaduje, aby všetky štátne aj súkromné nemocnice zaviedli povinný elektronický systém evidencie dochádzky. Podľa odborárov by to prinieslo väčšiu transparentnosť a obmedzilo priestor na zneužívanie systému. Kritika smeruje aj na zdravotné poisťovne. Podľa LOZ by nemali uzatvárať zmluvy s poskytovateľmi, pri ktorých je zrejmé, že deklarovaný rozsah práce nie je možné reálne vykonávať. Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky odporúča, aby sa problematika súbežných úväzkov stala súčasťou auditov zdravotníckych zariadení a aby ministerstvo pripravilo jasnejšie pravidlá a väčšiu transparentnosť v tejto oblasti.

Ministerstvo zdravotníctva tvrdí, že viacnásobné pracovné úväzky lekárov nemusia byť problémom, pokiaľ neohrozujú kvalitu alebo dostupnosť zdravotnej starostlivosti. Rezort reagoval na analýzu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, podľa ktorej vlani pracovalo pre viac ako jedného zamestnávateľa takmer 42 percent lekárov. Štyri percentá lekárov mali príjmy dokonca od štyroch a viacerých zamestnávateľov. Ministerstvo pripomína, že lekár musí mať pri práci pre viaceré zariadenia súhlas štatutára nemocnice. Zároveň zdôrazňuje, že vedenia nemocníc majú pri riešení tejto problematiky plnú podporu rezortu. Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky uviedlo, že otázku viacnásobných úväzkov riešilo aj v memorande s Lekárskym odborovým združením. Povinnosťou lekára je podľa ministerstva informovať vedenie nemocnice o všetkých pracovných vzťahoch, aby ich zariadenie mohlo zohľadniť pri organizácii práce. Rezort zároveň podporuje zavádzanie elektronickej evidencie dochádzky v štátnych nemocniciach. Kontrolóri upozorňujú, že systém dnes nie je nastavený ideálne a prípady zistené v analýze ukazujú potrebu ďalších opatrení. Priemerne mali lekári minulý rok príjem od 1,7 zamestnávateľa.

Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou vlani riešil viac ako 2 500 podaní od pacientov a ich rodín. Najviac pochybení zistil pri liečbe vo vnútornom lekárstve. Z celkového počtu podaní úrad ukončil vyše 1 700 prípadov. Takmer štvrtina preverovaných podnetov bola podľa kontrol opodstatnená. Oproti predchádzajúcemu roku ide o nárast. Najčastejšie chyby zistili kontrolóri vo vnútornom lekárstve, všeobecnom lekárstve, chirurgii a ošetrovateľstve. Medzi ďalšie problematické odbory patrili stomatológia, gynekológia a pôrodníctvo či úrazová chirurgia. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou zároveň upozorňuje, že jeden podnet sa často týka viacerých zdravotníckych zariadení. Vlani preto vykonal dohľad až u 925 poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Za zistené porušenia uložil úrad 78 pokút v celkovej výške takmer 79-tisíc eur. Ďalších 149 prípadov skončilo nariadením na odstránenie nedostatkov. Kontroly sa týkali aj záchrannej zdravotnej služby. Pobočky úradu udelili 110 pokút za oneskorené výjazdy sanitiek. Všetky prípady súviseli s nedodržaním povinnosti vyslať ambulanciu najneskôr do dvoch minút od prijatia pokynu na zásah. Úrad tvrdí, že dohľady majú pomáhať odhaľovať chyby v zdravotníctve a zároveň zlepšovať informovanosť pacientov aj odbornej verejnosti.

Tetanus napriek očkovaniu stále predstavuje smrteľné ochorenie. Hoci sa dnes vyskytuje zriedkavo, baktéria, ktorá ho spôsobuje, je podľa lekárov bežne prítomná v pôde aj prachu a z prostredia ju nie je možné odstrániť. Infektologička Ingrid Urbančíková z Lekárskej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach pripomína, že na nákazu stačí aj malé poranenie. Napríklad odrenina, pichnutie klincom či tŕňom. Baktéria následne vytvára silný toxín, ktorý napáda nervový systém. Tetanus spôsobuje nekontrolované svalové kŕče, stuhnutie svalov, problémy s prehĺtaním aj riziko udusenia. Pacient pritom zostáva pri plnom vedomí. Lekári zároveň upozorňujú, že neexistuje liek, ktorý by dokázal zastaviť už pôsobiaci toxín. Pacienti preto často končia na jednotkách intenzívnej starostlivosti a potrebujú umelú pľúcnu ventiláciu, antibiotiká aj lieky proti kŕčom. Rekonvalescencia môže trvať celé mesiace. Podľa údajov Európskej únie zaznamenali krajiny Únie v roku 2023 sedemdesiattri prípadov tetanu a trinásť úmrtí. Najohrozenejší boli ľudia nad 65 rokov. Odborníci preto vyzývajú dospelých, aby nezabúdali na pravidelné preočkovanie každých pätnásť rokov. Upozorňujú, že ochrana po očkovaní z detstva nie je celoživotná a postupne slabne. Všeobecná lekárka Katarína Kováčová pripomína, že mnohí ľudia vnímajú očkovanie proti tetanu len ako riešenie po úraze. V skutočnosti však ide o dôležitú prevenciu počas celého života.

S koncom školy vznikajú absolventom aj povinnosti voči zdravotnej poisťovni. Všeobecná zdravotná poisťovňa upozorňuje, že pravidlá sa líšia podľa typu školy aj toho, či študent pokračuje v ďalšom štúdiu. Za absolventov stredných škôl platí zdravotné poistenie štát najdlhšie do 31. augusta v roku ukončenia štúdia. Ak maturant pokračuje na vysokej škole, zostáva poistencom štátu a nič nemusí oznamovať. Ak však ďalej neštuduje, nezamestná sa ani nezačne podnikať, môže sa zaevidovať na úrade práce. Aj vtedy za neho poistné platí štát. Ak absolvent neurobí ani jedno z toho, musí sa najneskôr do 8. októbra prihlásiť v zdravotnej poisťovni ako samoplatiteľ a začať si poistné hradiť sám. Osobitné pravidlá platia pri štúdiu v zahraničí. Študent musí zdravotnej poisťovni oznámiť začiatok aj pokračovanie štúdia a v niektorých prípadoch doložiť aj potvrdenie o ekvivalencii školy. Pri vysokoškolákoch je dôležité, či pokračujú v ďalšom štúdiu. Absolvent bakalárskeho stupňa zostáva poistencom štátu aj počas letných prázdnin, ak bez prerušenia pokračuje na druhom stupni vysokej školy. Vysokoškoláci, ktorí študujú dennou formou a nemajú viac ako 30 rokov, majú poistné hradené štátom aj počas doktorandského štúdia. Poisťovňa zároveň pripomína, že status študenta nekončí promóciou, ale už deň po vykonaní štátnej záverečnej skúšky. Od tohto momentu si preto absolvent musí preveriť, kto za neho zdravotné poistenie platí.

Aktuálne dianie v medicíne nám priblíži prof. Róbert Babeľa, expert na oblasť zdravotníctva. Aj tento týždeň vám prinášame jeho pravidelný komentár exkluzívne pre TV Doktor.

A pokračujeme krátkymi správami z uplynulého týždňa:

Žiaci zo 7.A Základnej školy v Malinove dosiahli významný medzinárodný úspech. V projekte FAST Heroes SK získali 1. miesto spomedzi 45 krajín sveta. Projekt učí deti rozpoznávať príznaky cievnej mozgovej príhody a správne reagovať v kritických situáciách. Do programu sa na Slovensku za šesť rokov zapojilo viac ako 100-tisíc žiakov z 1 210 škôl. Cieľom je zvýšiť povedomie o rýchlom rozpoznaní mozgovej príhody, ktoré môže zachrániť život. Podľa organizátorov už projekt pomohol zachrániť životy viacerým ľuďom. V 15 prípadoch deti rozpoznali príznaky u svojich blízkych a privolali pomoc. Jedným z príbehov je aj 12-ročný Boris, ktorý spoznal príznaky cievnej mozgovej príhody u svojej 45-ročnej mamy a okamžite zavolal záchrannú službu. Vďaka rýchlej reakcii sa jej podarilo zachrániť život.

Predčasné ukončenie školskej dochádzky podľa odborníkov nevzniká zo dňa na deň. Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie upozorňuje, že za odchodom zo školy býva najčastejšie dlhodobé hromadenie problémov. Nestačí preto sledovať len absencie alebo zhoršený prospech. Dôležité sú aj podmienky, v ktorých sa formuje vzťah žiaka ku škole a učeniu. Podľa odborníkov môže žiak, ktorý sa v škole necíti prijatý alebo dlhodobo zažíva neúspech, postupne strácať motivácia. Menej sa zapája do vyučovania, zhoršujú sa jeho výsledky a rastie pocit zlyhania či rezignácie. Ak sa k tomu pridajú konflikty, rodinné problémy, psychická nepohoda alebo časté absencie, riziko predčasného odchodu zo školy sa ešte zvyšuje. Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie preto upozorňuje, že prevencia musí byť širšia. Pomôcť môže pozitívna školská klíma, podpora pri školských ťažkostiach aj vytváranie príležitostí, aby žiaci zažívali úspech. Dôležité je podľa odborníkov aj včas zachytiť signály, že sa dieťa od školy začína odpútavať, a posilniť spoluprácu medzi školou, rodinou a odborníkmi.

Počas dočasnej práceneschopnosti (PN) má poistenec nárok na nemocenské dávky, ale musí dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom. Upozorňuje na to Sociálna poisťovňa, ktorá zároveň vykonáva aj kontroly jeho dodržiavania. Základným pravidlom je, že počas PN nesmie človek vykonávať prácu, na ktorú bol uznaný za práceneschopného. Musí tiež dodržiavať liečbu, lieky a časovo určené vychádzky. V niektorých prípadoch je potrebné zostať v posteli a vyhýbať sa alkoholu či fajčeniu. Liečebný režim vždy určuje lekár podľa zdravotného stavu pacienta. Ten môže povoliť aj vychádzky, spravidla v presne stanovenom čase. Kontroly dodržiavania PN môžu vykonávať zamestnanci Sociálnej poisťovne. Môžu prísť kedykoľvek, aj počas víkendov či sviatkov, a kontrolovať pobyt poistenca na nahlásenej adrese. Ak človek nie je doma, kontrola zanechá oznámenie a poistenec musí vysvetliť svoju neprítomnosť. Pri porušení liečebného režimu môže prísť o nemocenské dávky, a to až na 30 dní, prípadne mu môže byť uložená pokuta. Poistenec sa počas PN nemusí zdržiavať len na trvalej adrese, ale musí mať miesto pobytu nahlásené Sociálnej poisťovni a schválené lekárom. Zmenu adresy je možné nahlásiť aj počas PN, napríklad cez elektronický účet poistenca. Výnimky platia len v odôvodnených prípadoch, napríklad ak si osamelý pacient potrebuje zabezpečiť základné potreby, ako nákup potravín či liekov.

Sezóna kliešťov na Slovensku vrcholí a po dažďoch ich môže byť ešte viac než počas posledných suchých mesiacov. Upozorňuje na to Slovenská akadémia vied. Podľa vedeckej pracovníčky Márie Kazimírovej z Ústavu zoológie SAV je najvyšší výskyt kliešťa obyčajného tradične od apríla do júna. Ak by však prišli extrémne horúčavy a sucho, sezóna aktivity kliešťov sa môže skrátiť. Odborníci preto odporúčajú základnú ochranu pri pobyte v prírode. Pomôcť môže svetlé oblečenie, dlhé nohavice zasunuté do ponožiek, repelenty aj dôkladná kontrola tela po návrate domov. Proti kliešťovej encefalitíde podľa SAV existuje účinné očkovanie. Pri lymskej borelióze, ktorá je rozšírenejšia, zatiaľ vakcína dostupná nie je. Ak si človek nájde prisatého kliešťa, mal by ho odstrániť jemnou pinzetou čo najbližšie ku koži, opatrne vykývať a vytiahnuť. Miesto potom treba vydezinfikovať. Ak v koži zostanú ústne ústroje kliešťa, podľa odborníčky netreba hneď vyhľadať lekára. Miesto prisatia je však dôležité sledovať. Ak sa objaví zväčšujúci sa červený fľak, horúčka alebo príznaky podobné chrípke, odborníci odporúčajú návštevu lekára. Slovenská akadémia vied zároveň ponúka aj vyšetrenie kliešťov na vybrané patogény.

Obsah dnešného súhrnu správ zo zdravotníckeho sektora sme týmto vyčerpali. Teším sa na vás opäť nabudúce pri ďalšom vydaní MEDI Novín na TV Doktor.