• Výstavba novej nemocnice v Prešove bude pokračovať a projekt bude dokončený, vyhlásil premiér Robert Fico po návšteve staveniska.

• Slovenská akadémia vied apeluje na verejnosť, aby dôverovala vede a významu očkovania.

• Národný onkologický inštitút upozorňuje na dôležitosť prevencie a pravidelnej kontroly znamienok.

Dobrý deň, začínajú sa MEDI Noviny na televízii Doktor. Vitajte pri sledovaní pravidelného súhrnu správ zo zdravotníckeho rezortu.

Výstavba novej nemocnice v Prešove bude pokračovať a projekt bude dokončený. Po návšteve staveniska to uviedol premiér Robert Fico. Podľa neho má byť nemocnica hotová v auguste 2027 a do skúšobnej prevádzky by mohla vstúpiť v marci 2028. Premiér zároveň oznámil, že od 1. júna preberá stavbu nové konzorcium Tím Slovensko, ktoré tvoria viaceré veľké stavebné spoločnosti pôsobiace na Slovensku. Pred začiatkom prác je podľa neho ešte potrebné vyriešiť niektoré administratívne kroky. Fico uviedol, že problémy na stavbe, najmä pri betonáži niektorých stĺpov, sú technického charakteru a budú odstránené počas pokračujúcich prác. Zároveň ocenil stavebný dozor, ktorý na nedostatky včas upozornil. Minister obrany Robert Kaliňák potvrdil, že poškodené časti stavby budú odstránené a nahradené novými, ostatné budú sanované. Štát už podľa neho siahol na bankovú záruku pôvodného zhotoviteľa a bude žiadať náhradu škôd. Časť faktúr bola pozastavená a prebiehajú rokovania o mimosúdnom vyrovnaní. Projekt nemocnice v hodnote približne 540 miliónov eur bol dočasne pozastavený pre kontrolu kvality nosných konštrukcií. Nové zariadenie má mať viac ako tisíc lôžok a pôjde o koncovú nemocnicu s možnosťou ďalšieho rozšírenia kapacity.

Opozičné KDH vyzýva premiéra Roberta Fica, ministra obrany Roberta Kaliňáka a ministra zdravotníctva Kamila Šaška, aby zverejnili detailný stav prípravy Národnej univerzitnej nemocnice vo Vajnoroch. Hnutie žiada kompletnú projektovú dokumentáciu, jasný finančný plán, dopravné riešenie aj transparentné verejné obstarávanie na hlavného zhotoviteľa. Podľa KDH pri miliardovom projekte nestačia vizualizácie ani politické sľuby, ale je potrebná úplná transparentnosť. Predseda KDH Milan Majerský uvádza, že verejnosť doteraz nepozná základné parametre projektu, hoci už bol predstavený základný kameň stavby. Tvrdí, že Slovensko nemocnicu potrebuje, ale proces musí byť jasný a kontrolovateľný. KDH zároveň varuje, že sa nesmie zopakovať situácia podobná výstavbe nemocnice v Prešove. Pri investícii za viac ako miliardu eur podľa hnutia musí byť jasné, kto bude stavať, za akú cenu a pod akou kontrolou. Kresťanskí demokrati preto žiadajú zverejnenie finančného modelu, harmonogramu obstarávania, dopravného riešenia aj stavu povoľovacích procesov. Zároveň chcú určiť aj politickú zodpovednosť za prípadné zlyhania projektu.

Opozičná SaS kritizuje návrh koaličnej SNS v novele zákona o verejnom zdravotníctve, ktorý sa týka úprav pravidiel pre kozmetické služby. Varuje, že vypustenie explicitného zákazu invazívnych zákrokov v kozmetických salónoch môže otvoriť priestor na neodborné vykonávanie výkonov, ako je napríklad aplikácia botoxu. SaS to označuje za riziko pre zdravie a nebezpečný precedens. Poslanec SaS Tomáš Szalay zdôrazňuje, že zákrok ako pichanie botoxu či kyseliny hyalurónovej je zdravotníckym výkonom, ktorý si vyžaduje medicínske vzdelanie, znalosť anatómie aj schopnosť riešiť komplikácie. Podľa neho kozmetické salóny na takéto úkony nie sú určené. SNS tieto tvrdenia odmieta a tvrdí, že kozmetičky nebudú môcť vykonávať invazívne zákroky ani po zmene zákona. Podľa strany ide o zavádzanie a vytváranie problému, ktorý v návrhu nie je. SNS zároveň tvrdí, že cieľom je zabrániť nelegálnym praktikám, nie obmedzovať legálne kozmetické služby. Ministerstvo zdravotníctva uvádza, že otázky estetickej medicíny sú stále predmetom legislatívneho spresňovania. Rezort pripomína, že novela je súčasťou transpozície európskej smernice a ďalšie úpravy budú riešené v štandardnom legislatívnom procese. Poslanec SNS Adam Lučanský upozornil, že cieľom návrhu je spresniť, ktoré úkony patria medzi zdravotnícke výkony, najmä tie, ktoré narúšajú integritu kože. Minister zdravotníctva Kamil Šaško pripustil, že sporné časti návrhu sa ešte môžu upravovať v ďalšej diskusii.

Viac ako polovica relevantných nemocníc na Slovensku je už platená štátnou Všeobecnou zdravotnou poisťovňou podľa reálne vykonaných výkonov. Ide o systém DRG, ktorý nahrádza paušálne platby úhradou za konkrétne výkony. VšZP aktuálne uplatňuje tento model pri 48 poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti z celkového počtu 91. Vlani išlo o 22 nemocníc, čo predstavuje medziročný nárast o viac ako sto percent. Podľa poisťovne sú nemocnice vďaka platbe za výkon motivované efektívnejšie pracovať. Generálny riaditeľ VšZP Matúš Jurových uviedol, že rozsah nemocníc platených týmto spôsobom bol rozšírený aj nad rámec vyhlášky. Všetky nemocnice siete Agel sú podľa poisťovne už zahrnuté v tzv. čistom DRG systéme. VšZP zároveň odmieta tvrdenia o ich finančnom zvýhodňovaní a tvrdí, že rovnaké podmienky ponúka aj iným nemocniciam rovnakej kategórie. Poisťovňa dodáva, že cieľom je odstrániť úhrady nad zákonom stanovené sadzby a zosúladiť platby so systémom Centra pre klasifikačný systém DRG. Rokovania s nemocnicami podľa VšZP pokračujú. Cieľom je nastaviť úhrady tak, aby lepšie odrážali reálne výkony a boli v prospech poistencov.

Minister zdravotníctva Kamil Šaško uviedol, že komunikácia s ľuďmi s odlišnými názormi na očkovanie je nevyhnutná, inak môže podľa neho dochádzať k radikalizácii a rastu extrémizmu. Zdôraznil to na konferencii Globsec Forum v Prahe. Podľa ministra sú dezinformácie o očkovaní problémom najmä v strednej a východnej Európe a Slovensko má v tejto oblasti ešte rezervy. Tvrdí, že sa snaží viesť otvorený dialóg aj s kritikmi očkovania a nepolarizovať spoločnosť. Na konferencii diskutoval so zástupcami verejného zdravotníctva z Estónska a akademickej sféry z Harvard Business School. Odborníci sa zhodli, že komunikácia o očkovaní je kľúčová, no štáty jej nevenujú dostatočnú pozornosť ani financie. Šaško upozornil, že dôvera v zdravotnícky systém priamo súvisí s mierou zaočkovanosti. Zároveň dodal, že dezinformačné kampane sa častejšie vyskytujú v krajinách strednej a východnej Európy než na západe. Diskusia sa venovala aj pripravenosti na budúce pandémie. Odborníci skonštatovali, že krajiny sa síce poučili z COVID-19, no stále nie sú dostatočne pripravené najmä v oblasti zásobovania liekmi a zdravotníckym materiálom. Šaško zároveň spomenul prešovskú nemocnicu ako príklad financovania z obranných výdavkov, pričom projekt sa podľa neho posúva po zistení problémov s nosnými konštrukciami stavby.

Slovenská akadémia vied apeluje na verejnosť, aby dôverovala vede a významu očkovania. Reaguje tak na nedávny prípad v Českej republike, kde zomrel nezaočkovaný trojročný chlapec na záškrt. Podľa SAV ide o varovanie pred dôsledkami oslabovania dôvery v medicínu a vedecké fakty. Predseda SAV Martin Venhart uviedol, že očkovanie patrí medzi najväčšie medicínske úspechy v histórii. Pripomenul, že vďaka plošnej vakcinácii sa podarilo úplne vyhubiť pravé kiahne a dostať pod kontrolu choroby ako tetanus či záškrt. Zároveň zdôraznil, že čierny kašeľ pred zavedením očkovania spôsoboval vysokú detskú úmrtnosť a pri besnote je očkovanie jedinou účinnou ochranou. Venhart varuje, že spochybňovanie týchto faktov môže viesť k návratu chorôb, ktoré boli považované za minulosť. Podľa neho má šírenie neoverených tvrdení reálne následky a ohrozuje verejné zdravie. SAV zároveň uvádza, že vypracovala odbornú analýzu mRNA vakcín Comirnaty a Spikevax v spolupráci s viacerými inštitúciami. Podľa akadémie analýza nepotvrdila tvrdenia o prítomnosti grafénu ani nadlimitného množstva zvyškov DNA. Vedci z Biomedicínskeho centra SAV upozorňujú aj na pokles zaočkovanosti a s tým súvisiacu stratu kolektívnej imunity. Infekčné choroby podľa nich nezmizli a ich šírenie predstavuje stále riziko. SAV preto opätovne vyzýva na zodpovedný prístup k očkovaniu a rozhodovanie založené na overených vedeckých faktoch, nie na neoverených tvrdeniach či emóciách.

Opozičné KDH upozorňuje na kritickú situáciu pri výstavbe staníc záchrannej zdravotnej služby. Podľa hnutia je ohrozených až 58 plánovaných staníc a Slovensko môže prísť o viac ako 33 miliónov eur z plánu obnovy, ak sa nestihnú stanovené termíny. KDH tvrdí, že z pôvodného počtu je dokončená približne tretina staníc. Mesiac pred vypršaním termínu mala od zmluvy odstúpiť žilinská firma ODU – trade, ktorá mala stavať 18 staníc. Namiesto plynulej výstavby sa tak vedie spor o sankciu vo výške viac ako 8,7 milióna eur. Operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby medzitým podľa KDH narýchlo zazmluvnilo nového dodávateľa pre časť projektov na východnom Slovensku, no termíny sa mali opätovne posunúť. Hnutie to označuje za manažérsky chaos v sektore, ktorý je už dlhodobo pod tlakom. Poslanec KDH František Majerský kritizuje, že ministerstvo najprv prenieslo zodpovednosť za výstavbu na operačné stredisko a neskôr aj proces výberu poskytovateľov záchraniek. Tvrdí, že výsledkom je neistota a neprehľadná situácia v celom systéme. KDH vyzýva ministra zdravotníctva Kamila Šaška, aby verejne predstavil aktuálny stav projektov a pripravil krízový plán, ktorý zabráni prepadnutiu európskych peňazí z plánu obnovy. Zároveň žiada detailné harmonogramy dokončenia jednotlivých staníc a vysvetlenie ďalšieho postupu.

Národný onkologický inštitút upozorňuje na dôležitosť prevencie a pravidelnej kontroly znamienok, najmä v období mesiaca povedomia o melanóme. Odborníci zdôrazňujú, že včasné dermatologické vyšetrenie môže rozhodnúť o úspešnosti liečby. Podľa NOI je hlavným rizikovým faktorom vzniku melanómu ultrafialové žiarenie. Preto odporúča obmedziť nadmerné slnenie, používať krémy s UV ochranou a sledovať UV index. Prevencia a ochrana pokožky sú podľa inštitútu kľúčové. Melanóm patrí medzi najagresívnejšie formy rakoviny kože a jeho výskyt v Európe aj na Slovensku rastie. Ročne je v Európe diagnostikovaných približne 150-tisíc nových prípadov. Na Slovensku pribudne každý rok takmer tisíc pacientov. Národný onkologický inštitút zároveň uvádza, že približne 200 ľudí ročne na toto ochorenie zomiera. Slovensko sa v počte diagnostikovaných prípadov nachádza na 24. mieste v Európe. Odborníci preto opätovne vyzývajú verejnosť, aby nezabúdala na pravidelné kontroly znamienok u dermatológa a na dôslednú ochranu pokožky pred slnečným žiarením.

Linka detskej istoty (LDI) zaznamenala v roku 2025 výrazný nárast prípadov súvisiacich s nezvestnosťou detí. Vlani riešila približne 2500 kontaktov, zatiaľ čo v roku 2024 ich bolo asi 1500. V Európe sa ročne nahlási približne 250-tisíc prípadov nezvestných detí. Podľa riaditeľky LDI Táne Ivanič Rybanskej ide najčastejšie o úteky z domova, ale aj o stratenie sa, rodičovské únosy či problémy v zahraničí. Deti odchádzajú z domu najmä pre konflikty v rodine, psychický tlak, strach z trestu, šikanu či riziká online prostredia. Na krízovej linke 116 000 sa často ozývajú aj deti, ktoré o úteku len uvažujú. Poradcovia s nimi anonymne rozoberajú riziká a hľadajú bezpečné riešenia. Ak sa dieťa ocitne na ulici, pomáhajú mu stabilizovať situáciu a nasmerovať ho späť domov. Rizikovým obdobím je najmä koniec školského roka a čas vysvedčení, keď stres môže viesť k unáhleným rozhodnutiam. LDI zároveň upozorňuje, že v prípade nezvestnosti netreba čakať a je potrebné konať okamžite. Pri príležitosti Medzinárodného dňa nezvestných detí sa Linka detskej istoty zapája do európskych kampaní zameraných na prevenciu a bezpečnosť detí.

Bratislavská arcidiecézna charita upozorňuje na osamelosť ľudí so schizofréniou a na potrebu väčšieho porozumenia a podpory pre nich aj ich rodiny. Téma sa dostáva do popredia pri príležitosti Svetového dňa povedomia o schizofrénii. Podľa zariadenia Samária osamelosť neznamená len fyzické byť sám, ale najmä pocit nepochopenia, prázdna a odpojenia od okolia. Psychologička Vanda Roblová uvádza, že tento stav sa často prehlbuje stratou istoty vo vzťahoch, strachom z odmietnutia a stigmatizáciou. Ľudia so schizofréniou sa podľa odborníkov často stretávajú s nepochopením, čo ich môže viesť k obmedzovaniu sociálnych kontaktov. Osamelosť sa však netýka len pacientov, ale aj ich rodín a blízkych. Zariadenie Samária preto vytvorilo podpornú skupinu pre rodinných príslušníkov. Sociálna pracovníčka Zina Halašková hovorí, že rodiny často čelia náročným situáciám bez dostatočnej prípravy a potrebujú podporu aj informácie. Charita zdôrazňuje, že pomoc ľuďom so schizofréniou musí zahŕňať nielen liečbu, ale aj budovanie vzťahov a komunity. Pri tejto príležitosti pripravila výstavu „Schizofréniou sa život nekončí“, ktorá je v Klientskom centre v Bratislave a približuje mýty aj reálne príbehy pacientov.

A pokračujeme krátkymi správami z uplynulého týždňa:

Nezaočkovaný predškolák z Ostravska zomrel po ochorení na záškrt. Informáciu potvrdila Krajská hygienická stanica Moravskosliezskeho kraja. Hygienici uviedli, že ide o zriedkavý prípad v Česku. Chlapec predškolského veku nebol očkovaný a po potvrdení diagnózy boli okamžite prijaté protiepidemické opatrenia v rodine aj v školskom kolektíve. Celá rodina bola hospitalizovaná na infekčnej klinike vo Fakultnej nemocnici v Ostrave a liečená antibiotikami. Zároveň boli vyhľadané všetky kontakty, aby sa zabránilo ďalšiemu šíreniu nákazy. Hygienici zdôrazňujú, že riziko pre verejnosť je veľmi nízke a situácia je pod kontrolou. Ochorenie sa ďalej nešíri. Záškrt, známy aj ako diftéria, je vysoko nákazlivé ochorenie, ktoré môže mať ťažký priebeh. V Česku sa dlhé roky vyskytoval len ojedinele, v poslednom období však hygienici zaznamenávajú jeho opätovný výskyt, a preto vyzývajú rodičov, aby si skontrolovali očkovanie detí.

Polícia vyšetruje incident, pri ktorom pacient na jednom z oddelení nemocnice vo Vranove nad Topľou zranil tri zdravotné sestry. K udalosti došlo v nedeľu (24. 5.) v skorých ranných hodinách. TASR o tom informovala hovorkyňa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Prešove Jana Ligdayová. Hospitalizovaný 23-ročný pacient sa rozhodol opustiť nemocničnú izbu napriek svojmu vážnemu zdravotnému stavu. Personál oddelenia sa mu snažil v odchode zabrániť. „Jedna sestra po páde utrpela vážne zranenie ruky, ktoré si vyžiada liečenie až osem týždňov, ďalšie dve sestry taktiež utrpeli zranenia rúk,“ doplnila hovorkyňa. Vyšetrovateľ v prípade vedie trestné stíhanie pre trestný čin ublíženia na zdraví.

V nemocnici v Michalovciach sa pripravuje modernizácia onkologického centra za takmer 2,5 milióna eur z Plánu obnovy a odolnosti. Projekt zahŕňa rekonštrukciu lôžkovej časti a nákup nového lineárneho urýchľovača, pričom verejné obstarávanie už prebieha. Dokončenie je plánované na august. Cieľom modernizácie je zlepšiť dostupnosť rádioterapie pre pacientov zo Zemplína, najmä z okresov Michalovce, Humenné a Vranov nad Topľou. Podľa Košického samosprávneho kraja má investícia priniesť kvalitnejšiu a presnejšiu liečbu a zároveň zhodnotiť nemocničný majetok. Nový lineárny urýchľovač umožní modernú rádioterapiu s modulovanou intenzitou IMRT, ktorá cielenejšie zasahuje nádor a šetrí zdravé tkanivá. Súčasťou projektu bude aj CT simulátor na plánovanie liečby. Po modernizácii má nemocnica poskytovať liečbu pre viac ako 500-tisíc obyvateľov regiónu. Zemplín patrí medzi oblasti s vyšším výskytom onkologických ochorení, čo odborníci spájajú aj s historickou environmentálnou záťažou.

Zástupcovia mestskej časti Podunajské Biskupice doručili Ministerstvu zdravotníctva petíciu s viac ako 9100 podpismi, v ktorej žiadajú zachovanie a rozvoj nemocnice pre dlhodobo chorých a miestnej polikliniky. Podľa signatárov je toto zariadenie pre Bratislavu dôležité, keďže špecializovaná starostlivosť o dlhodobo chorých je v meste nedostatočná. Upozorňujú, že prípadné obmedzenie by mohlo zhoršiť dostupnosť zdravotnej starostlivosti pre pacientov v hlavnom meste aj okolí. Starosta Roman Lamoš tvrdí, že od zamestnancov zariadenia má informácie o možnom presune časti lôžok do Univerzitnej nemocnice Bratislava v Petržalke, prípadne o riziku zániku zariadenia. Minister zdravotníctva Kamil Šaško odmieta, že by sa nemocnica rušila. Presun časti lôžok do UNB na Antolskej ulici označuje za správny krok, ktorý má podľa neho zlepšiť kvalitu starostlivosti. Zároveň uvádza, že ide o odborné rozhodnutia založené na dátach a rokovaniach a cieľom je dlhodobá koncepcia starostlivosti o pacientov, ktorí potrebujú dlhodobú hospitalizáciu, pričom zariadenie má zostať zachované aspoň čiastočne.

Obsah dnešného súhrnu správ zo zdravotníckeho sektora sme týmto vyčerpali. Teším sa na vás opäť nabudúce pri ďalšom vydaní MEDI Novín na TV Doktor.