• Protimonopolný úrad (PMÚ) SR odhalil kartel štyroch medicínskych laboratórií a jednej asociácie pôsobiacich na Slovensku.
• Dlh v zdravotníctve na konci minulého roka dosiahol 2,42 miliardy eur
• Zdravotné poisťovne dosiahli za prvý štvrťrok zisk

Dobrý deň, začínajú sa MEDI Noviny na televízii Doktor. Vitajte pri sledovaní pravidelného súhrnu správ zo zdravotníckeho rezortu.

Dlh v slovenskom zdravotníctve na konci minulého roka dosiahol 2,42 miliardy eur. Medziročne tak vzrástol o viac než 379 miliónov eur. Informáciu o vývoji zadlženosti v rezorte vzala vláda na vedomie. Najväčšiu časť dlhu tvoria zdravotnícke zariadenia v pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva. Ich celkové záväzky dosiahli približne 1,44 miliardy eur. Z toho viac ako 928 miliónov eur bolo po lehote splatnosti. Univerzitné a fakultné nemocnice evidovali spolu záväzky presahujúce 1,3 miliardy eur, pričom väčšina z nich je už po splatnosti. Ministerstvo zdravotníctva uviedlo, že celkové dlhy 12 hlavných nemocníc medziročne vzrástli o viac ako 300 miliónov eur. Najväčší podiel na dlhoch po lehote splatnosti má Sociálna poisťovňa, ktorá tvorí takmer dve tretiny. Ďalšiu významnú časť predstavujú záväzky voči dodávateľom liekov a zdravotníckeho materiálu. Problémy so splácaním evidujú aj zariadenia v pôsobnosti ministerstiev vnútra a obrany, ako aj zdravotnícke zariadenia transformované na neziskové organizácie či akciové spoločnosti. Zdravotné poisťovne naopak vlani zaznamenali len mierny pokles záväzkov po lehote splatnosti.

Všetky tri zdravotné poisťovne na Slovensku sú podľa Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou naďalej finančne stabilné a spĺňajú zákonné podmienky platobnej schopnosti. Vyplýva to z hospodárskych výsledkov za prvé tri mesiace tohto roka. Celý sektor verejného zdravotného poistenia skončil v zisku takmer 8,7 milióna eur. Najvyšší zisk dosiahla Všeobecná zdravotná poisťovňa – viac ako 7 a pol milióna eur. Dôvera aj Union vykázali zisk približne 600-tisíc eur. Úrad zároveň potvrdil, že všetky poisťovne priebežne uhrádzajú záväzky voči poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a spĺňajú požiadavky na minimálnu výšku vlastného imania. Najvyššie vlastné imanie má Dôvera – viac ako 236 miliónov eur. Všeobecná zdravotná poisťovňa vykazuje takmer 88 miliónov eur a Union približne 34 miliónov eur. Z údajov ďalej vyplýva, že Všeobecná zdravotná poisťovňa hospodári s aktívami presahujúcimi jednu miliardu eur. Dôvera eviduje aktíva vo výške približne 775 miliónov eur a Union viac ako 330 miliónov eur. Úrad pripomína, že výsledky vychádzajú z priebežných neauditovaných účtovných závierok, ktoré poisťovne predkladajú každý mesiac v rámci kontroly svojej platobnej schopnosti.

Spor o poplatky v ambulanciách sa vyostruje. Lekárske odborové združenie podporilo mimoriadnu správu ombudsmana Róberta Dobrovodského a vyzvalo ministerstvo zdravotníctva aj vládu, aby prijali jasné pravidlá na ochranu pacientov. Podľa predsedu odborárov Petra Visolajského dnes pacienti často platia za výkony, ktoré by mala hradiť zdravotná poisťovňa. Tvrdí, že niektoré súkromné ambulancie a polikliniky zneužívajú situáciu pacientov a vytvárajú systém, v ktorom dostupnosť zdravotnej starostlivosti závisí od peňazí. Odborári zároveň upozorňujú, že nedostatočná starostlivosť v ambulanciách zvyšuje tlak na nemocničné urgenty a centrálne príjmy. Visolajský však pripustil, že problém treba posudzovať podľa jednotlivých špecializácií, pretože nie všetky ambulancie sú podľa neho financované rovnako nedostatočne. Lekárske odborové združenie podporilo aj návrh ombudsmana na zmenu legislatívy. Róbert Dobrovodský chce, aby štát buď sporné poplatky úplne zakázal s presne určenými výnimkami, alebo nastavil jasné hranice, čo si lekári môžu účtovať. Ministerstvo zdravotníctva reagovalo, že správu berie vážne a riešenie poplatkov v ambulanciách chce predstaviť na jeseň. Proti vyjadreniam odborárov sa ostro postavila Asociácia súkromných lekárov. Tvrdí, že LOZ hľadá jednoduchého vinníka namiesto riešenia dlhodobého podfinancovania ambulantného sektora. Asociácia upozorňuje na rast cien energií, nájmov, IT systémov či miezd sestier a tvrdí, že mnohé ambulancie fungujú na hranici ekonomického prežitia. Podľa súkromných lekárov pacienti neplatia pre nenásytnosť ambulancií, ale pre dlhodobo zlé nastavenie financovania zdravotníctva.

Výstavba vojenskej nemocnice v Prešove zatiaľ stojí. Ministerstvo obrany čaká na finálny posudok kvality stavebných prác, ktorý má prísť budúci týždeň. Až potom rozhodne o ďalšom postupe. Minister obrany Robert Kaliňák povedal, že problém sa týka niektorých nosných stĺpov stavby. Podľa predbežného stanoviska Slovenskej technickej univerzity môže byť na odstránenie určených do desať stĺpov. Rezort zároveň rokuje so zhotoviteľom o zárukách a nevylučuje ani ukončenie spolupráce. Náklady na opravy má podľa ministra niesť predovšetkým zhotoviteľ. Kaliňák odmieta, že by v prípade zlyhal štát. Naopak, ocenil stavebný dozor, ktorý chybu odhalil. Minister zároveň opäť pripustil, že dokončenie nemocnice sa môže posunúť. Téma rezonovala aj na parlamentnom výbore pre zdravotníctvo. Opozícia ocenila, že ministri zostali diskutovať aj po tom, čo výbor nebol uznášaniaschopný. Tvrdí však, že stále nedostala jasné odpovede o rozsahu problému, ani o tom, o koľko sa stavba predraží a predĺži. Oskar Dvořák z PS upozornil, že uniknuté protokoly hovoria o problémoch s betonážou už pred niekoľkými mesiacmi. Mimoparlamentná strana Demokrati medzitým podala trestné oznámenie na Generálnu prokuratúru. Jej líder Jaroslav Naď tvrdí, že ministerstvo nekonalo dostatočne rýchlo.

Vláda schválila reformu liekovej politiky, ktorá má zlepšiť dostupnosť moderných liekov na Slovensku a uľahčiť pacientom prístup k liečbe. Zmeny sa majú týkať najmä detských pacientov, ľudí so závažnými ochoreniami a liekov schvaľovaných na výnimku. Minister zdravotníctva Kamil Šaško hovorí o jednej z najdôležitejších reforiem rezortu. Novela podľa neho nastaví jasnejšie a transparentnejšie pravidlá pri schvaľovaní liekov, zdravotníckych pomôcok aj dietetických potravín. Významnou zmenou má byť nový systém úhrad liekov na výnimku. Pacienti by po novom mali mať zákonný nárok na liečbu, ak splnia presne určené kritériá. Zdravotným poisťovniam by sa zároveň mohol zrušiť výdavkový strop na tieto lieky. Dohľad nad rozhodovaním má vykonávať Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Reforma má riešiť aj nedostatok liekov a nelegálny reexport do zahraničia. Ministerstvo chce sprísniť kontrolu distribúcie liekov, zaviesť prísnejšie pravidlá pre mimoriadne objednávky a zároveň pripraviť legislatívu, podľa ktorej by falšovanie receptov bolo trestným činom. Novela počíta aj s jednoduchším zvyšovaním cien generických a biosimilárnych liekov, aby neodchádzali zo slovenského trhu. Zavádza sa tiež princíp takzvanej istoty liečby, ktorý má zabezpečiť doliečenie pacientov aj pri vyradení lieku z úhradového systému. Pozitívne reformu hodnotí aj verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský. Za najdôležitejší krok označil jednotné pravidlá pri schvaľovaní liekov na výnimku bez ohľadu na zdravotnú poisťovňu pacienta. Ocenil aj väčšiu transparentnosť a zapojenie pacientskych organizácií do prípravy novely. Účinnosť zákona sa navrhuje od októbra budúceho roka, zmeny pri výnimkových liekoch by mali platiť od januára 2027.

Protimonopolný úrad SR odhalil kartel štyroch medicínskych laboratórií a jednej asociácie, ktoré pôsobia na Slovensku. Za porušenie pravidiel hospodárskej súťaže im uložil pokuty v celkovej výške takmer 15 miliónov eur. Rozhodnutie zatiaľ nie je právoplatné, keďže väčšina subjektov sa voči nemu odvolala. Podľa úradu sa kartel týkal trhu laboratórnej diagnostiky na celom Slovensku a prebiehal ešte pred pandémiou aj počas nej. Úrad tvrdí, že firmy sa dohodli na cenách a obchodných podmienkach, rozdelili si trh a zákazníkov a koordinovali postupy aj vo verejných obstarávaniach. K dohode malo dochádzať aj pri rokovaniach so zdravotnými poisťovňami, vrátane cien za covid testovanie. Protimonopolný úrad uviedol, že jedným z cieľov bolo dosiahnuť čo najvyššie ceny a výhodnejšie podmienky pre zapojené firmy. Časť praktík trvala od roku 2017 do roku 2022. Sankcie podľa úradu zahŕňajú aj zákaz účasti vo verejnom obstarávaní na tri roky. Jeden z účastníkov konania spolupracoval a dostal zníženú pokutu. Opozícia v reakcii hovorí, že prípad potvrdzuje vážne plytvanie verejnými financiami v zdravotníctve. KDH tvrdí, že Slovensko je kvôli malému trhu náchylnejšie na kartelové dohody a že systém má vážne diery, napríklad v elektronickom prepojení laboratórnych dát, čo môže viesť aj k duplicitným vyšetreniam a neefektívnemu míňaniu peňazí. Prípad je zatiaľ v odvolacom konaní.

Na Slovensku každý rok predčasne zomrie viac ako 21-tisíc ľudí, ktorých úmrtiu sa dalo predísť prevenciou alebo včasnou liečbou. Odborníci preto spolu s ministrom zdravotníctva predstavili plán Zdravšie Slovensko 2030. Jeho cieľom je znížiť počet infarktov, mozgových príhod a odvrátiteľných úmrtí. Podľa odborníkov sa chce štát viac zamerať na prevenciu, skorší záchyt pacientov a lepšiu kontrolu vysokého krvného tlaku či cholesterolu. Prezident Slovenskej lekárskej spoločnosti Juraj Payer upozornil, že kardiovaskulárne ochorenia sú na Slovensku najčastejšou príčinou smrti. V roku 2023 tvorili takmer 46 percent všetkých úmrtí. Plán počíta s posilnením preventívnych prehliadok, pravidelným meraním krvného tlaku, cholesterolu a glykémie, ale aj s aktívnym vyhľadávaním rizikových pacientov. Väčšiu úlohu majú dostať všeobecní lekári, farmaceuti aj zdravotné sestry. Do roku 2030 by sa podľa odborníkov mohol počet infarktov a mozgových príhod znížiť minimálne o 30 percent. Zvýšiť sa má aj počet pacientov, ktorí majú krvný tlak pod kontrolou. Hypertenziou dnes na Slovensku trpia viac ako dva milióny ľudí. Diagnostikovaných a liečených je približne jeden milión tristopäťdesiattisíc pacientov. Viceprezidentka Slovenskej hypertenziologickej spoločnosti Anna Vachulová upozornila, že vysoký krvný tlak často nebolí a pacienti preto liečbu podceňujú alebo prerušujú. Odborníci zároveň pripomínajú, že práve neliečená hypertenzia patrí medzi najčastejšie príčiny závažných srdcovo-cievnych ochorení.

Pacienti s Crohnovou chorobou a ulceróznou kolitídou upozorňujú na vážny problém. Na Slovensku podľa odborníkov aj pacientskych organizácií chýbajú lieky, od ktorých závisí ich liečba, a moderné terapie sa k pacientom nedostávajú. Slovenská gastroenterologická spoločnosť tvrdí, že situácia je alarmujúca. V lekárňach podľa nej chýbajú aj základné formy niektorých terapií, a to aj pre reexport liekov do zahraničia. Pacienti, ktorí boli na liečbu dlhodobo nastavení, tak podľa odborníkov zostávajú bez potrebných liekov. Prezident spoločnosti Tibor Hlavatý upozorňuje, že moderná liečba síce existuje, no pacienti sa k nej často nedostanú. Buď lieky v lekárňach chýbajú, alebo ich systém zatiaľ nepustil na slovenský trh. Odborníci zároveň pripomínajú, že biologická a inovatívna liečba dokáže ochorenie stabilizovať, predchádzať komplikáciám a pomáha pacientom zostať v práci či v škole. Podľa gastroenterológa Martina Huorku nedostatočná liečba zvyšuje náklady zdravotného systému a môže viesť až k invalidizácii pacientov. K výzve na riešenie situácie sa pridala aj organizácia Slovak Crohn Club. Jej zástupkyňa Veronika Ivančíková hovorí, že najväčším problémom je neistota. Pacienti podľa nej nikdy nevedia, či im lekáreň liek vydá, alebo oznámi, že nie je dostupný. Crohnova choroba a ulcerózna kolitída patria medzi chronické zápalové ochorenia tráviaceho traktu. Pacienti často trpia bolesťami brucha, hnačkami, únavou a výrazne zníženou kvalitou života.

Astma patrí medzi najčastejšie chronické ochorenia dýchacích ciest. Vlani sa na Slovensku liečilo takmer 140-tisíc pacientov s bronchiálnou astmou, z toho viac ako 48-tisíc tvorili deti. Vyplýva to z údajov Národného centra zdravotníckych informácií pri príležitosti Svetového dňa astmy. Ambulancie klinickej imunológie a alergiológie evidovali v minulom roku viac ako milión tristo tisíc návštev pacientov. Najčastejším dôvodom liečby bola alergická nádcha. Astma patrila medzi druhé najčastejšie diagnózy. Najviac pacientov s alergickými ochoreniami bolo vo veku od šesť do osemnásť rokov. Najčastejšou formou astmy bola alergická astma, nasledovala zmiešaná a nealergická forma ochorenia. Dáta NCZI zároveň ukazujú zaujímavý trend. Hoci výskyt alergií a astmy vo svete dlhodobo rastie, počet liečených pacientov v slovenských ambulanciách v posledných rokoch klesá. Kým medzi rokmi 2015 až 2019 evidovali ambulancie približne milión pacientov ročne, počas pandémie sa ich počet znížil približne na polovicu a odvtedy sa výraznejšie nezvýšil. Pokles sa týka aj samotných astmatikov. V roku 2015 sa na bronchiálnu astmu liečilo takmer 194-tisíc ľudí, vlani ich bolo o viac ako 54-tisíc menej. Bronchiálna astma spôsobuje opakované zúženie priedušiek. Prejavuje sa dýchavičnosťou, sipotom, tlakom na hrudi a dráždivým kašľom. Pri ťažších formách môže dôjsť až k astmatickému záchvatu. Odborníci upozorňujú, že dôležitá je včasná diagnostika alergií, pravidelná liečba a obmedzenie rizikových faktorov, ako sú fajčenie, znečistené ovzdušie či kontakt s alergénmi.

Úrad komisára pre osoby so zdravotným postihnutím funguje už desať rokov ako nezávislý dohľad nad dodržiavaním Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím. Za toto obdobie komisárka Zuzana Stavrovská vybavila viac ako 6 500 individuálnych podnetov od ľudí so zdravotným postihnutím a ich rodín. Úrad sa podľa vlastných údajov zameriava najmä na pomoc pri získavaní peňažných príspevkov, invalidných dôchodkov, zdravotnej starostlivosti a sociálnych služieb. Rieši tiež prístup k inkluzívnemu vzdelávaniu, doprave, budovám či digitálnym službám a prípady diskriminácie. Komisárka Zuzana Stavrovská hovorí, že práca úradu stojí najmä na konkrétnych príbehoch ľudí, ktorí sa ocitli v ťažkých životných situáciách alebo v zložitej administratíve. Dôležitou súčasťou činnosti úradu sú aj kontroly v zariadeniach sociálnych služieb, zdravotníckych zariadeniach a školách. Za desať rokov uskutočnil úrad 145 návštev sociálnych zariadení, 22 návštev psychiatrických zariadení a prijal viac ako 1 400 opatrení na odstránenie nedostatkov. Od roku 2023 plní úrad aj úlohy národného preventívneho mechanizmu proti zlému zaobchádzaniu. V rámci nich vykonal systematické návštevy v psychiatrických a sociálnych zariadeniach a identifikoval aj prípady systémových nedostatkov. Komisárka sa zapája aj do legislatívnych procesov. Jej odporúčania sa podľa úradu premietli napríklad do reformy kompenzácií, zlepšenia prístupnosti služieb či rozvoja inkluzívneho vzdelávania. Úrad vznikol na základe zákona prijatého v roku 2015 a do funkcie prvej komisárky bola zvolená Zuzana Stavrovská. Na komisára sa môže obrátiť každý, kto sa domnieva, že boli porušené práva osoby so zdravotným postihnutím.

Žilinská fakultná nemocnica ako prvá na Slovensku zaviedla novú metódu liečby pacientov s kriticky ohrozenými dolnými končatinami, chronickými ranami či diabetickými defektmi. Metóda s názvom TrueLok Elevate má podľa lekárov pomôcť znížiť riziko amputácií. Riaditeľ nemocnice a primár úrazovej chirurgie Juraj Kacian vysvetľuje, že zákrok využíva princíp takzvaného transverzálneho kostného transportu. Lekári pri ňom oddelia malú časť povrchovej vrstvy kosti na predkolení a pomocou špeciálneho fixátora ju postupne posúvajú. Tento mechanický proces podľa odborníkov aktivuje prirodzené regeneračné schopnosti organizmu a podporuje tvorbu nových ciev. Výsledkom má byť lepšie prekrvenie poškodenej oblasti a väčšia šanca na zahojenie chronických rán. Cievny chirurg Ondrej Kováč hovorí, že metóda môže byť veľkým prínosom najmä pre pacientov s diabetom alebo závažným ochorením ciev dolných končatín. Práve u nich často hrozia komplikácie vedúce až k amputácii. Nový postup je výsledkom spolupráce úrazových a cievnych chirurgov. V Žiline ho zatiaľ podstúpilo päť pacientov. Nemocnica uvádza, že doterajšie výsledky liečby sú podľa lekárov veľmi sľubné.

Obdobie maturít a prijímacích skúšok patrí pre mnohých študentov k najstresujúcejším v roku. Lekári upozorňujú, že dlhodobý tlak môže ovplyvniť pamäť, koncentráciu aj psychické zdravie mladých ľudí. Neurologička Jarmila Hmiráková z nemocnice v Handlovej hovorí, že v tomto období pribúdajú u študentov bolesti hlavy, migrény, poruchy spánku či závraty. Objavujú sa aj problémy so sústredením, búšenie srdca alebo pocity na odpadnutie. Podľa lekárky mozog pod vplyvom dlhodobého stresu nedokáže efektívne spracovávať informácie. Zvyšuje sa hladina stresových hormónov a hoci krátkodobý stres môže výkon zlepšiť, pri dlhšom trvaní má opačný efekt. Mnohí študenti sa podľa odborníkov snažia dohnať učenie na úkor spánku. To však môže situáciu ešte zhoršiť. Práve počas spánku si totiž mozog upevňuje naučené informácie. Nedostatok oddychu potom znižuje výkon a zvyšuje únavu aj stres. Lekári zároveň pripomínajú, že dôležitú úlohu majú rodičia. Ich tlak na výsledky môže stres ešte zvýšiť. Naopak, pokojné prostredie, podpora a pravidelný režim dokážu dieťa upokojiť. Odborníci odporúčajú nezanedbávať pitný režim, obmedziť energetické nápoje a dopriať si pohyb aj prestávky počas učenia. Ak sa u študenta objavia silné migrény, záchvaty paniky, výrazné problémy so spánkom alebo kolapsové stavy, rodičia by podľa lekárov mali vyhľadať odbornú pomoc.

A pokračujeme krátkymi správami z uplynulého týždňa:

Slovensko chce podporiť predĺženie rokovaní o kľúčovej časti pandemickej dohody Svetovej zdravotníckej organizácie. Vyplýva to zo stanoviska, ktoré schválila vláda pred zasadnutím Svetového zdravotníckeho zhromaždenia v Ženeve. Rokovania sa týkajú systému takzvaného PABS, teda mechanizmu zdieľania patogénov a benefitov z nich vyplývajúcich. Ide napríklad o prístup k vakcínam, testom či liečbe počas budúcich pandémií. Ministerstvo zdravotníctva uviedlo, že Slovensko nepovažuje súčasný návrh prílohy za dostatočne rozpracovaný. Preto podporí pokračovanie rokovaní o ďalší rok. Slovenská delegácia chce zároveň presadzovať čo najvyššiu úroveň biologickej bezpečnosti, právne záväzný systém zodpovednosti za škody a ochranu osobných údajov. Systém PABS má zabezpečiť spravodlivejšie zdieľanie vzoriek vírusov a ďalších patogénov s pandemickým potenciálom medzi krajinami. Súčasťou dohody má byť aj férovejšie rozdelenie výsledných vakcín, liekov a diagnostiky. Pandemickú dohodu prijali členské štáty Svetovej zdravotníckej organizácie minulý rok po viac ako troch rokoch rokovaní, ktoré vyvolali skúsenosti z pandémie COVID-19. Cieľom je lepšia koordinácia štátov pri budúcich globálnych zdravotných krízach.

Hygienici v okrese Rožňava evidujú tri nové ohniská žltačky typu A. Regionálny úrad verejného zdravotníctva upozorňuje, že ochorenie sa v regióne šíri už od minulého roka. Vlani zaznamenali 190 prípadov, tento rok zatiaľ šesť. Nové ohniská sa objavili v obciach Štítnik, Brzotín a Nižná Slaná. V Štítniku sa nakazilo dieťa z miestnej materskej školy a následne aj jeho súrodenec. Ďalší prípad hygienici potvrdili u dieťaťa v Brzotíne. Tretím prípadom je devätnásťročný muž z Nižnej Slanej, ktorý pracuje mimo okresu Rožňava. Podľa hygienikov môže ísť o importovanú nákazu. Regionálny hygienik Jozef Varga uviedol, že všetkým blízkym kontaktom nariadili lekársky dohľad a očkovanie. Zvýšené hygienické opatrenia platia aj pre školu a škôlku v Brzotíne a v Štítniku. Zariadenia musia zabezpečiť častejšie upratovanie a pravidelnú dezinfekciu priestorov. Obce zároveň dostali odporúčania na prevenciu šírenia ochorenia aj informačné letáky v slovenskom a rómskom jazyku. Situáciou sa zaoberala aj protiepidemická komisia. Hepatitída typu A je vírusové ochorenie pečene, ktoré sa najčastejšie prenáša priamym kontaktom. Prejavuje sa príznakmi podobnými chrípke, bolesťami brucha, zvýšenou teplotou či tmavým močom. Po niekoľkých dňoch sa u väčšiny pacientov objaví žltačka.

V Bratislave sa 20. mája večer uskutoční podujatie Science Slam Slovenskej akadémie vied, ktoré má priblížiť vedu širokej verejnosti zábavnou formou. Verejnosť sa naň môže bezplatne registrovať. Na pódiu vystúpi šesť vedeckých pracovníkov a pracovníčok zo Slovenskej akadémie vied. Každý z nich bude mať osem minút na to, aby predstavil svoju tému čo najzrozumiteľnejšie a zaujal publikum. Organizátori hovoria, že cieľom podujatia je ukázať, že aj zložité vedecké témy sa dajú vysvetliť jednoducho, s nadhľadom a humorom. Podľa Filipa Květoňa z Chemického ústavu SAV má Science Slam priniesť vedu bližšie k ľuďom. O víťazovi rozhodne samotné publikum hlasovaním na záver večera. Nehodnotí sa pritom len odbornosť, ale aj schopnosť zaujať, rozprávať príbeh a premeniť vedu na pútavé vystúpenie, ktoré môže divákov rozosmiať, prekvapiť alebo osloviť.

Obsah dnešného súhrnu správ zo zdravotníckeho sektora sme týmto vyčerpali. Teším sa na vás opäť nabudúce pri ďalšom vydaní MEDI Novín na TV Doktor.