• Obyvateľov SR opäť ubudlo, pôrodnosť klesla na historické minimum

• Zadlženie štátnych nemocníc prekročilo miliardu eur a podľa časti sektora za tým stojí aj rast miezd zdravotníkov

• Ambulantní lekári sa dohodli so zdravotnými poisťovňami na pokračovaní zmlúv.

Dobrý deň, začínajú sa MEDI Noviny na televízii Doktor. Vitajte pri sledovaní pravidelného súhrnu správ zo zdravotníckeho rezortu.

Slovensko má menej obyvateľov. Ich počet klesá už piaty rok po sebe a tempo úbytku sa zrýchľuje. Dôvodom je najmä nízka pôrodnosť, ktorá sa v roku 2025 dostala na historické minimum. Na konci minulého roka žilo na Slovensku 5 409 407 ľudí. Medziročne ich ubudlo o viac ako 10 tisíc. Ide o druhý najväčší pokles od vzniku samostatnej republiky, hneď po roku 2021. Hlavným dôvodom je takzvaný prirodzený úbytok. Vlani sa narodilo približne 42 tisíc detí, no zomrelo viac ako 53 a pol tisíca ľudí. Za posledných šesť rokov takto krajina prišla o takmer 51 tisíc obyvateľov. Podľa Štatistického úradu už nejde o dôsledok pandémie. V posledných rokoch zohráva kľúčovú úlohu najmä nízka úhrnná plodnosť. Počet narodených detí pritom klesá nepretržite už štyri roky. Hrubá miera pôrodnosti dosiahla v roku 2025 najnižšiu úroveň za posledných sto rokov. Na 100 tisíc obyvateľov pripadlo 776 narodených detí. Menej detí sa rodilo aj počas druhej svetovej vojny. Počet obyvateľov ovplyvňuje aj zahraničná migrácia. Tá je síce dlhodobo kladná, no už nedokáže vyrovnať prirodzený úbytok. Vlani sa na Slovensko prisťahovalo takmer 6400 ľudí, viac ako 4900 sa odsťahovalo. Migračné saldo tak kleslo na necelých 1500 osôb. Štatistici zároveň pripomínajú, že napriek aktuálnemu poklesu je dlhodobý vývoj stále pozitívny. Od roku 1993 sa populácia Slovenska zvýšila o takmer 73 tisíc obyvateľov.

Zadlženie štátnych nemocníc prekročilo miliardu eur a podľa časti sektora za tým stojí aj rast miezd zdravotníkov. Upozorňujú na to nemocnice, ministerstvo aj dodávatelia zdravotníckeho materiálu. Nemocnice hovoria, že pre nedostatok financií nedokážu včas platiť faktúry. Niektoré majú neuhradené záväzky aj niekoľko rokov. Dodávatelia preto varujú, že môžu obmedziť dodávky zdravotníckych pomôcok.Rast nákladov súvisí najmä s takzvaným platovým automatom. Ten každoročne zvyšuje mzdy podľa odpracovaných rokov. V najbližšom období majú mzdové náklady narásť o takmer 10 percent a v niektorých nemocniciach už tvoria viac ako 80 percent príjmov. Štátny tajomník ministerstva zdravotníctva Michal Štofko upozorňuje, že systém vytvára dlhodobo neudržateľný tlak. „Mzdový automat vyvoláva špirálu, ktorá bude v budúcnosti neudržateľná,“ uviedol. Lekárske odborové združenie to odmieta. Tvrdí, že mzdy sú plne kryté zo štátneho rozpočtu a problém môže byť v prerozdeľovaní peňazí. Podľa dostupných dát sa platy lekárov na Slovensku výrazne zvýšili. Kým v roku 2022 boli podobné ako v Česku, dnes sú vyššie. Priemerná mzda lekára na Slovensku dosahuje 5371 eur, čo je 3,2-násobok priemernej mzdy. V Česku je to 4983 eur, teda 2,4-násobok. Zároveň klesá výkonnosť nemocníc. Štátne zariadenia ošetrili medziročne o 8600 pacientov menej. Pokles zaznamenali najmä univerzitné, vojenské a onkologické nemocnice, zatiaľ čo niektoré súkromné zariadenia a detské nemocnice rástli. Riaditelia nemocníc preto varujú, že bez zmien v nastavení systému môže byť jeho financovanie v najbližších rokoch neudržateľné.

Opozičné hnutie Progresívne Slovensko kritizuje ministra zdravotníctva Kamila Šaška za prístup k oddlžovaniu nemocníc. Tvrdí, že rezort nepriniesol konkrétne riešenia. Poslanec Oskar Dvořák uviedol, že minister mal Európskej komisii poslať návrhy opatrení, tie sú však podľa neho nedostatočné. Chýba vraj jasný plán, konkrétne kroky aj časový harmonogram. Podľa neho tak minister Európskej komisii ponúka len všeobecné sľuby bez reálneho riešenia. PS zároveň upozorňuje na rast rozpočtu nemocníc o 249 miliónov eur. Podľa Dvořáka však väčšina tejto sumy nepôjde na znižovanie dlhu, ale na valorizované platy zdravotníkov. Opozícia kritizuje aj to, že minister podľa nej neuviedol skutočné príčiny zadlžovania nemocníc ani návrhy, ako ich odstrániť. Progresívne Slovensko preto vyzýva na systémové zmeny. Navrhuje napríklad zavedenie holdingového riadenia nemocníc.

Zväz ambulantných poskytovateľov sa dohodol so zdravotnými poisťovňami na pokračovaní zmlúv. Pacienti by tak mali mať aj naďalej zabezpečenú zdravotnú starostlivosť bez obmedzení. Zväz ambulantných poskytovateľov oznámil, že sa dohodol s Všeobecnou zdravotnou poisťovňou aj so súkromnou Union poisťovňou. Nové zmluvy začali platiť od 1. apríla. Podľa zväzu dohoda zabezpečí kontinuitu poskytovania ambulantnej starostlivosti v nasledujúcom období. Ocenil aj prístup poisťovní, ktoré sa podľa neho snažili vyhovieť požiadavkám poskytovateľov. Zároveň však upozorňuje, že dohodnuté financie nepokrývajú rastúce náklady ambulancií. Tie súvisia najmä s vyššími mzdami, energiami, nájmami či cenami zdravotníckeho materiálu. Do nákladov sa podľa zväzu premietajú aj legislatívne a digitalizačné povinnosti. Zväz ambulantných poskytovateľov preto avizuje, že bude ďalej presadzovať systémové zmeny. Cieľom je stabilné fungovanie ambulantného sektora a zachovanie dostupnej zdravotnej starostlivosti pre pacientov vo všetkých regiónoch Slovenska. 

Na pokračovaní zmlúv s časťou zdravotných poisťovní sa dohodli aj ambulancie združené v Asociácii súkromných lekárov. Pacienti by tak mali mať aj naďalej zabezpečenú dostupnú zdravotnú starostlivosť. Asociácia súkromných lekárov potvrdila dohodu so súkromnou Union zdravotnou poisťovňou. Zároveň našla kompromis aj so štátnou Všeobecnou zdravotnou poisťovňou. Rokovania s poisťovňou Dôvera ešte pokračujú. Prezident asociácie Marián Šóth uviedol, že rokovania boli v posledných týždňoch intenzívne, ale konštruktívne. S Union poisťovňou už majú pripravené dodatky k zmluvám a finalizujú ich. Podľa neho sa podarilo nájsť zdroje, ktoré ambulanciám pomôžu zvládnuť rastúce náklady. Podobne aj so Všeobecnou zdravotnou poisťovňou sa po viacerých kolách rokovaní podarilo dosiahnuť dohodu prijateľnú pre obe strany. Asociácia ocenila prístup poisťovne aj úpravy, ktoré majú priniesť reálnu podporu ambulantnému sektoru. Všeobecná zdravotná poisťovňa potvrdila, že sa dohodli na základných princípoch zmlúv. Aktuálne ešte dolaďujú technické detaily. Poisťovňa verí, že výsledkom bude dostupnejšia a kvalitnejšia zdravotná starostlivosť pre poistencov. V prípade poisťovne Dôvera sú zmluvy s ambulanciami zatiaľ platné do konca apríla. Obe strany teraz rokujú o nových podmienkach. Cieľom je uzavrieť dohodu včas tak, aby bola zachovaná dostupnosť zdravotnej starostlivosti pre pacientov.

Dostupnejšia bezbolestná kolonoskopia by mohla zvýšiť účasť Slovákov na prevencii rakoviny hrubého čreva. Upozorňuje na to Slovenská gastroenterologická spoločnosť. Odborníci zdôrazňujú, že kolonoskopia je najúčinnejší skríning. Podľa nich sa síce po zohľadnení starnutia populácie objavujú prvé pozitívne trendy, no v počte pacientov a úmrtí sa zatiaľ neprejavujú. Rakovine hrubého čreva sa pritom dá vo väčšine prípadov predchádzať. Vzniká z nezhubných polypov, ktoré lekári dokážu pri kolonoskopii odhaliť a odstrániť až v 98 percentách prípadov. Najväčšou prekážkou však zostáva strach z bolesti. Práve preto odborníci apelujú na lepšiu dostupnosť vyšetrenia v analgosedácii, teda v utlmení, ktoré výrazne znižuje nepríjemné pocity. Ľudia nad 50 rokov majú nárok na preventívne vyšetrenia. Každé dva roky môžu absolvovať test na skryté krvácanie v stolici a raz za desať rokov kolonoskopiu, ktorú hradí poisťovňa. Od januára analgosedáciu preplácajú poisťovne Dôvera a Union u vybraných poskytovateľov. Všeobecná zdravotná poisťovňa ju hradí detským pacientom a kolonoskopiu je možné absolvovať aj v celkovej anestézii v rámci jednodňovej zdravotnej starostlivosti. Gastroenterológovia zároveň upozorňujú, že úhrada by sa mala rozšíriť aj na ďalšie pracoviská. Riziko ochorenia je najvyššie vo veku od 50 do 70 rokov a u ľudí s výskytom v rodine. Pri pozitívnej anamnéze sa odporúča vyšetrenie skôr. V počiatočných štádiách sa ochorenie často neprejavuje. Varovné signály ako krv v stolici, chudnutie či bolesti brucha sa zvyčajne objavujú až neskôr, keď je liečba náročnejšia.

Slovensko má prvú európsku odborníčku na manažment obezity. Medzinárodný certifikát Európskej asociácie pre výskum obezity získala Adela Penesová z Biomedicínskeho centra Slovenskej akadémie vied. Ide o prestížne ocenenie, ktoré môžu získať len skúsení lekári s dlhoročnou praxou. Podmienkou je minimálne desať rokov klinickej práce v liečbe obezity, desiatky vedeckých publikácií a aktívna účasť na medzinárodných kongresoch. Adela Penesová sa výskumu obezity venuje viac ako 20 rokov. Pôsobila aj v Spojených štátoch a je autorkou alebo spoluautorkou viac ako stovky vedeckých prác. Podieľala sa aj na knihe Klinická obezitológia. Podľa Slovenskej akadémie vied ide o významný úspech aj vzhľadom na to, že obezita patrí medzi veľké výzvy súčasnosti. Spája sa s viacerými ochoreniami a má aj výrazné ekonomické dôsledky. Penesová upozorňuje, že riešenie si vyžaduje širší prístup štátu. Do opatrení by sa podľa nej mali zapojiť viaceré rezorty, od zdravotníctva cez školstvo až po dopravu či poľnohospodárstvo. Zároveň poukazuje na to, že Slovensku stále chýbajú relevantné epidemiologické dáta o obezite u dospelej populácie.

Hranie videohier môže byť pre stredoškolákov väčšinou neškodné a prinášať aj určité benefity, upozornili odborníci z Centra pre liečbu drogových závislostí. Riaditeľ centra Ľubomír Okruhlica zdôraznil, že digitálne hry sa od bežného hrania líšia od problematického či závislostného hrania (tzv. gaming disorder). Kým porucha hazardného hrania sa vyskytuje relatívne často, diagnóza závislosti od digitálnych hier je na Slovensku veľmi zriedkavá – evidujú ju len 3 až 4 osoby. Klinický psychológ Adam Kurilla doplnil, že medzi stredoškolákmi rastie hranie hier (dosahuje 87 %), zatiaľ čo skúsenosť s alkoholom a užívanie nelegálnych drog klesá. Podľa odborníkov však nejde o preukázaný príčinný vzťah medzi hraním a nižšou konzumáciou alkoholu či drog. Primerané hranie môže zlepšovať sústredenie, strategické plánovanie, pamäť či schopnosť spolupráce. Nadmerné hranie však môže spôsobiť problémy so spánkom, školským prospechom, bolesťami chrbta či vyšším výskytom úzkosti a depresie. Známky problematického hrania sú napríklad zhoršený prospech, zmeny správania, podráždenosť či agresivita pri snahe rodičov regulovať čas pred obrazovkou. Odborníci odporúčajú:

• obmedziť čas pri obrazovkách mimo školy približne na 2 hodiny denne,
• dbať na pravidelný spánok a fyzickú aktivitu,
• sledovať obsah a formu hier, ktoré deti hrajú,
• riadiť sa Zásadami zdravého používania obrazovkových médií u detí, vydanými Ministerstvom zdravotníctva SR. Hlavnou myšlienkou je, že mierne a kontrolované hranie hier môže byť prospešné, zatiaľ čo nadmerné hranie predstavuje riziko pre zdravie a životný štýl dospievajúcich.

Očkovanie každoročne zachraňuje milióny životov a jeho význam nekončí detstvom. Upozorňuje na to Štátny ústav pre kontrolu liečiv. Vakcíny chránia pred závažnými ochoreniami už od raného veku. Pomáhajú predchádzať chorobám ako detská obrna či osýpky a umožňujú deťom vyrásť do zdravých dospelých. ŠUKL zdôrazňuje, že dôležité je aj očkovanie v dospelosti. Imunita sa totiž časom oslabuje a niektoré ochorenia, napríklad chrípka, pneumokokové infekcie či pásový opar, predstavujú vyššie riziko najmä pre starších a chronicky chorých. Ústav upozorňuje, že pokles zaočkovanosti môže viesť k návratu chorôb, ktoré sa dnes dajú účinne kontrolovať. Očkované deti pritom chránia aj tie, ktoré sa zo zdravotných dôvodov očkovať nemôžu. Podľa údajov dostalo vlani približne 85 percent detí vo svete všetky tri dávky vakcíny proti záškrtu, tetanu a čiernemu kašľu. Prvú dávku vakcíny proti osýpkam dostalo asi 84 percent detí. Bez akejkoľvek vakcíny však zostalo až 14 a pol milióna detí. Odborníci pripomínajú, že očkovanie chráni nielen jednotlivca, ale aj celú komunitu. Na Slovensku je jeho organizácia v kompetencii Úradu verejného zdravotníctva, ktorý postupuje podľa platného očkovacieho kalendára.

A Štátny ústav pre kontrolu liečiv varuje pred nelegálnymi automatmi na lieky. Podľa ústavu je takýto predaj v rozpore so zákonom a môže ohroziť zdravie pacientov. Reaguje tým na podnety, ktoré sa týkajú samoobslužného automatu na voľnopredajné lieky v Novom Meste nad Váhom. ŠÚKL avizuje, že podá podnet na ministerstvo zdravotníctva. Riaditeľ ústavu Roman Dorčík upozorňuje, že slovenská legislatíva výdaj liekov cez automaty nepovoľuje. Lieky podľa neho podliehajú prísnym pravidlám a ich výdaj musí zabezpečiť kvalifikovaný odborník. Každý liek kúpený mimo schválenej lekárne preto predstavuje riziko. Pacienti si môžu lieky legálne kúpiť iba v kamennej lekárni alebo v internetovej lekárni schválenej ŠÚKL-om. Online je možné získať len voľnopredajné lieky, nikdy nie tie na lekársky predpis. Ústav zároveň upozorňuje na konkrétne riziká automatov. Lieky musia byť skladované a prepravované pri presne stanovených podmienkach, najmä pri správnej teplote a vlhkosti. Automat tieto podmienky podľa odborníkov nedokáže spoľahlivo zabezpečiť, a lieky sa tak môžu znehodnotiť. Problémom je aj chýbajúce odborné poradenstvo, ktoré môže viesť k nesprávnemu užívaniu alebo nebezpečným kombináciám liekov. Nad automatmi navyše štát nemá kontrolu, na rozdiel od lekární, kde ŠÚKL vykonáva pravidelné inšpekcie. Ministerstvo zdravotníctva zatiaľ podnet od ústavu neeviduje. Po jeho doručení sa ním plánuje zaoberať.

Ambulantní gynekológovia majú za sebou svoj prvý celoslovenský kongres. Odborníci na ňom hovorili o výzvach v odbore aj o význame prevencie, ktorá môže zachrániť životy. Ako hodnotia kongres sa dozviete už v nasledujúcej reportáži.

Počet ľudí s autizmom medzi poistencami Všeobecnej zdravotnej poisťovne výrazne rastie. Za posledné dva roky pribudlo takmer 19 percent pacientov s poruchami autistického spektra. Kým v roku 2023 evidovala poisťovňa necelých 4 800 poistencov s touto diagnózou, v roku 2025 ich bolo už takmer 5 700. Väčšinu tvoria deti a mladí ľudia. Osem z desiatich pacientov má menej ako 18 rokov. Práve v tejto skupine je nárast najvýraznejší. Počet detí a dospievajúcich s autizmom stúpol za dva roky takmer o pätinu. Rozdiely sú aj medzi pohlaviami. Chlapci majú túto diagnózu približne trikrát častejšie ako dievčatá. Rovnaký pomer platí aj v dospelosti a zodpovedá celoeurópskemu trendu. Autizmus je podľa odborníkov celoživotná neurovývinová porucha. Prejavuje sa najmä ťažkosťami v sociálnej komunikácii, opakovaným správaním a odlišným vnímaním podnetov. Šéf poisťovne Matúš Jurových upozorňuje, že nejde o zriedkavú diagnózu. Podľa neho sa týka veľkého množstva slovenských rodín a spoločnosť by mala lepšie reagovať na ich špecifické potreby. Odborníci zároveň hovoria, že rast počtu diagnóz nemusí znamenať len vyšší výskyt. Súvisí aj s lepšou informovanosťou, presnejšou diagnostikou a väčšou ochotou rodičov vyhľadať pomoc. Zdravotný systém však čelí rastúcemu tlaku na kapacity špecialistov, najmä detských psychiatrov, psychológov či terapeutov.

Obsah dnešného súhrnu správ zo zdravotníckeho sektora sme týmto vyčerpali. Teším sa na vás opäť nabudúce pri ďalšom vydaní MEDI Novín na TV Doktor. V mene celého tímu vám prajem pokojné a radostné veľkonočné sviatky plné zdravia, pohody a príjemných chvíľ s vašimi blízkymi.