• Dlh SR voči dodávateľom zdravotníckych pomôcok je 109 mil. eur
• Rakoviny spôsobené vírusom HPV pribúdajú a netýkajú sa len žien, ale aj mužov.
• Umelá inteligencia sa postupne dostáva aj do zdravotníctva a môže pomôcť riešiť jeden z najväčších problémov – nedostatok zdravotníckeho personálu.

Dobrý deň, začínajú sa MEDI Noviny na televízii Doktor. Vitajte pri sledovaní pravidelného súhrnu správ zo zdravotníckeho rezortu.

Financovanie onkologických ústavov sa zlepšilo. Všeobecná zdravotná poisťovňa im medziročne zvýšila úhrady o viac ako 7 miliónov eur. Podľa poisťovne ide o nápravu dlhodobého stavu, keď tieto zariadenia dostávali menej, než zodpovedalo ich reálnym výkonom. V minulom roku sa situácia otočila a financovanie sa zvýšilo nad referenčné sadzby. Naopak, detské nemocnice zostávajú aj naďalej nad týmito sadzbami. Poisťovňa to považuje za správne vzhľadom na náročnosť pediatrickej starostlivosti. Ide pritom o jednu z najviac podporovaných oblastí v systéme. Dáta ukazujú, že kým v roku 2024 dostali onkologické ústavy o takmer osem percent menej, v roku 2025 už mali úhrady vyššie približne o dvanásť percent. Detské nemocnice boli nad referenčnými sadzbami v oboch rokoch. Vlani síce dostali o niečo menej ako rok predtým, poisťovňa však zdôrazňuje, že nejde o zníženie podpory, ale o postupné vyrovnávanie po predchádzajúcom mimoriadnom navýšení. VšZP zároveň uvádza, že pred koncom roka osobitne dofinancovala aj rádioterapiu, teda ožarovaciu liečbu. Podľa vedenia poisťovne je dostupnosť onkologickej starostlivosti absolútnou prioritou a aktuálne čísla majú dokazovať, že sa podarilo odstrániť dlhodobé nerovnosti vo financovaní.

Nemocnice majú problém uhrádzať svoje záväzky a dlh voči dodávateľom zdravotníckych pomôcok už dosiahol približne 109 miliónov eur. Upozorňuje na to Slovenská asociácia dodávateľov zdravotníckych pomôcok SK+ MED s tým, že situácia sa medziročne zhoršuje. Podľa asociácie nepomohol ani balík takmer 191 miliónov eur, ktorý štát vyčlenil pre nemocnice na roky 2024 a 2025. V tomto roku sa ním podarilo znížiť pohľadávky dodávateľov len približne o 14 miliónov eur. Zároveň sa predlžuje splatnosť faktúr a pribúdajú nové dlhy. Dodávatelia upozorňujú, že nemocnice často používajú zdravotnícke pomôcky, ktoré ešte nemajú zaplatené. V praxi to znamená, že napríklad implantáty použité pri operáciách zostávajú dlhodobo neuhradené. Situáciu podľa nich zhoršuje aj rast nákladov na mzdy a personál, pričom výkon nemocníc sa výraznejšie nezvyšuje. Predlžujú sa čakacie lehoty na operácie a niektoré faktúry zostávajú neuhradené aj viac ako rok. Asociácia varuje, že ak štát neprijme systémové riešenia, dodávatelia môžu obmedziť alebo zastaviť dodávky niektorých pomôcok. To by podľa nich mohlo viesť k odkladaniu operácií a zhoršeniu dostupnosti zdravotnej starostlivosti. SK+ MED preto vyzýva ministerstvo zdravotníctva na rýchle prijatie konkrétnych opatrení, inak sa problém môže priamo dotknúť pacientov.

Rakoviny spôsobené vírusom HPV pribúdajú a netýkajú sa len žien, ale aj mužov. Odborníci preto opäť vyzývajú na očkovanie. Na utorkovej tlačovej konferencii 24. marca na to upozornili minister zdravotníctva Kamil Šaško a predseda Trnavského samosprávneho kraja Jozef Viskupič. Zdôraznili, že očkovanie dokáže vo veľkej miere týmto ochoreniam predchádzať. Podľa ministra sa s vírusom HPV počas života stretne až osem z desiatich ľudí. Na Slovensku každoročne ochorie približne 600 žien na rakovinu krčka maternice a asi 200 z nich zomrie. Odborníci pripomínajú, že HPV spôsobuje aj ďalšie typy rakoviny a postihuje aj mužov. Najčastejšie sa ochorenia prejavia vo veku od 30 do 50 rokov. V Trnave sa preto stretli zástupcovia štátu, samospráv, lekári aj školy, aby zhodnotili doterajšiu prevenciu a pripravili ďalšie kroky. Trnavský samosprávny kraj zároveň organizuje očkovacie dni. Najbližší bude 11. apríla v poliklinike na Starohájskej ulici v Trnave. Očkovanie je určené najmä pre mladých ľudí, ktorí sa s vírusom ešte nestretli. Deti do 15 rokov ho majú plne hradené zo zdravotného poistenia a absolvovať ho môžu u pediatrov, gynekológov aj urológov. Slovensko sa zároveň zaviazalo dosiahnuť do roku 2030 až 90-percentnú zaočkovanosť detí. Odborníci zdôrazňujú, že očkovanie je bezpečný a účinný spôsob, ako chrániť jednotlivcov aj celú populáciu pred týmto typom rakoviny.

Umelá inteligencia sa postupne dostáva aj do zdravotníctva a môže pomôcť riešiť jeden z najväčších problémov – nedostatok zdravotníckeho personálu. Má Slovensko jasnú stratégiu jej zavádzania a kedy ju pocítia aj pacienti v praxi? Aj o tom sme sa rozprávali s prvým štátnym tajomníkom ministerstva zdravotníctva Michalom Štofkom na konferencii ITAPA.

Ochorenia obličiek trápia na Slovensku čoraz viac ľudí. Zdravotné poisťovne evidujú spolu viac ako 260-tisíc pacientov. Najviac ich má Všeobecná zdravotná poisťovňa – vyše 167-tisíc. Dôvera eviduje viac ako 72-tisíc pacientov a Union zdravotná poisťovňa vyše 20-tisíc. Počty pritom v posledných rokoch rástli. Podľa VšZP sa za päť rokov zvýšili takmer o desať percent. Nárast potvrdzujú aj ostatné poisťovne. Tisíce pacientov sú odkázané na dialýzu. Vo VšZP ide o takmer štyritisíc ľudí, Dôvera eviduje viac ako 1300 pacientov a Union takmer 200. U časti pacientov je riešením transplantácia obličky. VšZP vlani zaznamenala 80 transplantácií, rok predtým ich bolo 113. Dôvera evidovala 43 transplantácií a Union po 15 zákrokov v posledných dvoch rokoch. Ochorenia obličiek zahŕňajú aj onkologické diagnózy. Len VšZP evidovala takmer 5500 pacientov s karcinómom obličky. Medzi hlavné rizikové faktory patria cukrovka, vysoký krvný tlak a dedičnosť. Obličky zaťažuje aj dlhodobé užívanie liekov proti bolesti či obličkové kamene. Lekári upozorňujú aj na varovné príznaky. Patrí medzi ne bolesť alebo pálenie pri močení, zmeny farby moču, časté alebo naopak znížené močenie. Signálom môžu byť aj opuchy nôh či tváre, únava a celkové vyčerpanie. Včasné zachytenie ochorenia pritom výrazne zvyšuje šancu na úspešnú liečbu.

Slováci často nedodržiavajú liečbu a v lekárňach každoročne ostávajú milióny nevyzdvihnutých liekov. Len vlani si pacienti neprebrali viac ako 3,4 milióna receptov. Paradoxom je, že lekára navštevujeme nadpriemerne často – v priemere až 11-krát ročne. Odborníci však upozorňujú, že problémom nie je dostupnosť zdravotnej starostlivosti, ale nedodržiavanie liečby. Podľa ministerstva zdravotníctva ide o jednu z najväčších tichých hrozieb. V Európe môže byť nízka adherencia spojená až s 200-tisíc zbytočnými úmrtiami ročne. Každý druhý pacient s chronickými ochoreniami, ako sú vysoký krvný tlak či cukrovka, liečbu nedodržiava. Pri kardiovaskulárnych ochoreniach je to pritom zásadné, keďže pravidelná liečba dokáže predchádzať infarktom či mozgovým príhodám. Nedodržiavanie liečby má aj výrazné ekonomické dopady. Liečba komplikácií je násobne drahšia – napríklad pri mozgovej príhode či infarkte ide o tisíce eur. Odborníci upozorňujú, že najdrahší liek je ten, ktorý pacient neužije. Jedným z riešení je zjednodušenie liečby, napríklad kombináciou viacerých liekov do jednej tablety. Aj tak však často zostáva najväčšou prekážkou samotný pacient, ktorý liečbu preruší, keď sa cíti lepšie. Zlepšenie situácie si podľa odborníkov vyžaduje spoluprácu celého systému – lekárov, lekárnikov aj sestier. Práve edukácia a pravidelný kontakt s pacientom môžu výrazne zvýšiť úspešnosť liečby.

Zdravie mozgu máme vo veľkej miere vo vlastných rukách. Odborníci upozorňujú, že správny životný štýl môže znížiť riziko neurologických ochorení aj zlepšiť psychickú pohodu. Pri príležitosti Týždňa mozgu na to upozornil Úrad verejného zdravotníctva. Podľa neho treba mozog chrániť počas celého života, pretože jeho stav v budúcnosti ovplyvňujú každodenné rozhodnutia. „Zdravie mozgu ovplyvňuje životný štýl, sociálne prostredie aj duševná pohoda. Majú zásadný vplyv na to, ako bude fungovať o 20 či 30 rokov,“ uvádza úrad. Medzi najdôležitejšie faktory patrí pravidelný pohyb, ktorý podporuje prekrvenie mozgu, a kvalitný spánok, nevyhnutný pre regeneráciu nervových spojení. Dôležitá je aj vyvážená strava, dostatok sociálnych kontaktov a mentálna aktivita, napríklad čítanie či koníčky. Odborníci zároveň pripomínajú význam zvládania stresu a bezpečného životného prostredia. Kľúčová je aj kontrola zdravotných ukazovateľov, ako sú krvný tlak, hladina cukru či cholesterolu. Podľa Úradu verejného zdravotníctva pritom veľkú časť rizikových faktorov vieme ovplyvniť sami.

Tuberkulóza na Slovensku patrí medzi menej časté ochorenia, no úplne nezmizla. Odborníci upozorňujú, že verejnosť ju často podceňuje. Pri príležitosti Svetového dňa tuberkulózy, ktorý si pripomíname 24. marca, na to upozornila pneumologička Anna Forgáčová z Nemocnice Agel Levice. Pripomenula, že vo svete ide stále o najčastejšiu príčinu úmrtí na infekčné ochorenie. Na Slovensku je výskyt nízky – menej ako päť prípadov na 100-tisíc obyvateľov. Vyšší je najmä v Košickom a Prešovskom kraji, kde dosahuje osem až jedenásť prípadov. Súvisí to najmä s vyšším podielom marginalizovaných skupín. Ochorenie spôsobuje baktéria Mycobacterium tuberculosis a prenáša sa vzduchom. Do tela sa dostáva najmä pri kašli, kýchaní či rozprávaní. Najčastejšie postihuje pľúca. Typickými príznakmi sú dlhodobý kašeľ, vykašliavanie spúta, niekedy aj krvi, dýchavica či bolesť na hrudníku. Pridáva sa aj teplota, nočné potenie, únava, nechutenstvo a chudnutie. Tuberkulóza sa môže objaviť v každom veku. V krajinách s nízkym výskytom, ako je Slovensko, sa častejšie vyskytuje u seniorov alebo u ľudí prichádzajúcich z rizikových regiónov. Obavy zo zvýšeného výskytu po príchode utečencov z Ukrajiny sa podľa odborníkov nepotvrdili. Lekári dnes dokážu ochorenie úspešne liečiť, liečba je však dlhodobá a trvá niekoľko mesiacov. Riziko nákazy je vyššie najmä u ľudí v zlej sociálnej situácii, bezdomovcov, migrantov či väzňov. Ohrození sú aj pacienti s oslabenou imunitou, napríklad pri HIV, onkologických ochoreniach alebo pri dlhodobej liečbe. Odborníci zároveň upozorňujú, že šírenie ochorenia môže ovplyvňovať aj rastúca migrácia obyvateľstva.

Nemocnica v Bánovciach nad Bebravou má ako prvá všeobecná nemocnica na Slovensku k dispozícii podporný a paliatívny konziliárny tím. Vznikol pod vedením lekárky Andrey Škripekovej a tvoria ho lekár Jozef Košč a sestra Daniela Haincová. Podľa Škripekovej ide o dôležitý signál, že paliatívna starostlivosť sa postupne dostáva aj mimo veľkých špecializovaných pracovísk. Zdôraznila, že kvalitná medicína sa nekončí v momente, keď už nie je možné pacienta vyliečiť. Tím vznikol priamo z potrieb praxe, skúseností s pacientmi a záujmu zdravotníkov, nie ako súčasť projektu. Podľa odborníkov je práve prirodzené prostredie menších nemocníc vhodné na rozvoj paliatívnej medicíny, keďže sa tu často starajú o starších pacientov s pokročilými ochoreniami. Paliatívny prístup pomáha lepšie nastavovať liečbu, zmierňovať utrpenie pacientov a zároveň efektívnejšie využívať zdravotnícke kapacity. Neznamená pritom rezignáciu, ale naopak vyššiu mieru profesionality a dôraz na komunikáciu s pacientom aj jeho rodinou. Tím funguje formou konzílií naprieč oddeleniami. Do starostlivosti o pacienta vstupuje priamo na lôžku a spolupracuje s ošetrujúcim personálom aj rodinou.

Soláriá by mali byť po novom dostupné len pre dospelých. Vláda schválila návrh zákona, ktorý zakazuje poskytovať tieto služby osobám mladším ako 18 rokov. Rezort zdravotníctva upozorňuje, že UV žiarenie je podľa vedeckých poznatkov dokázaný karcinogén. Pravidelné opaľovanie v soláriu tak výrazne zvyšuje riziko rakoviny kože. „Osoby, ktoré často používajú soláriá, majú dva- až trikrát vyššiu pravdepodobnosť vzniku melanómu,“ uvádza ministerstvo. Zákaz má chrániť najmä mladších ľudí. Ich pokožka je citlivejšia, tenšia a nedokáže sa dostatočne brániť UV žiareniu. Podľa odborníkov preto opaľovanie v soláriu nie je pre túto vekovú skupinu vhodné. Novela zákona zároveň upravuje aj ďalšie oblasti verejného zdravotníctva. Posilňuje kompetencie Úradu verejného zdravotníctva a regionálnych úradov napríklad pri kontrole kozmetických výrobkov a výživových doplnkov. Cieľom zmien je lepšia ochrana zdravia a odstránenie nedostatkov, ktoré sa ukázali v praxi.

Sieť AGEL spustila registráciu do štipendijného programu pre študentov zdravotníckych odborov na rok 2026. Okrem finančnej podpory prináša aj rozšírenie o nové profesie. Program je určený pre študentov stredných zdravotníckych škôl, vyšších odborných škôl aj univerzít. Jeho cieľom je prepojiť štúdium s praxou a pripraviť budúcich zdravotníkov na reálne pracovné prostredie. Novinkou v tomto ročníku je zaradenie odborov zdravotnícky laborant a nutričný terapeut, ktoré reagujú na rastúci význam laboratórnej diagnostiky a výživy v modernej medicíne. Program tak rozširuje doterajšie odbory, ako sú všeobecné lekárstvo, ošetrovateľstvo, pôrodná asistencia či fyzioterapia. Študenti môžu získať štipendium až do výšky 350 eur mesačne, v závislosti od odboru a ročníka. Súčasťou programu sú aj odborné stáže v zariadeniach siete AGEL a po ukončení štúdia aj garantované pracovné miesto. Záujemcovia sa môžu prihlásiť prostredníctvom online formulára. Registrácia nie je záväzná a slúži ako prvý krok k získaniu podrobnejších informácií o programe.

Sociálne siete Instagram a YouTube boli podľa amerického súdu navrhnuté tak, aby vyvolávali závislosť u detí a mladých ľudí. Rozhodla o tom porota v Los Angeles v prípade, ktorý môže mať dopad na stovky ďalších žalôb. Civilnú žalobu podala 20-ročná žena, ktorá tvrdila, že technologické firmy zámerne vytvorili svoje platformy ako návykové. Porota dospela k záveru, že spoločnosti dostatočne neupozorňovali na riziká a ich dizajn prispel k ujme žalobkyne. Tá začala používať YouTube už ako dieťa a neskôr aj ďalšie sociálne siete. Dnes trpí duševnými problémami, ktoré spája so závislosťou od online platforiem. Súd jej priznal odškodné vo výške troch miliónov dolárov. Väčšinu, viac ako dva milióny, má zaplatiť spoločnosť Meta, zvyšok Google. Firmy zároveň dostali povinnosť zaplatiť aj ďalšie milióny dolárov ako sankčné odškodné. Rozhodnutie je považované za prelomové a môže ovplyvniť, ako budú technologické spoločnosti niesť zodpovednosť za vplyv svojich platforiem na duševné zdravie mladých používateľov. Meta aj Google s verdiktom nesúhlasia a plánujú sa odvolať.

Obsah dnešného súhrnu správ zo zdravotníckeho sektora sme týmto vyčerpali. Teším sa na vás opäť nabudúce pri ďalšom vydaní MEDI Novín na TV Doktor.