• Výdavky na zdravotnú starostlivosť majú dosiahnuť 8,85 miliárd eur
• Rezort zdravotníctva tvrdí, že vyrovnávacie rozdiely pri liekoch rieši
• Prešovskí ortopédi unikátne zachraňujú pacientov pred amputáciou

Dobrý deň, začínajú sa MEDI Noviny na televízii Doktor. Vitajte pri sledovaní pravidelného súhrnu správ zo zdravotníckeho rezortu.

Programová vyhláška na rok 2026 ráta s výdavkami na zdravotnú starostlivosť vo výške takmer 8,85 miliardy eur. Určuje aj minimálnu sumu na prevenciu, ktorá má dosiahnuť 230 miliónov eur. Ministerstvo zdravotníctva tvrdí, že cieľom je nastaviť stabilný a predvídateľný rámec financovania verejného zdravotného poistenia, zohľadniť nákladové tlaky aj úsporné opatrenia a zároveň ponechať priestor na flexibilitu. Vyhláška nadobudla účinnosť 15. februára. Najväčší podiel financií pôjde štátnej Všeobecnej zdravotnej poisťovni, ktorá bude mať k dispozícii viac ako 5,31 miliardy eur. Súkromná poisťovňa Dôvera má dostať vyše 2,67 miliardy eur a Union zdravotná poisťovňa viac ako 860 miliónov eur. Podľa rezortu má vyhláška chrániť kľúčové segmenty zdravotnej starostlivosti prostredníctvom minimálnych garantovaných výdavkov a zároveň umožniť reagovať na meniace sa potreby zdravotného systému. Zohľadňuje pritom reálne nákladové faktory, ako je rast mzdových výdavkov zdravotníkov, vplyv starnutia populácie, inflácie, chorobnosti a dopady už schválenej legislatívy. Vyhláška zároveň vytvára rámec pre viaceré opatrenia, napríklad stabilizáciu zdravotníckeho personálu, efektívnejšiu organizáciu poskytovania starostlivosti, presun výkonov do vhodnejších foriem vrátane jednodňovej zdravotnej starostlivosti, skracovanie čakacích lehôt a plnenie reformných záväzkov. Súčasťou materiálu sú aj úsporné opatrenia v celkovej výške približne 242 miliónov eur. Najväčšie úspory sa očakávajú pri liekoch a zdravotníckych pomôckach, benchmarkingových opatreniach v nemocniciach a ďalších výdavkoch. Ministerstvo zdôrazňuje, že jednou z hlavných výhod vyhlášky je kombinácia garantovaných minimálnych alokácií a manažérskej flexibility. Rozdiel medzi celkovým limitom a minimálnymi výdavkami predstavuje približne 306 miliónov eur, ktoré môžu poisťovne presmerovať podľa potrieb poistného kmeňa. Plnenie vyhlášky bude monitorovať Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorý môže v prípade porušenia uložiť sankcie. Ministerstvo zároveň deklaruje, že vyhlášku bude komunikovať so všetkými partnermi a pri jej príprave sa snažilo dosiahnuť čo najširší konsenzus.

Sestry a pôrodné asistentky v ústavnej zdravotnej starostlivosti dostanú v tomto roku stabilizačný príspevok. Vyplýva to z novely zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti a úpravy viacerých ďalších zákonov, ktoré schválil parlament ako pozmeňujúci návrh k novele zákona o bankách, ktorú v utorok 17. februára podpísal prezident SR Peter Pellegrini. „Účelom stabilizačného príspevku je podpora dlhodobej stabilizácie obsadenosti pracovných miest sestier a pôrodných asistentiek u poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti,“ ozrejmil Zdenko Svoboda, ktorý návrh predložil. Úprava definuje podmienky, ktoré musia sestry a pôrodné asistentky splniť, aby mali na príspevok nárok. Napríklad pracovný pomer im u dotknutých poskytovateľov musí vzniknúť do 28. februára. Celková výška príspevku sa stanovuje na najviac 3000 eur. „Tento príspevok bude sestrám a pôrodným asistentkám vyplatený v priebehu roka 2026, a to na mesačnej báze tak, že prvá časť príspevku bude sestre alebo pôrodnej asistentke vyplatená v apríli 2026 k mzde za odpracovaný mesiac marec a posledná časť bude vyplatená v mesiaci november 2026 za odpracovaný mesiac október,“ píše sa v novele. Stabilizačný príspevok nebude podliehať sociálnym ani zdravotným odvodom.

Za rastom výdavkov na lieky podľa Útvaru hodnoty za peniaze nie je vyššia spotreba, ale príchod nových liekov na trh. Zároveň však nie je vždy jasné, aký prínos majú pre pacientov. Útvar preto v revízii výdavkov odporúča, aby sa rozhodovanie o úhradách liekov viac riadilo schváleným rozpočtom a odbornými hodnoteniami. Nové a inovatívne lieky sú podľa ÚHP dôležitou súčasťou moderného zdravotníctva. V minulosti sa preto uvoľnili podmienky ich úhrady z verejného zdravotného poistenia, aby boli dostupnejšie pre pacientov. Zmeny liekovej politiky v rokoch 2018 a 2022 však sľubovali úspory, ktoré sa nepodarilo naplniť. Výdavky na lieky tak boli pravidelne vyššie, než schválil štátny rozpočet, a každoročne bolo potrebné ich dofinancovať. ÚHP upozorňuje, že prekračovanie rozpočtu na lieky uberá peniaze z iných oblastí zdravotníctva. Odporúča preto, aby sa pri rozhodovaní o úhradách dôslednejšie dodržiavali rozpočtové limity a hodnotenia Národného inštitútu pre hodnotu a technológie v zdravotníctve. Práve tieto analýzy majú ukazovať, ktoré lieky prinášajú najväčší prínos pre pacientov a sú najefektívnejšie z pohľadu hodnoty za peniaze. Odklony od týchto hodnotení v minulosti podľa útvaru zvýšili výdavky o desiatky miliónov eur. Cestou k efektívnejšiemu riadeniu výdavkov má byť aj lepší zber a zverejňovanie dát. Väčšia transparentnosť by mala zlepšiť predvídateľnosť procesov pre všetkých aktérov v zdravotníctve. ÚHP zároveň upozorňuje, že informácie o prínosoch liekov a ich skutočných cenách sú často dôverné a je potrebné prehodnotiť, ktoré údaje musia zostať utajené. Prehľadnosť systému znižuje aj rôzny spôsob poskytovania zliav a ich prezentácia. Viaceré navrhované zmeny sú podľa útvaru súčasťou pripravovanej novely zákona o úhradách liekov, ktorú ministerstvo zdravotníctva predstavilo koncom minulého roka.

Ministerstvo zdravotníctva tvrdí, že výrazne zintenzívnilo riešenie takzvaných vyrovnávacích rozdielov pri liekoch, ktoré vznikli v rokoch 2018 až 2022. Vlani podľa rezortu vydalo rozhodnutia v hodnote 25 miliónov eur, čo je najvyšší objem v histórii, a začalo desiatky konaní, ktoré mali byť otvorené už v minulých rokoch. Vyrovnávacie rozdiely vznikajú vtedy, keď zdravotné poisťovne za liek zaplatia viac, než bola jeho schválená podmienená úhrada. V takom prípade je výrobca povinný rozdiel poisťovniam vrátiť. Ministerstvo uviedlo, že za roky 2018 až 2022 vznikol poisťovniam nárok na vyrovnávacie rozdiely vo výške 53 miliónov eur. V minulosti však bola ich vymáhateľnosť nízka. Prvé rozhodnutia boli vydané až v roku 2023 v hodnote siedmich miliónov eur a v roku 2022 nebolo právoplatne ukončené ani jedno konanie. Rezort poukazuje aj na závery revízie Útvaru hodnoty za peniaze, podľa ktorých je sledovanie liekových výdavkov a vymáhanie vratiek súčasťou kontroly výdavkov verejného zdravotného poistenia. Zdôrazňuje však, že jeho úlohou je určiť výšku vyrovnávacieho rozdielu, zatiaľ čo samotné vymáhanie peňazí patrí zdravotným poisťovniam. Ministerstvo preto nemôže konať v ich mene. Podľa rezortu prebieha vydávanie rozhodnutí systematicky, s cieľom vysporiadať všetky oprávnené nároky. Zároveň pripomína, že od roku 2022 funguje nový mechanizmus spätných platieb na základe zmlúv o podmienkach úhrady liekov. V tomto prípade výrobca po výzve ministerstva automaticky uhrádza r ozdiel poisťovniam, bez potreby správneho konania. 

Dostupnosť liečby zriedkavých ochorení na Slovensku zaostáva za väčšinou krajín Európskej únie. Upozornili na to pacientske organizácie pri príležitosti blížiaceho sa Medzinárodného dňa zriedkavých chorôb. Včasná diagnostika a liečba pritom môže spomaliť priebeh ochorenia a zlepšiť kvalitu života pacientov. Podľa pacientskych organizácií je viac ako 95 percent zriedkavých ochorení zatiaľ neliečiteľných. Aj v takýchto prípadoch je však dôležité, aby pacienti poznali diagnózu, mali prístup k podpornej liečbe a vedeli, aký vývoj ochorenia môžu očakávať. Výskum napreduje a v mnohých prípadoch už liečba existuje, no často je dostupná len v zahraničí. Organizácie v rámci iniciatívy „Zrnko času“ upozorňujú na viaceré problémy – od oneskorenej diagnostiky až po nedostatočnú koordináciu zdravotnej a sociálnej starostlivosti. Osobitne kritizujú pomalé rozhodovanie o úhradách nových liekov. Kým v rokoch 2022 až 2024 trvalo rozhodovanie v priemere 11 až 13 mesiacov, v roku 2025 sa predĺžilo na viac ako 20 mesiacov. Diskusia o sprístupňovaní nových liekov v súvislosti s pripravovanými zmenami liekovej politiky podľa nich stále prebieha. Ľudský rozmer čakania na liečbu približuje putovná výstava „Čakačka“, ktorá prináša autentické príbehy pacientov so zriedkavými ochoreniami. Jej cieľom je ukázať, že čas je pre týchto ľudí kľúčovým faktorom, počas ktorého sa ich zdravotný stav môže výrazne zhoršiť, a podporiť dialóg medzi pacientmi, odborníkmi a tvorcami zdravotnej politiky. Zástupcovia organizácií zdôrazňujú, že hlas pacientov musí byť súčasťou systémových rozhodnutí. Pripravujú preto podujatie Happening 2026, kde chcú pomenovať najurgentnejšie problémy v zdravotníctve a viesť konštruktívny dialóg s odborníkmi a politikmi. Zriedkavé ochorenia sú chronické, závažné a často progresívne diagnózy, ktoré môžu viesť k invalidite alebo ohrozeniu života. Na Slovensku s nimi podľa odhadov žije približne 300-tisíc pacientov.

Špecialisti ortopedického oddelenia Fakultnej nemocnice s poliklinikou J. A. Reimana v Prešove rozšírili možnosti liečby pacientov s chronickými, nehojacimi sa ranami dolných končatín. Ako prví v strednej a východnej Európe zaviedli metódu transverzálneho tibiálneho kostného transportu, známu ako TTT. Podobné zákroky sa realizujú len na niekoľkých pracoviskách v Európe, napríklad v Taliansku, Nemecku či Švajčiarsku. Nový liečebný postup sa v Prešove používa od druhej polovice roka 2025 a je určený najmä pacientom, ktorým pre chronické rany hrozí amputácia končatiny. Metóda využíva špeciálny externý fixátor, pomocou ktorého lekári počas niekoľkých týždňov kontrolovane posúvajú časť holennej kosti. Tým sa aktivujú regeneračné procesy v tele, podporí sa tvorba nových ciev a tkanív a zlepší sa prekrvenie postihnutej oblasti, čo vytvára podmienky na hojenie rán. Postup je vhodný najmä pre pacientov s diabetickou nohou, poruchami prekrvenia dolných končatín, chronickými infekciami alebo po neúspešných chirurgických zákrokoch na chodidle a predkolení. Podľa primára oddelenia ortopédie Borisa Džulu jemnou technikou lekári vyseknú časť kosti a postupne ju vysúvajú, čím vzniká priestor pre tvorbu buniek a nových ciev. Výsledkom je možnosť zachovať končatinu u pacientov, ktorým predtým hrozila amputácia. Metóda je technicky aj časovo náročná a je určená pre presne vybranú skupinu pacientov, ktorí musia byť včas odoslaní na špecializované pracovisko. V Prešove ju doteraz absolvovali štyria pacienti, vrátane pacienta s diabetickou nohou a zápalom kostí, ktorému hrozila amputácia pod kolenom. Po niekoľkých týždňoch liečby je už nastavený na konzervatívnu neinvazívnu terapiu. Podľa odborníkov nové postupy prinášajú pacientom reálny úžitok a umožňujú dostupnú inovatívnu liečbu doma, bez nutnosti vyhľadávať pomoc v zahraničí.

V Nemocnici Bory v Bratislave uskutočnili prvú implantáciu umelého močového zvierača. Ide o raritný typ operácie, ktorý sa na Slovensku vykonáva len na niekoľkých pracoviskách. Umelý zvierač je určený pre mužov so stredne ťažkou až ťažkou inkontinenciou, najčastejšie po operáciách prostaty. Samotný zákrok trvá približne hodinu až hodinu a pol. Lekári pri ňom krátkym rezom v oblasti hrádze nasadia manžetu na močovú rúru a ďalším rezom v slabinách zavedú ovládaciu pumpu s rezervoárom do mieška. Implantát pozostáva z manžety a pumpy, pomocou ktorej si pacient dokáže zvierač ovládať sám. Po operácii má pacient katéter jeden deň a domov spravidla odchádza na druhý deň bez katétra. Nemocnica používa najmodernejší typ umelého zvierača na trhu, ktorého výhodou je, že všetky časti sú už prepojené a naplnené fyziologickým roztokom. Významnou prednosťou je aj možnosť nastavenia tlaku v systéme po operácii bez ďalšieho chirurgického zákroku. Lekár tak môže v ambulancii presne upraviť tlak manžety podľa potrieb pacienta. Prvý pacient po implantácii absolvoval aktiváciu zvierača po období hojenia. Počas prvých týždňov je ešte inkontinentný, no učí sa pumpu nahmatať a ovládať. K aktivácii dochádza približne po šiestich až ôsmich týždňoch od operácie, keď sa pacient učí systém používať v bežnom živote. Podľa lekárov sú výsledky veľmi dobré a funkčnosť systému sa potvrdila. Po implantácii sa pacientom odporúča vyhýbať aktivitám, ktoré vyvíjajú tlak na oblasť hrádze, ako je jazda na bicykli, motorke či na koni. Inak môžu podľa odborníkov viesť plnohodnotný život.

V Detskom kardiocentre Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb vykonali začiatkom februára 2026 uzáver ductus arteriosus u predčasne narodeného novorodenca. Dieťa sa narodilo v 26. týždni tehotenstva s pôrodnou hmotnosťou 930 gramov a v čase zákroku malo približne šesť týždňov a vážilo 1300 gramov. Uzáver bol realizovaný pomocou špeciálneho oklúzora. Zákrok bol unikátny tým, že išlo o prvého pacienta v takejto vekovej a váhovej kategórii na Slovensku, u ktorého bol intervenčný katetrizačný výkon vykonaný. Ductus arteriosus je cievne spojenie medzi pľúcnou tepnou a aortou, ktoré je pred narodením prirodzené, no po pôrode sa má spontánne uzavrieť. Ak sa tak nestane, dochádza k spätnému toku krvi do pľúc, čo zaťažuje srdce a pľúca a komplikuje dýchanie dieťaťa. Na vhodného pacienta podľa lekárov čakali dlhšie, keďže kritériá spĺňa len niekoľko detí ročne. Na zákrok sú indikované najmä deti závislé od umelej pľúcnej ventilácie, pričom ide o veľmi nízku hmotnostnú kategóriu pod dva kilogramy. Samotný katetrizačný výkon trval približne 20 minút, s prípravou a anestéziou asi hodinu až hodinu a pol. Po zákroku srdce funguje normálne a pacient je ďalej sledovaný v Detskom kardiocentre. Uzáver ductus arteriosus sa u nedonosených detí s nízkou pôrodnou hmotnosťou doteraz na Slovensku vykonával chirurgicky. V tomto prípade išlo o menej invazívnu katetrizačnú metódu bez otvorenej operácie hrudníka. Zákrok u malého pacienta bol úspešný. Po výkone pokračuje monitorovanie a intenzívna starostlivosť, následne je dieťa preložené späť do pôvodnej nemocnice.

Generálny riaditeľ spoločnosti Meta Mark Zuckerberg odmietol tvrdenia, že Instagram je navrhnutý tak, aby bol pre mladých ľudí návykový a škodlivý. Vyhlásil to počas výpovede pred súdnou porotou v prelomovom občianskoprávnom procese v USA, ktorý môže vytvoriť precedens pre ďalšie žaloby proti sociálnym sieťam. Žalobu podala mladá žena označovaná ako Kaley G. M., ktorá tvrdí, že Meta a Google úmyselne navrhli Instagram a YouTube tak, aby podporovali závislosť detí a poškodili ich duševné zdravie. Podľa nej začala používať YouTube už v šiestich rokoch a Instagram v jedenástich, neskôr pribudli aj ďalšie platformy ako Snapchat a TikTok. Súd má rozhodnúť, či technologické firmy vedome podporovali nutkavé používanie sociálnych sietí medzi mladými ľuďmi. Advokát žalobkyne tvrdil, že firmy mohli zraniteľným používateľom pomáhať, ignorovať ich alebo ich využívať. Zuckerberg reagoval, že spoločnosť sa snaží ľuďom pomáhať. Počas výpovede čelil otázkam o interných dokumentoch, ktoré naznačujú, že zamestnanci mali ciele predlžovať čas strávený na platforme. Zuckerberg priznal, že takéto zameranie existovalo, ale tvrdí, že od neho ustúpili a dnes sa sústreďujú na užitočnosť aplikácie. Zopakoval tiež, že Meta obmedzuje prístup deťom mladším ako 13 rokov a snaží sa odhaliť tých, ktorí klamú o svojom veku. Organizácie na ochranu práv detí označili jeho výpoveď za neúprimnú. Proces sa sústreďuje najmä na dizajn aplikácií, algoritmy a personalizačné funkcie, keďže zákon v USA výrazne chráni platformy pred zodpovednosťou za obsah vytvorený používateľmi.

Na novinky zo sveta medicíny sa pozrieme spolu s expertom na oblasť zdravotníctvo, Prof. Róbertom Babeľom. Aj tento týždeň vám prinášame jeho pravidelný komentár, exkluzívne pre TV Doktor.

Operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby (OS ZZS) SR má nového riaditeľa. Je ním Gaston Ivanov. Funkciu zastáva od štvrtka (12. 2.). Pre TASR to potvrdila Martina Fröhlich Činovská z OS ZZS. Ivanov vo funkcii nahradil Jozefa Hricku, ktorého za riaditeľa vymenoval minister zdravotníctva Kamil Šaško v auguste 2025. Dlhoročne pôsobí v zdravotníckom sektore ako analytik, projektový manažér a manažér pre strategický rozvoj.

Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) sa vo veci tzv. záchrankového tendra z roku 2019 obrátila na Ústavný súd (ÚS) SR. Proti postupu a rozhodnutiam Rady Úradu pre verejné obstarávanie (ÚVO) a Úradu pre verejné obstarávanie podala ústavnú sťažnosť. „Podľa právneho názoru Všeobecnej zdravotnej poisťovne obe napádané rozhodnutia zasahujú do jej práv, povinností a právom chránených záujmov. V ústavnej sťažnosti podrobne argumentovala, z akých dôvodov,“ ozrejmila hovorkyňa VšZP Danka Capáková stanovisko poisťovne. Štátna poisťovňa trvá na tom, že Rada ÚVO, ako aj úrad, vo svojich rozhodnutiach pochybili procesne aj vecne. „Keďže ich rozhodnutia nepodliehajú súdnemu preskúmaniu, a teda zdravotná poisťovňa nemôže využiť iný opravný prostriedok, obrátila sa vo veci na Ústavný súd SR svojou sťažnosťou, ktorou navrhuje obe rozhodnutia zrušiť,“ dodala hovorkyňa. Rada Úradu pre verejné obstarávanie (ÚVO) v decembri 2025 zamietla odvolanie VšZP v konaní týkajúcom sa výberového konania na prevádzkovanie ambulancií záchrannej zdravotnej služby z roku 2019. Výberové konanie sa týkalo vydania povolení na prevádzkovanie ambulancií záchrannej zdravotnej služby na 328 sídiel staníc (bodov) záchrannej zdravotnej služby. Rada ÚVO zastavila taktiež odvolanie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS). ÚDZS aj VšZP vtedy oznámili, že sa plánujú obrátiť na Ústavný súd SR.

Úrad pre verejné obstarávanie (ÚVO) si naďalej stojí za tým, že došlo k porušeniu zákona o verejnom obstarávaní. „Právne kroky štátnej Všeobecnej zdravotnej poisťovne rešpektujeme. Úrad pre verejné obstarávanie si však stojí za tým, že rozhodnutie Rady ÚVO je zákonné, čo znamená, že kontrolovaní porušili zákon o verejnom obstarávaní, keď predmet zákazky zadávali v rozpore s európskymi predpismi,“ uviedla hovorkyňa úradu Simona Brejová. 

Vyhýbanie sa alkoholu je základ bezpečného užívania liekov. Ich kombinácia s alkoholom môže prinášať viaceré riziká. Poukázal na to Štátny ústav pre kontrolu liečiv (ŠÚKL). Varuje, že kombinácia liekov s alkoholom môže zvyšovať riziko nežiadúcich účinkov, znižovať alebo nebezpečne zvyšovať účinnosť liečby či poškodzovať pečeň. Môže tiež vyvolať nevoľnosť, zvracanie, krvácanie do žalúdka alebo poruchy vedomia. „Obzvlášť nebezpečná je kombinácia alkoholu s liekmi, ktoré pôsobia na nervový systém, ako napríklad lieky na neurologické a duševné ochorenia či poruchy spánku. Interakcia týchto liekov s alkoholom môže vyvolať závažné až život ohrozujúce nežiaduce účinky - napríklad spomalenie dýchania či stratu vedomia,“ upozornil ŠÚKL. Pripomína, že liek treba vždy zapíjať čistou vodou a pred ich použitím je vhodné prečítať si príbalový leták.

Obsah dnešného súhrnu správ zo zdravotníckeho sektora sme týmto vyčerpali. Teším sa na vás opäť nabudúce pri ďalšom vydaní MEDI Novín na TV Doktor.