• Zdravotné poisťovne hospodárili v roku 2025 so ziskom 57,3 milióna eur.

• Takmer polovicu úmrtí na Slovensku spôsobujú choroby srdca a ciev, druhou najčastejšou príčinou smrti sú nádorové ochorenia.

• Tvrdenia Petra K. sú podľa Akadémie vied ČR zavádzajúce

Dobrý deň, začínajú sa MEDI Noviny na televízii Doktor. Vitajte pri sledovaní pravidelného súhrnu správ zo zdravotníckeho rezortu.

Zdravotné poisťovne hospodárili v roku 2025 so ziskom 57,3 milióna eur. Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) podľa predbežných výsledkov dosiahla zisk 21,4 milióna eur, zdravotná poisťovňa (ZP) Dôvera 26,2 milióna eur a Union ZP 9,7 milióna eur. Vyplýva to z prehľadu hospodárenia zdravotných poisťovní k 31. decembru 2025, ktorý TASR poskytla hovorkyňa Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS) Monika Beťková. Úrad zároveň zdôraznil, že všetky zdravotné poisťovne plnia zákonné požiadavky na splnenie platobnej schopnosti a uhrádzajú svoje záväzky voči poskytovateľom v súlade so zákonnými požiadavkami. Hodnota vlastného imania zdravotných poisťovní k 31. decembru vlaňajšieho roka predstavovala vo VšZP 82,3 milióna eur, v zdravotnej poisťovni Dôvera 231,5 milióna eur a v Union ZP 33,1 milióna eur. ÚDZS spresnil, že vlastné imanie VšZP a Union ZP sa v porovnaní s koncom roka 2024 zmenilo iba o dosiahnutý zisk za rok 2025. „Vlastné imanie ZP Dôvera napriek dosiahnutému zisku za rok 2025 pokleslo, a to z dôvodu výplaty dividendy akcionárom vo výške 29,4 milióna eur,“ dodal úrad. Zároveň pripomenul, že údaje za rok 2025 vychádzajú z priebežných účtovných závierok, ktoré mu poisťovne poskytujú v rámci mesačného preukazovania zabezpečenia platobnej schopnosti.

Takmer polovicu úmrtí na Slovensku spôsobujú choroby srdca a ciev, druhou najčastejšou príčinou smrti sú nádorové ochorenia. Vyplýva to zo Zdravotníckej ročenky SR za rok 2024, ktorú zverejnilo Národné centrum zdravotníckych informácií pri príležitosti Svetového dňa chorých. Medzi najvýznamnejšie zdravotné problémy Slovákov patria ochorenia obehovej sústavy, rakovina, choroby dýchacej a tráviacej sústavy a ochorenia pohybového aparátu. Úmrtnosť mužov je dlhodobo vyššia ako u žien, najmä v produktívnom veku, kde je riziko úmrtia mužov približne dvaapolkrát vyššie. Choroby srdca a ciev tvorili v roku 2024 približne 45 percent všetkých úmrtí a boli aj najčastejším dôvodom hospitalizácií. Na rakovinu zomrelo vyše 13.000 ľudí, čo predstavuje asi štvrtinu všetkých úmrtí, pričom výskyt nádorov rastie, no úmrtnosť postupne klesá vďaka včasnej diagnostike a liečbe. Údaje zároveň ukazujú vysoké zaťaženie ambulancií – v roku 2024 sa uskutočnilo viac ako 68 miliónov návštev, v priemere takmer 13 vyšetrení na jedného obyvateľa. Medzi časté dôvody hospitalizácie patria aj ochorenia tráviacej sústavy a pohybového aparátu. NCZI upozorňuje na rezervy v prevencii. Preventívnu prehliadku absolvovalo len 46 percent dospelých, pričom najnižšia účasť je u ľudí vo veku 25 až 44 rokov. Prevencia pritom môže výrazne znížiť výskyt chronických ochorení.

Onkologický skríning na Slovensku zatiaľ nefunguje dostatočne efektívne. Odborníci upozorňujú na nízku účasť populácie, chýbajúci centrálny zber dát aj nedostatky v organizácii systému. Minister zdravotníctva Kamil Šaško označil skríningy za jednu z kľúčových priorít zdravotnej politiky. Zdôraznil, že prevencia je základom zdravia populácie a cieľom štátu je dosiahnuť 60 až 70-percentnú účasť na skríningových programoch. Pripomenul, že Slovensko patrí medzi krajiny s vysokou mierou odvrátiteľných úmrtí. Zdravotné poisťovne v súčasnosti plne preplácajú skríning rakoviny hrubého čreva a konečníka, prsníka a krčka maternice. Ministerstvo pripravuje aj skríning rakoviny pľúc a prostaty a vyhlášku, ktorá upraví pravidlá programov a fungovanie pracovísk. Riaditeľka Národného onkologického inštitútu Jana Trautenberger Ricová upozornila, že na Slovensku sa preventívnych programov zúčastňuje len približne 30 percent populácie, kým v Česku je to okolo 60 percent. Motivácia ľudí je podľa nej rôzna – niektorí prevenciu odmietajú, iní narážajú na prekážky v systéme. Odborníci upozorňujú aj na dlhé čakacie lehoty, komplikované objednávanie a nedostatok informácií, najmä pre starších pacientov. Zhodujú sa, že skríning musí fungovať ako prepojený reťazec – od včasného záchytu cez diagnostiku až po liečbu – a že bez centrálneho registra dát a vyššej účasti verejnosti nebude možné naplno využiť jeho potenciál zachraňovať životy.

Ministerstvo zdravotníctva chce stanoviť minimálne požiadavky na materiálno-technické vybavenie a personálne zabezpečenie ambulancií asistenčnej zdravotnej služby. Vyplýva to z návrhu vyhlášky, ktorý je v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Cieľom je vytvoriť právny rámec pre novú formu zdravotnej služby určenej najmä na zabezpečenie veľkých podujatí, repatriačné transporty či plánované medziklinické presuny pacientov. Rezort pripomína, že tento typ ambulancií má odľahčiť systém záchrannej zdravotnej služby, aby sa mohol viac sústrediť na kritické prípady. Podľa návrhu má posádku tvoriť minimálne vodič a zdravotnícky záchranár alebo lekár, pričom lekár má byť prítomný podľa zdravotného stavu pacienta. Vyhláška stanovuje aj povinné označenie ambulancie a ochranného odevu personálu. Ambulancia musí byť vybavená transportnou technikou, kyslíkom, defibrilátorom, monitorovacím zariadením a liekmi uvedenými v návrhu vyhlášky. Financovanie služby má byť kombinované – cez komerčné zmluvy alebo v niektorých prípadoch z verejného zdravotného poistenia. Ministerstvo upozorňuje, že nové štandardy prinesú vyššie vstupné náklady pre poskytovateľov, najmä menších, no dlhodobo by mali zvýšiť transparentnosť, stabilitu a konkurencieschopnosť trhu. Pripomienkové konanie má trvať do 23. februára, účinnosť vyhlášky sa navrhuje od 1. júla.

Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS) podal 6. februára ústavnú sťažnosť proti postupu Úradu pre verejné obstarávanie (ÚVO) a Rady ÚVO. Tie rozhodli, že výberové konanie na povolenia pre záchrannú zdravotnú službu z roku 2019 bolo v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní. ÚDZS s tým nesúhlasí a tvrdí, že ÚVO aj jeho rada dospeli k nesprávnym právnym záverom a prekročili svoje zákonné kompetencie. Podľa úradu sa výberové konanie uskutočnilo podľa vtedy platného zákona o záchrannej zdravotnej službe a preto nemohlo súčasne porušiť zákon o verejnom obstarávaní. To má platiť aj pre následné zmluvy s Všeobecnou zdravotnou poisťovňou. Úrad sa obrátil na Ústavný súd so žiadosťou o zrušenie rozhodnutí ÚVO aj Rady ÚVO. Sťažnosť považuje za dôležitú pre vyjasnenie kompetencií medzi orgánmi verejnej moci a vzťahu medzi slovenským a európskym právom. Rozhodnutie Ústavného súdu by podľa úradu mohlo prispieť k väčšej právnej istote a predvídateľnosti právneho prostredia. ÚDZS poukazuje aj na zložitosť prípadu – prvostupňové konanie trvalo viac ako päť rokov a vyústilo do rozhodnutia na 714 stranách. Úrad pre verejné obstarávanie sa počas konania obrátil na Súdny dvor EÚ, ktorý však konštatoval, že ÚVO nemal oprávnenie predložiť otázky. ÚDZS preto žiada, aby sa nimi zaoberal Ústavný súd, prípadne ich opäť predložil Súdnemu dvoru EÚ. Rada ÚVO vlani zamietla odvolanie Všeobecnej zdravotnej poisťovne a zastavila odvolanie ÚDZS v tejto veci. Obe inštitúcie už vtedy avizovali, že sa obrátia na Ústavný súd s tým, že ÚVO podľa nich prekročil svoje kompetencie a prípad si vyžaduje zosúladenie slovenskej a európskej legislatívy.

Minister zdravotníctva Kamil Šaško neurobil nič pre to, aby stabilizačný príspevok pre sestry nebol zaťažený odvodmi. Vyplýva to z tvrdení exministra zdravotníctva a poslanca Národnej rady SR Mareka Krajčího. Príspevok pre sestry chce upraviť pozmeňujúcim návrhom k novele zákona o bankách. Myslí si, že takýto „prílepok“ je v súčasnosti jediný možný spôsob, ako sestrám garantovať vyplatenie príspevku aspoň za február. Kritizoval Šaška aj za to, že nedodržal zákonnú lehotu podpisu programovej vyhlášky k 15. januáru. Varoval, že ak sestrám príspevok nebude vyplatený, môže to viesť k ich odchodom zo systému. V rámci pozmeňujúceho návrhu žiada zároveň aj posunutie účinnosti, aby sestrám mohol byť príspevok vyplatený aj za február.

Ako vyplýva to z novely zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti a úpravy viacerých ďalších zákonov, ktoré vo štvrtok 12. februára schválili poslanci Národnej rady SR - sestry a pôrodné asistentky v ústavnej zdravotnej starostlivosti dostanú v tomto roku stabilizačný príspevok. Urobili tak cez pozmeňujúci návrh k novele zákona o bankách. Úprava definuje podmienky, ktoré musia sestry a pôrodné asistentky splniť, aby mali na príspevok nárok. Napríklad pracovný pomer im u dotknutých poskytovateľov musí vzniknúť do 28. februára. 

Nadácia Detského kardiocentra spustila ako prvá na Slovensku projekt Avatar, ktorý pomáha detským pacientom zapájať sa do vyučovania počas hospitalizácie alebo domácej liečby. Zakúpila prvých dvoch robotických avatarov AV1, ktoré deťom umožnia udržať kontakt so školou a spolužiakmi. Deti po vážnych zákrokoch, napríklad po transplantácii srdca, často nemôžu chodiť do školy ani po prepustení z nemocnice. Robotický avatar im preto umožní z domu či nemocnice sledovať vyučovanie a komunikovať s triedou prostredníctvom tabletu alebo telefónu. Funguje ako „oči, uši a hlas“ dieťaťa v triede vďaka integrovanej kamere, mikrofónu a reproduktoru. Podľa vedenia Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb je zachovanie kontaktu so školou dôležité pre vzdelávanie aj psychickú pohodu detí. V Detskom kardiocentre už funguje škola pri zdravotníckom zariadení, ktorá vlani poskytla vzdelávanie 170 deťom. Inšpiráciou pre projekt bolo využívanie avatarov v zahraničí, najmä v Nemecku. Prvého avatara spustili v decembri minulého roka v základnej škole v Leviciach, kde ho spolužiaci prijali s nadšením. Psychológovia upozorňujú, že dlhodobé odlúčenie od spolužiakov môže u detí zvyšovať pocity izolácie, neistoty a úzkosti. Projekt Avatar má pomôcť udržať sociálne väzby, podporiť psychickú pohodu detí a uľahčiť ich návrat do bežného školského života po liečbe.

Opozičné hnutie KDH predstavilo balík opatrení na ochranu detí pred negatívnymi vplyvmi digitálnych technológií. Navrhuje napríklad vekový limit 16 rokov pre vstup na sociálne siete či skríning digitálnej závislosti v rámci preventívnych prehliadok u pediatra. Podľa KDH čelia slovenské deti bezprecedentnej kríze duševného zdravia. Nadmerné používanie obrazoviek má byť spojené s nárastom agresivity, depresií, úzkostí a porúch pozornosti. Hnutie preto navrhuje edukáciu rodičov už v ranom veku dieťaťa a skríning rizikového správania v 11. roku života priamo v ambulanciách pediatrov. Cieľom je včas zachytiť ohrozené deti a poskytnúť im odbornú pomoc. Potrebu včasného záchytu podľa KDH potvrdzuje aj pilotný prieskum medzi stredoškolákmi, v ktorom až 75 percent respondentov vykazovalo znaky rizika digitálnej závislosti spojené s úzkosťou či zanedbávaním povinností. KDH navrhuje aj legislatívne ukotvenie vekovej hranice pre sociálne siete, systematickú podporu liniek pomoci, posilnenie školských psychológov a podporných tímov, ako aj preventívne programy pre školy, učiteľov a žiakov. Chce tiež zlepšiť spoluprácu medzi školami, rodičmi a odborníkmi. V školstve hnutie navrhuje zavedenie žiackej karty, ktorá by obsahovala informácie o podporných opatreniach, prípadnej šikane či mimoriadnych udalostiach v živote dieťaťa. Zároveň chce znížiť byrokraciu v školských zákonoch. V oblasti zdravotníctva KDH navrhuje zmeny v preplácaní psychologickej a psychiatrickej starostlivosti poisťovňami tak, aby viac zohľadňovali individuálne potreby detí a rodín.

Tvrdenia splnomocnenca vlády SR pre preverenie procesu riadenia a manažovania zdrojov počas pandémie COVID-19 Petra K. sú podľa posudku Ústavu molekulárnej genetiky Akadémie vied Českej republiky zavádzajúce. Naopak, analýzu Slovenskej akadémie vied (SAV) označila česká akadémia za metodicky správnu a v súlade so svetovým vedeckým konsenzom. Na stredajšej tlačovej besede o tom informoval opozičný poslanec za SaS Tomáš Szalay v súvislosti s obvinením Petra K. zo šírenia poplašnej správy. Ozrejmil, že posudok českej akadémie si dal vypracovať vyšetrovateľ. Minister školstva Tomáš Drucker uviedol, že od splnomocnenca vlády SR pre preverenie procesu riadenia a manažovania zdrojov počas pandémie COVID-19 Petra Kotlára sa na stredajšom rokovaní vlády 11. februára nedozvedeli nič zásadné. Kotlár poskytol len ústnu informáciu, hlavne o trestnom stíhaní, bez diskusie či schvaľovania materiálov. Drucker zdôraznil, že k detailom musí pristúpiť minister zdravotníctva Kamil Šaško, ktorý má k dispozícii odborné informácie. Kotlár podľa Druckera nepredložil žiadny materiál o stiahnutí mRNA vakcín, pričom minister školstva pripomenul štúdiu SAV, podľa ktorej mRNA vakcíny neobsahujú zvýšené zložky DNA. Minister pôdohospodárstva Richard Takáč označil prezentované údaje za zarážajúce a upozornil, že Šaško si ich musí preveriť. Minister obrany Robert Kaliňák doplnil, že materiál bol prerokovaný v utajenom režime, keďže finálna správa, ktorá má komplexne spracovať všetky dáta o účinkoch vakcín, sa očakáva až začiatkom jesene.

A pokračujeme krátkymi správami z uplynulého týždňa. 

Národný onkologický ústav (NOÚ) je prvým pracoviskom na Slovensku, ktoré zaviedlo program prehabilitácie pre onkologických pacientov. Program pripravuje pacientov na náročné operácie fyzicky, kondične aj nutrične, aby znížili pooperačné komplikácie a skrátili dobu hospitalizácie. „Pacientov pripravujeme na operáciu ako na maratón – chceme, aby ich telo zvládlo záťaž zákroku a následnej liečby,“ vysvetľuje primár Centrálnych operačných sál NOÚ Miroslav Tomáš. Prehabilitácia trvá minimálne štyri týždne, pričom sa podľa potreby predlžuje, aby bola bezpečná z onkologického hľadiska. Program sa zameriava najmä na pacientov čakajúcich náročné operácie pankreasu, pečeňových nádorov, semenníkov a lymfatických uzlín. „Prehabilitácia zvyšuje šancu pacienta zvládnuť zákrok a rýchlejšie sa zotaviť,“ dodáva Tomáš, pričom zdôrazňuje, že tento koncept by mal byť súčasťou chirurgickej a onkochirurgickej liečby.

Národné centrum zdravotníckych informácií spúšťa Centrum kybernetickej podpory v zdravotníctve, ktoré má reagovať na rastúce kybernetické hrozby a posilniť ochranu citlivých zdravotných údajov. Centrum bude určené nemocniciam, ambulanciám a ďalším zdravotníckym zariadeniam a má fungovať ako centrálna expertná a koordinačná platforma pre kybernetickú bezpečnosť v sektore. Podľa riaditeľa NCZI Pavla Vršanského ide o dlhodobé systémové riešenie v spolupráci s ministerstvom zdravotníctva a Národným bezpečnostným úradom, ktorého cieľom je vytvoriť jednotné metodiky, odbornú oporu a priestor na spoluprácu. Centrum bude postupne poskytovať metodickú pomoc, poradenstvo, vzdelávanie a podporu pri zavádzaní bezpečnostných opatrení, ako aj zdieľanie skúseností medzi poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti. Súčasťou odborného zázemia bude aj sektorová jednotka NCZI CSIRT, ktorá sa bude venovať prevencii, detekcii a reakcii na kybernetické hrozby. NCZI zároveň zdôrazňuje, že nové centrum nenahrádza zodpovednosť jednotlivých zdravotníckych zariadení za vlastnú kybernetickú bezpečnosť, ale bude im poskytovať odbornú podporu a koordináciu.

Zdravotnícka sekcia Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení rokovala s ministrom zdravotníctva Kamilom Šaškom o rozvoji ľudských zdrojov a zlepšení dát v zdravotníctve. Viceprezident Asociácie Igor Pramuk upozornil, že aktuálny personálny stav je neudržateľný a bez systematických opatrení môže ohroziť dostupnosť a kvalitu starostlivosti. Hlavným cieľom stretnutia bolo zosúladiť stratégiu rozvoja ľudských zdrojov a zabezpečiť dlhodobú udržateľnosť personálnych kapacít reagujúcich na demografické zmeny a technologický pokrok. Šaško vyjadril podporu tvorbe a presadzovaniu tejto stratégie, pričom zdôraznil potrebu stabilného a flexibilného zdravotníckeho systému. Diskutovala sa aj problematika dát, ktoré sú neúplné a roztrieštené, čo komplikuje plánovanie a riadenie. Cieľom sektorovej rady je postupne prepojiť databázy tak, aby poskytovali spoľahlivý obraz o personálnych kapacitách a trendoch v zdravotníctve.

Vedeli ste, že 11. február je Európsky deň tiesňového volania? Pripomenuli sme si číslo 112, ktoré môže v krízových situáciách zachrániť život. Na číslo 112 sa dovoláte aj bez SIM karty, bez kreditu či zo zamknutej obrazovky. Ak váš operátor nemá signál, telefón sa automaticky pripojí na inú dostupnú sieť a moderné smartfóny zároveň odošlú dispečerovi vašu presnú polohu prostredníctvom systému Advanced Mobile Location. Výnimočne je možné tiesňové zložky kontaktovať aj správou, čo je určené najmä pre osoby so sluchovým postihnutím, ale môže pomôcť aj v nebezpečných situáciách, keď nie je možné telefonovať. Číslo 112 funguje bezplatne v celej Európskej únii a v mnohých ďalších krajinách sveta. Dnes zároveň ďakujeme operátorom a záchranným zložkám, ktorí sú k dispozícii nepretržite, 24 hodín denne, 7 dní v týždni.

Obsah dnešného súhrnu správ zo zdravotníckeho sektora sme týmto vyčerpali. Teším sa na vás opäť nabudúce pri ďalšom vydaní MEDI Novín na TV Doktor.