• Zdravotnú poisťovňu od roku 2026 zmení viac ako 124-tisíc poistencov
• Výdavkový strop pre poisťovne na výnimkové lieky by sa mohol zrušiť
• Detské kardiocentrum implantovalo samoexpandovateľné pľúcne chlopne

Dobrý deň, začínajú sa MEDI Noviny na televízii Doktor. Vitajte pri sledovaní pravidelného súhrnu správ zo zdravotníckeho sektoru.

Zdravotnú poisťovňu od nového roka zmení 124.067 poistencov. Najväčší záujem prejavili poistenci o prepoistenie do súkromnej zdravotnej poisťovne Dôvera, ktorej pribudne 22.688 poistencov. Naopak, najviac poistencov stratila štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa, ktorej poistný kmeň poklesne o 26.020 poistencov. Súkromná zdravotná poisťovňa Union vykázala čistý prírastok 3332 poistencov.„Úrad v tomto roku eviduje 166.720 prihlášok na zmenu zdravotnej poisťovne, čo predstavuje nárast oproti predchádzajúcemu roku o 30.376 prihlášok. Narástol aj počet akceptovaných prihlášok, zdravotnú poisťovňu zmení od 1. januára 2026 o 9424 poistencov viac ako v predchádzajúcom roku. Neakceptovaných prihlášok bolo 42.653,“ priblížil ÚDZS. Hlavným dôvodom neakceptácie prihlášky bolo jej späťvzatie a duplicitne podané prihlášky do viacerých zdravotných poisťovní. Úrad priblížil, že aj v tomto roku sú obce s najväčším pomerom prepoistení na počet obyvateľov v najchudobnejších regiónoch Slovenska a často ide o obce s vysokým percentom rómskej populácie. „V obci Lipovec (okres Rimavská Sobota) sa v tomto roku prepoistilo vyše 47,5 percenta obyvateľov, v obci Palota (okres Medzilaborce) vyše 30,86 percenta, v obci Ruská Voľa (okres Vranov nad Topľou) sa prepoistilo takmer 28,57 percenta obyvateľov,“ spresnila Monika Mrázová z Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Možnosť prepoistiť sa od budúceho roka majú ľudia raz ročne, a to do 30. septembra. Zmena zdravotnej poisťovne platí od januára nasledujúceho roka.

Všetky tri zdravotné poisťovne hodnotia tohtoročnú prepoisťovaciu kampaň pozitívne. Zhodujú sa, že rast poistného kmeňa ich teší a zároveň motivuje k ďalšiemu zlepšovaniu služieb. Štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa získala vyše 31-tisíc nových poistencov, čo je viac ako vlani. Zároveň zaznamenala takmer o 19 percent nižší odlev poistencov. Podľa vedenia poisťovne ide o dôkaz, že prijaté opatrenia a rozsah poskytovaných služieb sú správne. VšZP zároveň zdôraznila, že na marketing prepoisťovacej kampane vynakladá najmenej financií spomedzi poisťovní. Súkromná zdravotná poisťovňa Dôvera označila výsledky kampane za veľmi dobré. Od januára k nej pribudne viac ako 57-tisíc poistencov, pričom čistý prírastok predstavuje vyše 22-tisíc ľudí. Poisťovňa uvádza, že ide o pokračovanie dlhodobého rastu a výsledok systematickej práce. Prepoisťovanie vníma ako nástroj, nie cieľ, a deklaruje, že sa sústreďuje najmä na zlepšovanie zdravotných služieb. Pozitívne hodnotí kampaň aj Union zdravotná poisťovňa. Počas prepoisťovacieho obdobia k nej prišlo viac poistencov, než odišlo. Poisťovňa to považuje za potvrdenie dôvery v kvalitu a dostupnosť jej služieb. Zároveň uviedla, že počas kampane nezaznamenala sťažnosti na nekalé praktiky, a to aj vďaka prísnym interným kontrolným mechanizmom.

Ministerstvo zdravotníctva navrhuje zrušiť výdavkový strop pre zdravotné poisťovne na úhradu takzvaných výnimkových liekov. Po novom by mali byť tieto lieky preplácané podľa jasne stanovených pravidiel a nie podľa interných metodík jednotlivých poisťovní. Vyplýva to z novely zákona o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, ktorá je aktuálne v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Rezort vysvetľuje, že podnetom na zmenu bol najmä verejný ochranca práv. Novela zavádza tri samostatné spôsoby schvaľovania výnimkovej liečby – buď na základe jej účinnosti bez finančného obmedzenia, výlučne s finančným limitom, alebo podľa prevalencie ochorenia. Kritériá sa nemajú kombinovať. Na dodržiavanie pravidiel má dohliadať Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Ak poisťovňa žiadosti o výnimku nevyhovie, bude ju musieť postúpiť práve tomuto úradu. Ministerstvo zároveň ubezpečilo, že pacienti, ktorým už bola výnimková liečba schválená, o tento nárok neprídu ani po zmene zákona. Verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský sa v tejto súvislosti obrátil aj na Ústavný súd. Upozornil, že súčasný systém nezaručuje rovnaký prístup pacientov k liečbe a kritizoval najmä výdavkový strop aj rozdielne rozhodovanie poisťovní.

V bratislavských Vajnoroch v stredu oficiálne spustili výstavbu novej Národnej univerzitnej nemocnice generála Milana Rastislava Štefánika. Na tlačovej konferencii o tom informovali minister obrany Robert Kaliňák a minister zdravotníctva Kamil Šaško, ktorí zároveň na mieste staveniska poklepali základný kameň. Národná univerzitná nemocnica generála Milana Rastislava Štefánika má stáť na pozemku ministerstva obrany. Výstavba nemocnice má byť financovaná z plánu obnovy, dvoch percent výdavkov na obranu a v menšej miere z verejného rozpočtu. S výstavbou novej národnej univerzitnej nemocnice sa pôvodne počítalo na bratislavských Rázsochách. Vláda neskôr odobrila výstavbu v Ružinove.

Na výkon nového zdravotníckeho povolania „asistent prepravy“ v systéme záchrannej zdravotnej služby bude potrebné absolvovať štvormesačný akreditovaný vzdelávací program. Obsahuje viac než 290 hodín odbornej praxe v ambulanciách ZZS, na urgentných prijemoch a operačných strediskách tiesňového volania, vrátane školení v simulovaných podmienkach. Podmienkou zaradenia do programu je ukončené stredné odborné vzdelanie s maturitou a zdravotná spôsobilosť. Cieľom nového povolania je doplniť posádky sanitiek o asistenta, ktorý sa stará o pacientov, ktorí nepotrebujú sprievod záchranára, čím sa uvoľnia kapacity pre náročnejšie zásahy. Zavedenie asistenta prepravy priniesla novela zákona o záchrannej zdravotnej službe, ktorú podpísal prezident SR Peter Pellegrini. Nariadenie vlády zároveň upravuje štandardy vzdelávacieho programu a stanovuje požiadavky na odbornú spôsobilosť zástupcov v laboratóriách lekárskej genetiky, klinickej imunológie či patológie.

Slovenská myelómová spoločnosť vyzýva Ministerstvo zdravotníctva SR, aby sprístupnilo inovatívnu liečbu pre pacientov s mnohopočetným myelómom. Upozorňuje, že zatiaľ čo v Českej republike je moderná liečba už dostupná, na Slovensku pacienti stále čakajú. Predsedníčka spoločnosti Zuzana Gajdošíková pripomenula, že na problém upozornili ministra zdravotníctva už v septembri tohto roka. Napriek opakovaným apelom sa podľa nej situácia nezmenila a pacienti s rakovinou krvi sa k liečbe, ktorá je pre nich existenčne dôležitá, stále nedostanú. Slovensko patrí ku krajinám s najdlhším čakaním na inovatívne lieky – pacienti čakajú v priemere 587 dní. V mnohých európskych krajinách, vrátane Česka, Rakúska či Nemecka, je pritom liečba dostupná výrazne skôr, v priemere do 231 dní od registrácie. Spoločnosť zároveň upozorňuje na nepriaznivú prognózu ochorenia a očakávaný nárast počtu pacientov. Zdôrazňuje, že pacienti nemôžu čakať na zmeny legislatívy a včasná liečba je rozhodujúca pre ich kvalitu života aj samotné prežitie.

Detské kardiocentrum v Bratislave začiatkom decembra implantovalo ďalším pacientom s vrodenou srdcovou chybou samoexpandovateľnú pľúcnu chlopňu. Ide o moderný typ chlopne, ktorý lekári v centre prvýkrát použili pred rokom. Informovala o tom hovorkyňa Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb Soňa Valášiková. Pľúcna chlopňa sa katetrizačne, teda bez otvorenej operácie, implantuje pacientom, ktorí v detstve podstúpili operáciu vrodenej srdcovej chyby. Najčastejšie ide o pacientov po operácii Fallotovej tetralógie. U týchto ľudí býva pľúcna chlopňa nefunkčná, čo môže viesť k zhoršeniu funkcie a zväčšeniu pravej srdcovej komory. V takýchto prípadoch je potrebné chlopňu nahradiť. Od roku 2024 sú na Slovensku dostupné samoexpandovateľné pľúcne chlopne. Sú uložené v kovovej konštrukcii s tvarovou pamäťou a po vysunutí zo zavádzača sa samy rozvinú a prispôsobia tvaru srdca. Tento typ chlopní je určený pre pacientov s výrazne rozšíreným výtokom pravej komory, čím sa možnosť katetrizačnej liečby rozšírila na väčšiu skupinu pacientov. Za uplynulý rok podstúpilo implantáciu samoexpandovateľnej chlopne šesť pacientov, vrátane detských aj dospelých pacientov sledovaných v Národnom ústave srdcových a cievnych chorôb. Zákroku predchádzajú podrobné vyšetrenia vrátane magnetickej rezonancie a CT. Implantácia sa vykonáva v celkovej anestézii. Po niekoľkých dňoch sa pacienti vracajú do bežného života. Výhodou zákroku je menšia záťaž pre pacienta a rýchlejšia rekonvalescencia. Životnosť jednej biologickej chlopne je približne desať rokov, pričom u pacientov s vrodenými chybami srdca je počas života potrebná jej opakovaná výmena.

Slovenská lekárnická komora upozorňuje, že nedostupnosť niektorých liekov a zdravotníckych pomôcok na Slovensku pretrváva. Najkritickejšia je situácia pri liekoch na zápalové ochorenia tráviaceho traktu, vakcínach proti hepatitíde A či chrípkových vakcínach. Podľa prezidenta komory Ondreja Sukeľa ide o celoeurópsky problém, spôsobený výpadkami surovín, závislosťou od niekoľkých výrobcov, logistickými problémami či reexportom liekov do zahraničia. Prvá viceprezidentka Miroslava Snopková upozornila, že nedostatok zdravotníckych pomôcok komplikuje liečbu a zvyšuje čas farmaceutov strávený hľadaním liekov – v priemere až 11 hodín týždenne. Problém sa podľa komory prejavuje aj pri chrípkových vakcínach, ktoré sa vyrábajú s mesačným predstihom. Doobjednávanie vakcín počas sezóny nie je možné a presuny zásob zo zahraničia sa neočakávajú. Finančné riziko za nevyužité vakcíny nesú lekárne, čo obmedzuje ich objednávky. Sukeľ navrhuje riešenie silnejším regulačným zásahom štátu a pozitívne hodnotí novelu zákona o úhrade liekov, ktorá by mala štandardizovať distribúciu a zlepšiť dostupnosť liekov a vakcín.

Fakultná nemocnica s poliklinikou Žilina získala status skríningového mamografického pracoviska. Znamená to, že ženy z regiónu môžu absolvovať modernú a štandardizovanú prevenciu karcinómu prsníka bez nutnosti cestovať do iných miest. Skríningová mamografia je odporúčanou metódou pre včasné odhalenie rakoviny prsníka u bezpríznakových žien, teda tých, ktoré nemajú hrčku, bolesť alebo viditeľnú zmenu prsníka. Doteraz nemocnica vykonávala tzv. „šedý skríning“, ktorý zdravotné poisťovne neplne hradili. Vyšetrenia sa týkajú žien vo veku od 45 do 75 rokov a vykonávajú sa spravidla každé dva roky. Novinkou je systém aktívneho pozývania – ak žena nemala v posledných dvoch rokoch mamografiu, poisťovňa jej pošle pozývací list, ktorý zároveň slúži ako žiadanka na vyšetrenie. Prevádzka pracoviska bude pokračovať, no bude potrebné upraviť objednávacie termíny a posilniť personálne kapacity. Nemocnica plánuje pracovať paralelne na dvoch mamografoch, aby bol skríning plynulý a dostupný. Vyšetrenia sú pre ženy bezplatné, hradené zo zdravotného poistenia. V prípade podozrivého nálezu pacientke nemocnica zabezpečí okamžitú diagnostiku a liečbu.

V poslednom tohtoročnom komentári experta na oblasť zdravotníctvo, Prof. Róberta Babeľu pozrieme, čo hýbalo svetom medicíny nielen tento týždeň, ale celý uplynulý rok.

A pokračujeme krátkymi správami z uplynulého týždňa. 

Chrípková sezóna 2025/2026 má na Slovensku pomalší nástup ako vlani. Uviedla to hlavná hygienička SR Tatiana Červeňová. Podľa Úradu verejného zdravotníctva sa počas sviatkov očakáva pokles výskytu akútnych respiračných ochorení, opätovný nárast by mohol prísť v januári po návrate ľudí do kolektívov. Počet prípadov chrípky a chrípke podobných ochorení je zatiaľ na nižšej alebo porovnateľnej úrovni ako v minulej sezóne. Hoci ÚVZ zaznamenal medzitýždenný nárast respiračných ochorení, do konca roka nepredpokladá vznik celoštátnej chrípkovej epidémie. Laboratóriá zatiaľ potvrdili jeden prípad vírusu A/H3N2, známeho ako tzv. superchrípka. Podľa hygienikov však zatiaľ nič nenasvedčuje tomu, že by mal závažnejší priebeh.

Chorobnosť na akútne respiračné ochorenia na Slovensku naďalej rastie. V 50. kalendárnom týždni stúpol počet prípadov oproti predchádzajúcemu týždňu takmer o 13 percent. Výraznejší nárast zaznamenali hygienici pri chrípke a chrípke podobných ochoreniach, kde chorobnosť vzrástla o viac ako 50 percent. Informoval o tom Úrad verejného zdravotníctva. Epidemiológovia za týždeň evidovali takmer 49-tisíc prípadov akútnych respiračných ochorení. Najvyššia chorobnosť bola v Bratislavskom kraji, najnižšia v Žilinskom. Najviac postihnutou skupinou sú deti do piatich rokov. Chrípku alebo chrípke podobné ochorenia nahlásili v sledovanom období v takmer sedemtisíc prípadoch, čo tvorí viac než 14 percent zo všetkých respiračných ochorení. Najvyššiu chorobnosť zaznamenali v Nitrianskom kraji, najnižšiu v Trenčianskom. Aj v tomto prípade sú najviac ohrozené malé deti. Pre zvýšený výskyt ochorení bolo prerušené vyučovanie v 82 školských zariadeniach, najmä v materských a základných školách. Najviac zatvorených škôl bolo v Prešovskom kraji. Z dôvodu zhoršenej epidemiologickej situácie bol zároveň vydaný zákaz návštev vo viacerých nemocniciach, vrátane Fakultnej nemocnice v Nitre, nemocnice na Zobore a nemocnice v Kežmarku. V uplynulom týždni hygienici potvrdili aj jeden prípad ochorenia COVID-19.

Asociácia hospicovej a paliatívnej starostlivosti Slovenska (AHAPS) volá po navýšení paušálnych platieb pre mobilné hospice. Upozorňuje, že ak sa platby nezvýšia, od januára 2026 sa zhorší dostupnosť týchto služieb. Súčasná paušálna platba 30 eur za výjazd sestry podľa asociácie nestačí. Na zachovanie služieb je potrebné zvýšenie minimálne na 70 eur, aby pokryla rast miezd, cien a spotrebu zdravotníckeho materiálu. Ak pacientov navštevuje aj lekár, paušálna platba by mala byť minimálne 170 eur. Takéto návštevy trvajú dve hodiny a zdravotnícki pracovníci často cestujú aj sto kilometrov. Výšku platieb každoročne stanovuje ministerstvo zdravotníctva prostredníctvom cenového opatrenia. Asociácia varuje, že bez navýšenia niektoré mobilné hospice zaniknú alebo obmedzia činnosť, nebudú schopné vyplácať mzdy ani nakupovať potrebný materiál. „Naším poslaním je napĺňať potreby zomierajúcich pacientov. Nechceme, aby trpeli alebo boli rukojemníkmi systému. Ozývame sa s predstihom, aby ministerstvo prijalo kroky na zabezpečenie starostlivosti aj v roku 2026,“ povedala prezidentka asociácie Henrieta Žilková.

Všeobecná zdravotná poisťovňa plánuje zjednotiť svoje bratislavské pracoviská v business centre Westend na Patrónke. Útvar hodnoty za peniaze odporúča pred uzatvorením zmluvy rokovať o nižšom nájomnom a dlhodobo sa snažiť o vlastné budovy. VšZP má 542 zamestnancov rozdelených do troch budov. Najväčšie pracovisko na Panónskej ceste s 301 zamestnancami má nájomnú zmluvu do júna 2026. Celkové náklady na 15 rokov v novom nájme sú 42,7 milióna eur, mesačne vychádza nájom na 16,2 eura za štvorcový meter. ÚHP upozorňuje, že pri dlhodobom prenájme je potrebné vhodne nastaviť inflačnú doložku a odporúča vypracovať plán predaja uvoľnených budov s odhadovanou hodnotou 4,6 až 5,7 milióna eur, čo by zlepšilo ekonomickú efektívnosť projektu.

Obsah posledného tohtoročného súhrnu správ zo zdravotníckeho sektora sme týmto vyčerpali. V mene celého tímu MEDI Novín vám prajem, aby ste si Vianoce užili v pokoji a v kruhu svojich najbližších, naplnené láskou a príjemnými chvíľami. A do nového roka 2026 vám želám hlavne pevné zdravie, pohodu a úsmev na každom kroku – nech je to rok, v ktorom sa darí vám aj vašim blízkym. Krásne sviatky a vidíme sa opäť pri ďalšom vydaní MEDI Novín na TV Doktor. Už v novom roku 2026.