• Rezort zdravotníctva navrhuje v rámci novely zákona o rozsahu a podmienkach úhrady liekov „dramatické“ sprísnenie pravidiel pre reexport liekov.
• Slovenské zdravotníctvo podľa Slovenskej lekárskej komory nie je v lepšom stave a naďalej mu chýba koncepčnosť aj jasná vízia ucelenej reformy.
• Od 1. januára 2026 funguje na Slovensku bezplatná poradenská linka 116 117.

Dobrý deň, začínajú sa MEDI Noviny na televízii Doktor. Vitajte pri sledovaní prvého tohtoročného pravidelného súhrnu správ zo zdravotníckeho rezortu.

Rezort zdravotníctva navrhuje v rámci novely zákona o rozsahu a podmienkach úhrady liekov „dramatické“ sprísnenie pravidiel pre reexport liekov. Zvažuje aj zavedenie trestného činu. V tejto súvislosti je podľa slov ministra zdravotníctva Kamila Šaška rezort v diskusii s ministerstvom spravodlivosti. Uviedol to v rozhovore pre TASR. „My máme na Slovensku ďalší veľký problém, ktorý sa tu jednoducho dlhodobo nerieši, a to je reexport liekov. Navrhujeme pomerne dramatické sprísnenie pravidiel pre export a zároveň sme v úzkej diskusii s pánom ministrom spravodlivosti a máme zhodu, aby predpisovanie takéhoto typu receptu bolo trestný čin,“ uviedol Šaško. Minister zdôraznil, že cieľom navrhovaných zmien je takisto zlepšiť dostupnosť liekov pre pacientov na Slovensku. Poukázal pritom na to, že napriek vysokým výdavkom na lieky je Slovensko v dostupnosti inovatívnej liečby na chvoste v rámci Európskej únie. Šaško zároveň upozornil, že štát už v tejto oblasti pristúpil k uplatňovaniu sankcií. „Prvýkrát sme pristúpili k vymáhaniu pokút,“ povedal. Dodal, že rezort očakáva v súvislosti s pripravovanými zmenami silné tlaky zo strany záujmových skupín, najmä v prvom kvartáli budúceho roka. Minister deklaroval, že v otázke reexportu liekov neplánuje ustúpiť. „Tie záujmy sú tam obrovské, ale v tomto určite neustúpim,“ zdôraznil.

Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR avizuje zlepšenie starostlivosti o pacientky s rakovinou prsníka. Úhrada a dostupnosť prsných epitéz a zdravotníckych pomôcok má byť lepšia. Onkologické pacientky sa zároveň od nového roka dostanú k pooperačným epitézam hneď po operácii, počas hospitalizácie. TASR o tom informovali z komunikačného odboru rezortu s tým, že opatreniami chcú okrem iného podporiť fyzickú aj psychickú rekonvalescenciu pacientiek. „Ženy po mastektómii prechádzajú náročnou cestou liečby, zotavovania a hľadania novej rovnováhy. Zlepšovanie dostupnosti prsných epitéz a zdravotníckych pomôcok vnímame ako konkrétnu formu podpory, ktorá pomáha pacientkam získať späť dôstojnosť, sebavedomie a kvalitu života,“ skonštatoval minister zdravotníctva Kamil Šaško. MZ začalo konanie týkajúce sa prsných epitéz. Chce úpravu maximálnej výšky úhrady zdravotnej poisťovne a zmenu množstvového limitu. „Zmena je navrhnutá tak, aby výška úhrady pokryla dve najpredpisovanejšie prsné epitézy bez doplatku. Predovšetkým sa však upraví množstevný limit tak, že pacientka bude mať nárok na jeden kus počas prvých šiestich mesiacov od mastektómie a následne na jeden kus raz ročne (dve epitézy v prvom roku, ktoré zohľadnia zmenu potrieb pacientiek počas liečby),“ ozrejmil rezort.  Pacientky sa od 1. januára 2026 dostanú k pooperačným epitézam hneď po operácii, ešte počas hospitalizácie. „Ide o dôležitý krok na zabezpečenie včasnej pooperačnej starostlivosti pre pacientky. Aktuálne si po ne museli ísť do výdajne po hospitalizácii, od nového roka ich môžu dostať na oddelení ešte počas hospitalizácie,“ doplnilo ministerstvo. Dané kroky ocenili i viaceré pacientske organizácie.

Ministerstvo zdravotníctva má pripravený plán optimalizácie siete nemocníc v Bratislave. Jeho predstavenie však chce minister zdravotníctva Kamil Šaško previazať s výsledkami hĺbkového auditu štátnych nemocníc. Ako uviedol v rozhovore pre TASR, rozhodnutia budú prijímané na základe dát a po diskusii so všetkými dotknutými stranami. Minister potvrdil, že rezort má už predstavu o budúcom fungovaní viacerých nemocníc v hlavnom meste. Týka sa to napríklad Nemocnice akademika Ladislava Dérera na Kramároch či Nemocnice Staré Mesto na Mickiewiczovej ulici. Ide o súčasť takzvanej malej bratislavskej optimalizácie, ktorá je podľa ministra pripravená. Finálnu podobu však chce zosúladiť s výsledkami auditu štátnych nemocníc. Zdôraznil, že chce pracovať s čo najaktuálnejšími údajmi, aby boli rozhodnutia podložené faktami. V súvislosti s Nemocnicou svätého Michala v Podunajských Biskupiciach minister odmietol, že by už bolo o jej budúcnosti rozhodnuté. Pred akýmkoľvek rozhodnutím sa má uskutočniť okrúhly stôl za účasti odborníkov aj médií, kde budú prezentované fakty a možné alternatívy ďalšieho postupu. Minister zároveň pripustil, že v rámci racionalizácie siete nemocníc môže dôjsť aj k zániku niektorých zariadení. Podľa jeho slov je to logický dôsledok optimalizácie. Cieľom týchto krokov má byť zvýšenie efektivity zdravotníckeho systému a lepšie využitie kapacít v bratislavskom zdravotníctve.

Od 1. januára 2026 funguje na Slovensku bezplatná poradenská linka 116 117. Slúži na konzultácie pri menej závažných zdravotných ťažkostiach, ktoré nevyžadujú zásah záchrannej zdravotnej služby. Linku prevádzkuje Operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby Slovenskej republiky a je dostupná nonstop – 24 hodín denne, 7 dní v týždni. O hovory sa starajú kvalifikovaní zdravotnícki pracovníci. Už prvé dni fungovania potvrdili veľký záujem verejnosti. Podľa ministra zdravotníctva Kamila Šaška linka prináša významnú pomoc pacientom aj celému zdravotníckemu systému. Počas prvých štyroch dní a nocí operátori vybavili viac než 700 udalostí, najviac volaní zaznamenali v Bratislavskom kraji. Najčastejšími dôvodmi telefonátov boli horúčky, vysoký krvný tlak, bolesti brucha a tráviace ťažkosti. O radu sa na linku obracali aj rodičia malých detí s respiračnými ochoreniami. Zavedením linky 116 117 sa Slovensko zaradilo medzi viaceré európske krajiny, ako sú Fínsko, Nemecko, Veľká Británia či Taliansko, kde sa táto služba dlhodobo osvedčila. Ide o efektívny nástroj odbornej pomoci pri neurgentných zdravotných problémoch. Linka je určená pre ľudí, ktorí sa chcú poradiť alebo konzultovať zdravotný stav, napríklad pri drobných úrazoch, horúčke či zhoršení chronických ochorení. Zdravotníci poradia, ako ďalej postupovať. Operačné stredisko však upozorňuje, že na linku 116 117 nepatria závažné stavy, ako sú dopravné nehody, ťažké úrazy, masívne krvácanie, poruchy vedomia, bolesti na hrudi, dýchavičnosť či dusenie. V týchto prípadoch je potrebné volať tiesňovú linku 155, ktorá zabezpečí vyslanie záchrannej zdravotnej služby.

Pre ambulantný sektor bude v tomto roku kľúčové úspešné zvládnutie plného spustenia nového katalógu výkonov. Mal by „odpilotovať“ čo najväčší počet odborností. Dôležitá tiež bude otázka financovania zdravotníctva. Vyplýva to z odpovedí, ktoré pre TASR poskytol Zväz ambulantných poskytovateľov (ZAP). „Vzhľadom na každoročnú ťažiskovú tému, ktorou je financovanie zdravotníctva a jeho udržateľnosť bude naozaj nevyhnutné začať podnikať konkrétne a jasné kroky k zásadnej reforme a zmene systému, ktorý by už zahŕňal aj viaczdrojové financovanie a zároveň bol v zmysle dostupnosti a kvality poskytovania zdravotnej starostlivosti udržateľný ako pre ambulancie, tak pre pacientov,“ uviedla riaditeľka ZAP Naďa Trenčanská Bedušová. Za pozitívum minulého roka ZAP vníma legislatívnu úpravu, ktorá ambulanciám umožnila zamestnať plnohodnotného administratívneho pracovníka, ktorému je po úprave umožnené nakladať so zdravotnou dokumentáciou. Rovnako spustenie pilotného projektu katalógu výkonov pre vybrané odbornosti. Zväz vyzdvihol aj podpis memoranda medzi ZAP a rezortom zdravotníctva. „Všetky tieto pozitíva sú však dôsledok dlhodobej práce a našich opakovaných žiadostí, ktoré sme riešili v predchádzajúcich rokoch,“ dodala Trenčanská Bedušová. Z pohľadu ambulantného sektora zdravotníctvo podľa ZAP vlani čelilo najmä výzve konsolidačných opatrení a nedostatočnému financovaniu. „Nemenej náročné bolo a je i neustále vyvracanie rôznych konšpirácií a tvrdení, ktoré vážnym spôsobom ohrozujú medicínu na Slovensku,“ doplnila riaditeľka.

Slovenské zdravotníctvo podľa Slovenskej lekárskej komory nie je v lepšom stave a naďalej mu chýba koncepčnosť aj jasná vízia ucelenej reformy. Vyplýva to z hodnotenia uplynulého roka. Medzi hlavné výzvy patrí doriešenie katalógu zdravotných výkonov s reálnymi cenami, dofinancovanie ambulantného sektora a úprava systému poplatkov u lekárov. Komora kritizuje najmä nízke financovanie zo strany štátu, nedodržiavanie prerozdeľovacej vyhlášky a neschopnosť zaviesť katalóg výkonov do praxe. Pilotný projekt je podľa nej oneskorený a postavený na neúplnom zozname výkonov. Rezortu zdravotníctva vyčíta aj nezavedenie systému DRG a chýbajúce kritériá kvality zdravotnej starostlivosti v nemocniciach. Problémom je aj neúplne fungujúci eHealth a absencia podpory súkromných ambulancií z eurofondov. Napriek tomu podľa komory systém stále funguje vďaka profesionalite a nasadeniu zdravotníckych pracovníkov. V tomto roku bude podľa Slovenskej lekárskej komory potrebné riešiť aj poplatky u lekárov. Ak by ambulancie dostávali reálne platby od zdravotných poisťovní, nemali by dôvod poplatky vyberať. Zároveň je podľa nej nutné jasne určiť rozsah zdravotnej starostlivosti hradenej z poistenia a nastaviť mechanizmus spoluúčasti pacientov. Vážnym problémom zostáva aj nedostatok zdravotníckeho personálu. Situácia sa podľa komory každoročne zhoršuje, najmä v ambulantnej sfére, čo súvisí s dlhodobým podfinancovaním a zhoršenými pracovnými podmienkami. Dlhodobo neriešené problémy podľa lekárskej komory spôsobujú aj odchod mladých lekárov. Ambulancie následne vypadávajú zo siete, pretože ich nie je možné personálne obsadiť. Komora preto vyzýva politikov, aby vytvorili také podmienky, ktoré mladých lekárov motivujú zostať a pracovať na Slovensku.

Gynekologický tím II. gynekologicko-pôrodníckej kliniky Slovenskej zdravotníckej univerzity pri Fakultnej nemocnici F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici dosiahol významný míľnik. V decembri vykonal už tisícu roboticky asistovanú gynekologickú operáciu pomocou systému da Vinci. Tím pod vedením prednostu kliniky, docenta Karola Dókuša, tak potvrdil vedúce postavenie banskobystrického centra robotickej chirurgie, ktoré funguje od roku 2011 a zároveň slúži ako školiace pracovisko. Historickou tisícou operáciou bola pomoc 29-ročnej pacientke z Lučenca. Lekári jej úspešne odstránili zhubný nádor vaječníka a zároveň zachovali plodnosť. Podľa docenta Dókuša tisíca robotických operácií nepredstavuje len číslo, ale tisíc príbehov žien, ktorým zdravotníci pomohli vrátiť zdravie, poraziť nádorové ochorenie alebo dať nádej na materstvo. Robotická gynekológia prináša pacientkam viaceré výhody. Ide najmä o menšiu záťaž organizmu, rýchlejšie zotavenie, kratší pobyt v nemocnici a vyššiu bezpečnosť operačných výkonov. Robotický systém umožňuje lekárom vykonávať aj veľmi náročné operácie s vysokou presnosťou. Pomocou robotickej chirurgie sa v Banskej Bystrici operujú napríklad zhubné nádory maternice, krčka maternice a vaječníkov, lieči sa endometrióza, odstraňujú sa myómy maternice a rieši sa aj problém neplodnosti. Dosiahnutie hranice tisíc robotických gynekologických operácií potvrdzuje ambíciu nemocnice byť lídrom v zavádzaní moderných, efektívnych a pacientsky orientovaných postupov v zdravotnej starostlivosti na Slovensku.

Nízke teploty ohrozujú najmä malé deti, starších ľudí a osoby s ochoreniami srdca, ciev či so zvýšeným krvným tlakom. Upozorňuje na to Regionálny úrad verejného zdravotníctva Bratislava. Rizikové skupiny by sa podľa odborníkov mali vyhýbať najmä dýchaniu studeného vzduchu. Jeho vdychovanie môže spôsobiť zúženie ciev, zvýšenie krvného tlaku a tým aj vyššie riziko srdcového záchvatu. Chlad má nepriaznivý vplyv aj na dýchaciu sústavu. Zhoršuje ochorenia, ako sú astma či chronická obštrukčná choroba pľúc. Odborníci upozorňujú, že nízke teploty sú nebezpečné najmä pre malé deti, ktoré ešte nemajú dostatočne vyvinutú schopnosť regulovať telesnú teplotu. Preto by mali byť pri pobyte vonku teplo oblečené a chránené pred mrazom. Citlivejší na chlad sú aj starší ľudia, ktorí sa horšie prispôsobujú teplotným zmenám. Vystavenie chladu zároveň oslabuje imunitný systém, čím sa zvyšuje riziko infekcií. Najviac ohrození sú ľudia s oslabenou imunitou, osoby po nedávnom ochorení a ľudia žijúci v dlhodobom strese. Rizikovou skupinou sú aj ľudia bez domova, ktorým v zimnom období hrozí podchladenie – život ohrozujúci stav. Pri extrémne nízkych teplotách je podľa hygienikov bezpečnejšie ostať doma. Ak je však pobyt vonku nevyhnutný, dôležité je vhodné oblečenie. Odborníci odporúčajú vrstvenie viacerých tenších vrstiev, ktoré lepšie udržia teplo. Netreba zabúdať na čiapku, šál, rukavice, teplé ponožky a vhodnú obuv. V chladnom počasí sa totiž znižuje prekrvenie končatín. Pred vdychovaním studeného vzduchu pomôže prekrytie dýchacích ciest šálom, rúškom alebo maskou. Hygienici zároveň upozorňujú na zvýšené riziko konzumácie alkoholu v zime. Alkohol rozširuje cievy, oslabuje obranyschopnosť a narúša schopnosť tela regulovať teplotu, čím sa zvyšuje riziko podchladenia.

V Nemocnici Ružinov v Bratislave došlo v sobotu 3. januára k vážnemu incidentu. Pacient spolu so svojimi príbuznými napadol lekárku a zdravotnú sestru na urgentnom príjme. Informovala o tom Univerzitná nemocnica Bratislava. Vďaka rýchlemu zásahu súkromnej bezpečnostnej služby a polície sa útok podarilo zvrátiť a zdravotníci neutrpeli fyzické zranenia. Polícia muža obvinila z trestného činu nebezpečného vyhrážania. Incident sa stal ráno po tom, ako pacienta na urgent priviezla záchranná zdravotná služba. Podľa hovorkyne nemocnice bol pacient agresívny už pri odbere krvi a jeho správanie sa ešte zhoršilo pri pokuse o vykonanie testu na COVID-19. Do ambulancie následne vtrhla pacientova manželka, ktorá spolu s ďalšími príbuznými kričala na zdravotnícky personál. Pacient sa lekárke a sestre opakovane vyhrážal zabitím, lekárku zahnal do kúta a zdravotnú sestru chytil za krk. Na miesto boli privolaní pracovníci SBS a policajti pohotovostnej motorizovanej jednotky. Spolu 15 príslušníkov polície situáciu zvládlo a zabránilo ďalšiemu násiliu. Napadnuté zdravotníčky neboli fyzicky zranené. Pacienta následne odviezla polícia. Obvinený je z trestného činu nebezpečného vyhrážania voči chránenej osobe, ktorou je zdravotnícky pracovník. Riaditeľ Univerzitnej nemocnice Bratislava upozornil, že vyhrážky a útoky voči zdravotníkom sa stávajú čoraz častejšími. Personál sa podľa jeho slov denne stretáva s nadávkami, vyhrážkami, pľuvancami a fyzickými útokmi, často zo strany agresívnych pacientov alebo ich príbuzných. V takomto prostredí je podľa neho dlhodobo nemožné pracovať. Lekárka aj zdravotná sestra sú po incidente otrasené. Riaditeľ nemocnice zdôraznil, že aj zdravotníci majú rodiny a právo vrátiť sa po službe domov živí a zdraví. Univerzitná nemocnica Bratislava zároveň uviedla, že za uplynulý rok riešila jej bezpečnostná služba 350 incidentov, z toho viac ako 200 fyzických útokov na zdravotnícky personál.

Minister zdravotníctva Kamil Šaško odsúdil akékoľvek útoky a násilie na lekárov, sestry a zdravotníckych pracovníkov. Vulgárne vyjadrovanie, agresivita, vyhrážky či fyzické útoky nepatria podľa neho do žiadneho zdravotníckeho zariadenia. „Je absolútne neprípustné, aby zdravotníci pri výkone svojej práce čelili strachu, fyzickým aj verbálnym útokom či ponižovaniu,“ zdôrazňuje Šaško. Úlohou je podľa neho zabezpečiť im bezpečné pracovné prostredie, za rýchly zásah polície je vďačný. Odkázal, že násilné správanie nemožno tolerovať a voči osobám, ktoré sa ho dopúšťajú, je potrebné okamžite vyvodiť dôsledky. Incident odsúdila aj Slovenská lekárska komora (SLK) Verejnosť vyzvala na rešpekt, slušnosť a pochopenie zdravotníkov. „Rozumieme, že choroba a strach o blízkych môžu u pacientov a ich rodín vyvolávať silné emócie. Tieto frustrácie však nemožno prenášať na zdravotníkov v službe, ktorí robia maximum pre záchranu zdravia a života pacientov,“ uviedla komora. Poukázala tiež, že zdravotníci majú pri výkone svojho povolania štatút chránenej osoby, čo znamená, že trestný čin voči nim spáchaný je posudzovaný prísnejšie.

A pokračujeme krátkymi správami z uplynulého týždňa. 

Počas silvestrovskej noci ošetrili zdravotníci na urgentnom príjme Fakultnej nemocnice (FN) v Trnave 53 pacientov. Riešili napríklad popáleninu nohy dieťaťa od ohňostroja i zranenie spôsobené prepadnutím cez sklenenú výplň dverí. Nemocnica o tom informovala na sociálnej sieti. Na urgentnom príjme ošetrili aj viacero pádov a zdravotných ťažkostí, ktoré súviseli s konzumáciou alkoholu. Počas 31. decembra 2025 a 1. januára 2025 na urgentnom príjme FN Trnava ošetrili dovedna 216 pacientov.

Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) rozšírila od 1. januára benefit pri očkovaní proti vírusu hepatitídy typu A. Možnosti prevencie rozšírila o príspevok na samostatnú vakcínu proti žltačke dostupnú pre deti od jedného do 15 rokov (vrátane) a podľa potreby aj u dospievajúcich od 16 do 18 rokov (vrátane). „V rámci benefitného produktu Peňaženka zdravia môžu poistenci využiť finančný príspevok na očkovaciu látku HAVRIX 720 Junior monodose, určenú na prevenciu proti vírusu hepatitídy typu A. Poisťovňa uhradí 50 percent z ceny vakcíny na lekársky predpis,“ priblížila hovorkyňa VšZP Danka Capáková. Objasnila, že poisťovňa už v súčasnosti podporuje očkovanie kombinovanou vakcínou proti hepatitíde A a B u poistencov od 16 rokov. Ako vysvetlila, vakcíny pomáhajú telu vytvoriť si protilátky proti vírusu. Hepatitída A je infekčné ochorenie pečene, prenáša sa najmä kontaktom s infikovanými osobami, nedostatočnou hygienou rúk alebo konzumáciou kontaminovanej vody, potravín či nápojov. Príznaky choroby môžu byť mierne až závažné, od horúčky, únavy, nechutenstva, hnačky či nevoľnosti až výrazné zaťaženie organizmu. „Niektoré prípady si vyžadujú hospitalizáciu a v zriedkavých situáciách dochádza až k akútnemu zlyhaniu pečene,“ upozornila Capáková.

Obsah dnešného súhrnu správ zo zdravotníckeho sektora sme týmto vyčerpali. Teším sa na vás opäť nabudúce pri ďalšom vydaní MEDI Novín na TV Doktor. A do nového roka želám najmä zdravie, pokoj, pohodu a samé dobré správy.