Sepsa patrí medzi najvážnejšie akútne stavy v medicíne. MUDr. Martin Fischer, PhD., z Kliniky anesteziológie a intenzívnej medicíny Stredoslovenského ústavu srdcových a cievnych chorôb vysvetľuje, prečo je jej diagnostika zložitá a prečo sa samotná definícia neustále spresňuje. Sepsa vzniká pri prehnanej zápalovej reakcii na infekciu, ktorá prerastie do stavu, keď telo nedokáže udržať rovnováhu a začínajú zlyhávať životne dôležité orgány.

Kým bežný zápal možno prirovnať k ohníku, sepsa je už rozhorený dom, ktorý treba hasiť okamžite. Pacient často pôsobí malátne, nevie stáť, má zrýchlený pulz, nízky tlak, poruchy vedomia a zhoršené dýchanie. Ak sa stav prehĺbi, dochádza k septickému šoku – kritickému štádiu, pri ktorom kolabuje krvný obeh a organizmus stráca schopnosť fungovať.

Včasné rozpoznanie a rýchle nasadenie liečby sú zásadné. Laboratórna diagnostika preto vstupuje do procesu okamžite pri prvom podozrení. Intenzivisti odoberajú široký panel vyšetrení – zápalové markery, kultivácie, biochemické analýzy či parametre orgánových funkcií. Lekársky tím musí mať k dispozícii rýchle výsledky, aby dokázal určiť pôvod infekcie a čo najskôr nasadiť správne antibiotiká. Podporná liečba dokáže pacienta udržať pri živote len krátko – bez identifikácie zdroja infekcie je záchrana takmer nemožná.

Rozhodujúca je aj spolupráca medzi intenzivistami, laboratórnymi diagnostikmi a mikrobiológmi. Laboratórny výsledok nie je len číslo; často si vyžaduje konzultáciu o preanalytických faktoroch, možných interferenciách či odporúčanie ďalších testov. Multidisciplinárny prístup je preto kľúčom k presnej diagnostike aj úspešnej liečbe.

Komunikácia medzi všetkými profesiami je pri sepse rovnako dôležitá ako rýchlosť zásahu – každá minúta totiž rozhoduje.